…a sacharid náš každodenný daj nám dnes…

Spravte si malý výlet do niektorej predajne potravín. Vezmite si košík, ako sa na správneho psa patrí a sledujte, čo nakupujú starší občania.

Kritériom číslo jedna býva cena. Denný rozpočet majú veľmi napnutý. Nemôžu si dovoliť pozerať na kvalitu. Kupujú potraviny lacné a často veľmi nezdravé. Rôzne lacné údeniny, mizerné keksy, biele pečivo.

Jedálny lístok nejedného dôchodcu často presne zodpovedá liekom, akými sa kŕmi.

Lieky na vysoký krvný tlak, či srdce zajedá presolenými potravinami, aby mu tlak ešte viac stúpal, prípadne, aby sa k tomu pridali bolestivo opuchnuté nohy. Lieky na zníženie cholesterolu zajedá párkami s bielym pečivom. Lieky proti bolestiam kĺbov bojkotuje chlebom so šmalcom, aby ním zvýšil svoju váhu, ktorá na kĺby pôsobí…

Veľmi nepríjemné je, že mnohí majú už chrup vo veľmi zlom stave a tak uprednostňujú potraviny, ktoré sú radšej rozvarené, než "chrumkavé". Dlhým varom sa však zhoršuje nutričná hodnota jedla – klesá napríklad obsah vitamínov. Mnoho pokrmov dlhším varom navyše mení aj glykemický index. Rozvarené špagety, či fučka sú pokrmy s vysokým glykemickým indexom – organizmus na ne reaguje ukladaním tuku do zásob a skorým nástupom pocitu hladu. (Skoro až tvrdé špagety a zemiaky varené kratšie a v šupe svoju energiu uvoľnia pomalšie…)

Vďaka "hladu", ktorý navodili potraviny s vysokým glykemickým indexom je človek zbytočne nútený znova zaplatiť a niečo zjesť. Čo to asi bude? Často "len" nejaké keksy typu Tatranky. Čiže znova sacharidy… A kruh sa uzatvára.

Človek pomaly tučnie a pritom má stále pocit, ako veľmi sa musí krotiť – veď je, chudák, stále hladný. Pritom však prijme oveľa viac energie, než by v skutočnosti potreboval!

Z pohľadu racionálnej výživy nesprávne stravovanie nemá však len ekonomické dôvody.

Veľa robí aj zvyk. Takmer všetky tradičné jedlá sú energeticky veľmi koncentrované. Priamo či nepriamo podporujú mnoho ochorení. No človek, celoživotne zvyknutý jesť fašírky, palacinky, francúzske zemiaky či iné jedlá len ťažko na staré kolená celkom zmení repertoár na celkom iné pokrmy.

Veľmi by som si prial, keby sa aspoň niektorým podarilo tento začarovaný kruh prekonať. Zmena jedálneho lístka na racionálnejší by znamenala menšie množstvá jedla. Áno, bolo by to drahšie jedlo, ale v menšom množstve. Taká "diéta" by síce bola o niečo drahšia, ale na druhej strane by mohla znamenať úsporu na liekoch. Po niekoľkých mesiacoch by sa s ubúdajúcimi kilami totiž začali aj menej ozývať niektoré diagnózy…

Obávam sa však, že naši rodičia budú v tomto smere rovnako tvrdohlaví, ako sme boli my, keď sme v detstve od nich chceli zmrzlinu.

Ostáva teda asi len možnosť vyjadriť ľútosť nad daným stavom. Asi ho nezmeníme…