Chudnúť je ťažšie, než prestať fajčiť
Keď prestanete fajčiť, aspoň časť ľudí (všetci, čo nefajčia) vás s nadšením podporia. Akosi podvedome vás povzbudia a naznačia vám, že medzi nimi – nefajčiarmi – budete veľmi vítaní. Ponúknu pomoc a podporu. Ocenia vaše rozhodnutie. To dobre padne, ak má človek takéto zázemie.
Jasné, fajčiari sa budú len uškŕňať. Pomyslia si, že každého taký pokus o nefajčenie rýchlo omrzí. Ale nezabudnú vám zrazu ponúkať cigaretky. "Jedna ťa nezabije…", "nič netreba robiť príliš hrr…". Tieto techniky robia asi mnohí fajčiari podvedome, akoby nechceli, aby to niekto dokázal, pretože to by na nich (právom) vrhlo zlé svetlo.
Ak sa ale rozhodnete pre racionálnu výživu (či nebodaj priamo redukčnú diétu), v našej spoločnosti sa spravidla stretnete s tvrdým odporom. Všetko je momentálne nastavené na podávanie energeticky koncentrovaných jedál vo veľkom množstve. A vy im to predsa nebudete kaziť!
Aspoň miernu nadváhu má väčšia polovica ľudí. (Dúfam, že mi zas nejaký matematik v diskusii bude vysvetľovať, čím znamená pojem polovica.) Všetci tuční dobre tušia, že ak vy budete jesť šalát, tým demonštrujete, že oni sa nadžgávajú klobásami – hoc by nemuseli. Veď sa dá jesť šalát…
Preto budú na vás tlačiť, aby ste jedli čo hrdlo ráči. Nepáči sa vám vaša váha? Choďte to vycvičiť! Častý a celkom chybný názor na riešenie obezity. Žer a potom sa choď vybehať. Jasné, že normálny človek nemá šancu "vybehať" nezmyselne veľké prísuny energie.
Vy si chcete dať dve rajčiny, jednu papriku, menší kúsok chleba s ešte menším kúskom syra. Možno jogurt a čistú vodu.
To však podľa mnohých ľudí "predsa nie je riadne jedlo".
Možno tak predjedlo. Ak chlieb, tak s maslom a nie kúsok, ale aspoň celý krajec. A syru viac, aj so šunkou, nech je to lepšie. A posoliť. A na vrch rezeň zo včera. A tu sú koláčiky od babičky. A kakao. A káva so smotanou.
Len si dajte.
Aj tí najbližší vás začnú so žieravosťou kyseliny leptať. Každý deň niekoľkokrát prídu s niečím chutným: "Nedáš si? Veď výnimočne určite môžeš, jeden rezeň ti predsa neublíži…". V takom prostredí býva veľmi ťažké odolávať systematickému tlaku.
Samozrejme, tučnejší budú ešte dychtivejší v tom, aby vás nakŕmili. Žiaľ, obezita je podmienená geneticky, aj prostredím a tak ak je niekto tučný, je dosť pravdepodobné, že pochádza z rodiny, kde nadváha a obezita nie sú neznámym pojmom. Často je povinné dojedanie obrovských porcií… Skupina obéznych sa už postará o to, aby ste prestali šaškovať s akousi smiešnou redukciou.
Len to som chcel dnes. Povzdychnúť si, že vaše ťažké rozhodnutie schudnúť môžu začať sabotovať neraz práve tí najbližší.
Možno náročky, možno nechtiac, ale to vo výsledku predsa nie je podstatné. Nepríjemná vec…
Prečítajte si
Reklama
Komentáre k článku: Chudnúť je ťažšie, než prestať fajčiť
Pridajte komentár k článku: Chudnúť je ťažšie, než prestať fajčiť
Ak napíšete komentár s všeobecnými otázkami typu ako mám schudnúť, zvyčajne vám nikto neodpovie. Pre osobné poradenstvo odporúčam využívať fórum. Predtým, než sa spýtate na svoje chudnutie, prosím, prejdite si zoznam tipov ako schudnúť sú tam odpovede na najčastejšie otázky o chudnutí. Vypočítajte si tiež najskôr v kalkulačke BMI rozšírený výpočet. Tam získate odporúčania koľko jesť, koľko piť, ako cvičiť.
bea 15. 01. 2006, 18:03
Je to tak a je to des..:-(
beata 27. 09. 2006, 19:26
asi veľa nie je čo dodať, len výsledok je 40 kg nadváhy.
julia 11. 11. 2006, 12:58
Ahoj,
chcela by som si nechať poradiť, lebo už vážne neviem, ako ďalej.
Ako dieťa som bola veľmi tučná, v 12tich som vážila takmer 90 kíl. Samozrejme som si kvôli tomu v detskom kolektíve užila svoje a tak som sa v puberte pustila do chudnutia tak energicky, až som sa dopracovala k anorexii (v 15tich)- na liečenie som sa dostala, až keď už som nebola vôbec schopná sa postaviť a chodiť.
Teraz mám 18, a citlivou liečbou som sa vrátila do normálneho života. Lenže som strašne pribrala. Totiž, jednak celá naša rodina má genetickú predispozíciu k obezite, jednak som si asi dosť rozvrátila metabolizmus, ale treba priznať, že som aj o dosť viac jedla, v eufórii, že “už môžem”.
Lenže teraz som sa dostala do zlej situácie: chcela by som schudnúť, ale akonáhle sa začnem o niečo pokúšať, rodina okolo mňa reaguje doslova histericky a sabotuje všetky moje pokusy. Moja doktorka sa tiež nemá veľmi k tomu, aby mi pomohla, skôr sa na mňa pozerá podozrievavo, akoby som na čele mala už doživotne nápis “vyliečená anorektička”.
Ešte moja váha a výška: 175,5 cm/ 75 kg.
Keď sa pozerám na moje fotky spred 2-3 rokov, pripadám si groteskne. Čo mám robiť???
PS: ospravedlňujem sa za taký zdĺhavý komentár:(
Miro Veselý 11. 11. 2006, 16:05
julia: nemáš nadváhu, ktorá by zakladala príčinu chudnúť, si v pásme normálnej hmotnosti. Nechudni. Stravuj sa racionálne, cvič a stráž si hmotnosť, akú máš.
katka 20. 11. 2006, 07:26
celkom mas pravdu je to hrozne
minusdvanast 03. 02. 2010, 01:10
za čias mojej starej mamy boli deti jediným majetkom
potom prišlo socialistické zdravotníctvo a kto nemal dobre živené deti, mohol o ne prísť, takže ďakujem mojej mame, že tak dobre varila
problém detských domov je, že v osemnástich si bezdomovec s maximálne podlomeným zdravím
potom prišlo zdravotníctvo, ktoré ešte neodišlo z feudalizmu a lekári z úplatkov za socíku investovali aj do obchodných reťazcov, tak prečo by mali mať záujem, aby to bolo inak ako to je?