Obezita je sviňa!

Ale mladá obezita je celkom maličká a strašne plachá. Je ako malý motýľ, ktorý sa splaší aj pri najmenšom vánku. Obezita sa bojí, aby ju niekto nezašliapol, keď je tak maličká.

Čas plynie a obezita si so svojou plachosťou nevie nájsť jedlo. A tu zrazu zacíti bravčové pečené! Tam, vycházda to spoza toho rohu!

To vy si na záhrade opekáte prasiatko. Všade je ticho, len v korunách stromov spievajú vtáky. Máte pocit, že ste na záhrade sami, ale nie – pozoruje vás plachý dravec – obezita.

Dlho ju vôbec nevidieť, pretože vás pozoruje spoza rohu pomocou malého zrkadielka. Vôbec si ju nevšimnete, kým papáte tu bravčový lalok, tam zapekané palacinky v smotane.

Potom už obezita nepozerá spoza rohu cez zrkadielko. Vôňa ju láka. Už pozerá spoza rohu jedným okom. Cíti vôňu čerstvého jedla a má naň hrozitánsku chuť. Nie je nápadná, ale keby ste sa otočili od krémeša, určite by ste ju zbadali. To práve nesmelo vyšla spoza rohu. Ešte je ďaleko, je malá, ale už tu je. Blíži sa k vám po každom súste vyprážaného rezňa s fučkou.

Prečo sa k vám blíži? Chcela by si tiež dať. Ona hrozne ľúbi čokoládu! Miluje majonézu a hamburgre. A salámy! Aj keď je vlastne veľmi plachá, na potraviny sa vždy dá nalákať. Prestane sa skrývať a príde až celkom blízko ku vám. Je plachá, ale dá sa nakŕmiť. A vy jej teda dáte trocha zmrzliny. A ona sa na vás vďačne usmeje. Priam vidíte, ako sa kamsi stráca jej plachosť. Práve si našla priateľa.

Kto ju raz nakŕmil, ten si ju navždy získa. Už ho neopustí. Obezita je verná a vďačná. Väčšinou si vás obľúbi tak, že s vami zostane až do smrti.

Ale zároveň je to parazitka. Spolužitie s ňou je náročné. Stále vás nabáda, aby ste si dali tu čokoládové rolky, tam vrecko pistácií. Ona totiž vie, že ak si dáte vy, dostane aj ona. Obezita si vie vybrať takých, ktorí ju budú radi kŕmiť. Má na nich nos. Parazituje na nich, ale im nedáva nič. Prisaje sa a už sa nedá odtrhnúť. Je to veľká láska, pravé splynutie!

Ale nebojte sa jej, môžete s ňou aj do spoločnosti. Aj tam, kam by ste nesmeli ísť so psom. Obezita je totiž spoločenská. Miluje vašu starú mamu, u nej sa nájde vždy veľa dobrôt a ujde sa každému. Navyše obezita často u starej mamy má aj kamarátku – obezitu starej mamy. obezity sa navzájom priťahujú. Keď sú spolu, sú smelšie a viac zjedia. Vždy niekoho nahuckajú, aby spáchal hostinu.

Obezita sa o jedlo nechce s nikým deliť, no je tu však jedna veľká výnimka. Je ochotná odtrhnúť si od úst, pokiaľ by jedlo malo byť pre deti.

Ak obezita vidí deti, vždy vás ťahá za rukáv a šepká vám do ucha "no tak daj dieťatku cukrík".

Prečo obezita chce aby ste dali cukrík dieťaťu a nie jej? To je prosté – rozmnožuje sa práve týmto spôsobom. Len pevné a hlboké základy dajú vzniknúť veľkej budove. A aj obezita je najlepšia, ak sa pestuje od útleho detstva.

Len toľko som chcel. Zoznámiť vás s tou sviňou.

Keď budete najbližšie nalačno štopať bagetu, dobre sa obzrite okolo seba. Nepozoruje vás niečo plaché a hladné? Má to milý pohľad a je vďačná za každý kúsok jedla, za každú výnimku, ktorou ju obdaríte. Sviňa jedna svinská!

P.S.: Pri písaní tejto fikcie som svojej obezite ublížil, pretože som si dal kaleráb a z neho jej býva vždy veľmi zle. Ak sa to niekomu z Grínpís nepáči, môžete si ju prísť odviezť. Patrí do klietky – aj slabá je stále veľmi nebezpečná!