Kto netučnie s nami, chudne proti nám :-)

Aj keď regály v obchodoch (a aj v domácnostiach) sa doslova prehýbajú dostatkom potravy, ešte stále sa jedlo považuje za komunikačný prostriedok.

Papagáje sa ešte v období dvorenia navzájom kŕmia, aby sa uistili, že v dobe, keď jeden uviazne na hniezde, druhý sa postará.

Je to asi reflex – ponúknuť potravu "na uzmierenie", "na uvítanie", "ako dar". Potrava je nutnosťou na prežitia a tak jej symbolické darovanie je vlastne prejavom pozornosti, záujmu. Darovaním potravy, ako keby sme povedali "chcem, aby si prežil".

Samozrejme, dnes už prežívame aj bez takých darčekov a preto sa obsah darovanej potravy už dávno nepodobá na nič užitočné. Už sa nestretneme s darovaním potravín, ktoré by naozaj smerovali k prosperujúcemu zdraviu. Všetko sa koncentruje a tak darom býva často bomboniéra, či vajíčkový likér. Je to vlastne paradox, keď taký dar síce nepochybne je myslený dobre, ale pre prijímateľa môže byť škodlivejší, než žiadny dar… Niekedy je najzdravšia časť darčeka obligátna kvetina. Karafiát, či ruža. Tú síce nezjeme, ale…

A nie len dary, aj spoločenské stretnutia istíme nákupom vecí, ktoré sa nejadia "normálne". Stôl obložíme mastnými syrmi, klobásou, vajíčkovým šalátom. Je to ako pozvánka pre sanitku pre ľudí, čo majú ťažkosti s žlčníkom. Také pohostenie – odhliadnime teraz od obezity – je možno chutné, ale neprospieva ani srdciarom.

A spoločenské tradície nás, samozrejme, tlačia k tomu, aby sme pohostením nepohŕdli. Nepatrí sa predsa odmietnuť pohostenie, to v symbolickom význame môže byť chápané, ako odmietnutie daru, výraz nepriateľstva. A mnoho hostiteľov by to tak aj bralo – ako osobnú urážku.

A tak, aby sme neurazili, radšej sa poškodíme.

V koho záujme papkáte?

Ak by ste si nedali na návšteve aj tortu, babička by vám to nikdy neodpustila. Je vám táto veta povedomá? Asi áno, citové vydieranie je u nás v rodinách bežnou formou komunikácie. Nenechajte sa ale pomýliť. Nič sa nestane, ak tú tortu nezjete. Mám to vyskúšané.

Ak máte problém s realizáciou svojich cieľov, mali by ste si pravidelne položiť otázku, v čom záujme jedávate.

Ak ste otroci svojich chuťových pohárikov, potom smola. Ale často zjeme hlúposti (a v zlých kombináciách) len preto, že ich hostitelia pred nás rozložili s dobrým úmyslom.

Nie ste povinní jesť. Máte právo vysvetliť známym, že nimi predložené jedlá sú mimo rozsah vašich diétnych návykov. Urazia sa? Prestaňte ich navštevovať. Nestretávajte sa s citovými teroristami. Nie je to povinné, ani ak ide o blízkych rodinných príslušníkov!