Nadváha na obzore

Muž sa váži väčšinou len náhodne a občas. Najčastejšie u lekára a už v ordinácii číslo s váhou púšťa z hlavy.

Keby aj nie – váha je vždy iná a ak sa nevážite nahí, kolísa váha v rozmedzí plus mínus niekoľko kíl.

Keby ste aj hneď vedeli, že máte „nejaké to kilko navyše“, čo na tom? Veď to snáď ani nie je vidieť.

Veru nie – prvý centimetrík tuku navyše nie je nápadný a vidieť ho len keď sa zohnete.

Ako je možné, že „zrazu“ príde čas, keď sa vinou tuku už nezohnete?

Je to preto, že pojem „centimetrík navyše“ je odhad.

Keďže si nerozrežete brucho, nemôžete vidieť, koľko tuku sa v skutočnosti skrýva pod kožou.

Neskôr už budete tušiť, že to nie je centimetrík, ale možno trochu viac.

Ale bude vás pribúdať. A ako vás bude pribúdať, budete si zvykať na to, že asi tam bude nejaké to „kilečko navyše“. No a čo? Poviete si a blysne vám asi myšlienka, e by ste mali asi trocha menej jesť. Veď časom sa uvidí…

Budete pre svoje brucho hľadať rôzne lahodne znejúce názvy.

• Nepoviete si: „Ufff, tuším tlstnem!“.
• Poviete si: „Toto tu tuším nebolo, asi by som mal začať chudnúť – hi – hi – hi, ako hovoril Sam Hawkins“.
• Nepoviete si: „Som obézny, je na mňa zlý pohľad“.
• Poviete si: „U muža nie je krása na prvom mieste a s tým bruchom sa niečo časom spraví“.

Tak človek klame sám seba.

Tuší, že správne by bolo správať sa rozumne. Ale keď práve rozumné správanie sa je nám často tak nemilé.