Od roku 2004 píše Miro Veselý.

Kalkulačka BMI a výpočet čo máte robiťEnergetické tabuľky - výživové hodnotyKoľko energie sa spáli pohybomTest znalostí o tom ako zhodiť10 denný e-mailový kurz chudnutiaDiskusné fórumTučná a štíhla kniha od Mira Veselého

Prečítajte si najnovšie:

články   komentáre   fórum

Stres a jeho vplyv na chudnutie

Slovom stres sa rozumie tlak, záťaž. Akákoľvek. Všetko, čo nás vyčerpáva môže byť označené za stres.

  • Ťažká práca, či tvrdý tréning,
  • zima, hluk, teplo, vibrácie,
  • vírusová infekcia, bolesť, hladovanie,
  • prejedenie sa, toxické látky v prostredí, alebo v jedle, (fajčenie, pasívne fajčenie)
  • napätie, hádky, zlé správy, chudoba, výsmech okolia,
  • zlá spoločnosť (v zmysle zlá štvrť, zlý sused, zlá nálada v štáte, vojna),
  • vôľou riadené zmeny v živote (nútenie sa do niečoho čo neznášate, alebo vyhýbanie sa tomu, čo máme radi),
  • príliš intenzívne štúdium, priveľa informácií z médií,
  • nedostatok spánku, nedostatok odpočinku a podobne.

Z týchto príkladov si viete odvodiť, že v našom živote spravidla nepôsobí len jeden stres. Vždy sa naraz kombinuje niekoľko rôznych záťaží v rôznej miere. To je normálny stav. Naše telo a psychika sú na to pripravené. Sme pripravení riešiť problémy, prekonávať prekážky, učiť sa nové veci a prežiť aj v nehostinnom prostredí.

Spravidla nás stresujú situácie, v ktorých nemáme kontrolu nad situáciou. Z toho vzniká stres. Šéf stanoví termín a nemôžeme sa vzoprieť. Sused pustí hlasnú hudbu a nemôžeme tomu zabrániť. Keď môžeme stresujúcu situáciu nejako kontrolovať, spravidla tým stres zmizne. Inými slovami nám teda škodia najmä situácie, v ktorých sme bezmocní.

Ak po vyriešení záťažovej situácie môžeme odpočívať, všetko je zvyčajne v poriadku. Telo sa tak dokonca naučí záťažové situácie nabudúce lepšie zvládnuť.

  • Ťažká práca posilní svaly, ktoré sme použili.
  • Chlad nás môže spraviť otužilejšími.
  • Imunitný systém sa naučí rozpoznať choroboplodné zárodky a nabudúce si s nimi poradí lepšie.

Nepríjemné je to, že niektoré druhy stresu nás môžu posilniť, no iné poškodiť. Silné vibrácie, deštruktívne napätie, dlhodobo bezútešná finančná situácia môžu človeka oslabiť, alebo poškodiť. Žiaľ, neviete vopred povedať, ktorý zážitok vás posilní (pretože ho zvládnete) a ktorý zážitok vás oslabí.

  • Chudoba jedného prinúti zabrať a stať sa bohatým. Druhý ju bude tíško znášať celý život. Tretí sa v rovnakej situácii obesí.
  • Mizerné vzťahy v rodine niekto zvládne štúdiom psychológie. Iný zotrvá v konfliktoch. Tretí utečie do iného mesta.

Je dobré vedieť aj jednu menej známu vec: Každý druh dlhodobého stresu vplyv aj na náš mozog. Chudoba, zlé prostredie, zlá práca, či chrapúň v rodine sú preto veci, ktoré nemôžete dlho nechať bez povšimnutia. Inak sa začnú vo vašom mozgu diať postupné zmeny.

  • Menia sa oblasti v mozgu, ktoré majú na starosti učenie a rozhodovanie.
  • To postupne ovplyvňuje centrá, ktoré spracovávajú emócie.
  • To následne ovplyvňuje aj hormonálny a neskôr imunitný systém.

Inými slovami to znamená, že dlhodobo stresovaný človek reaguje inak, ako by reagoval odpočinutý.

  • Horšie sa učí nové veci, ťažšie hľadá rôzne súvislosti. Nevie sa ľahko rozhodovať.
  • Stráca schopnosť rozmýšľať „sedliackym rozumom“ aj celkom jasné problémy nevie vyriešiť.
  • Únik zo zlej situácie môže vyvrcholiť aj vo forme choroby. Psychosomaticky podmienené zdravotné ťažkosti (tráviace ťažkosti, bolesti chrbta, hlavy, kĺbov, chronická únava, kožné problémy, alergie, astma…) sú často podmienené „len“ dlhodobo neriešeným stresom.

Ako to funguje? Stres vyvoláva potrebu odpovede. Niečo vás zaťažuje (tlak, šok, nepríjemná situácia) a vy to chcete odstrániť, alebo vyriešiť. Čo sa stane?

  • V prvej chvíli potom, čo zaznamenáte stres sa to dá prirovnať k poplachu. Niečo sa stalo, alebo niečo začína hroziť. Hneď sa zdvihne hladina hormónu kortizol, ktorý mobilizuje energetické rezervy. Telo sa tak pripravuje na prípadnú reakciu.
  • Následne stúpa hladina adrenalínu, mení sa krvný tlak, rýchlosť práce srdca. Krv sa presunie k svalom, aby boli pripravené reagovať a utlmia sa tráviace procesy. Do krvi sa uvoľní viac krvného cukru, aby bol pripravený ako „palivo“. Do krvi sa dostanú aj látky na zvýšenie krvnej zrážanlivosti, aby v prípade zranenia nebolo priveľké krvácanie.
  • Ak stres ďalej pretrváva, telo sa začne s novou situáciou nejako vyrovnávať. Snaží sa prispôsobiť sa. Mení rôzne procesy tak, aby stresový faktor napáchal čo najmenej škôd. Príkladom môže byť situácia, že vám naložia ťažký náklad na jedno plece. Budete ho niesť v čudnej polohe, skoro ako keby ste krívali. Tým kompenzujete rovnováhu. No dlhodobá záťaž takým bremenom by spôsobila degeneratívne zmeny.
  • Ak stres neprestáva, začína sa hlásiť vyčerpanie. To sa na telesnej úrovni prejavuje zhoršením imunity, alebo rozvojom depresie.
  • Ak ani potom stres neprestáva, zvyčajne môžu nastať rôzne vážne poškodenia. Ľahšie ochorieme, zhoršuje sa stav srdcovo-cievneho systému, zvyšuje sa riziko vzniku rakoviny. Dlhodobé vyčerpanie spôsobuje úpadok poznávacích funkcií. Zvyšuje sa miera obáv, alebo strachu. Ak niekto pociťuje v strese bezmocnosť, reaguje zvyčajne rozčúlením a hnevom. Zvyšuje sa potom aj poškodenie srdcovocievneho systému, spravidla sa rozvíja ateroskleróza.

Ako jeden z prvých pozorovateľných príznakov dlhodobého škodlivého stresu sa zvyčajne objaví zhoršenie pracovnej pamäte. Tá má na starosti vyhodnocovanie informácií zo zmyslov, priestorovú orientáciu. Pracovná pamäť riadi našu aktuálnu činnosť. Orientáciu, kde sme. Kto čo práve povedal a čo povieme my. Myšlienky, nápady, ďalšie kroky. V pracovnej pamäti všetko triedime a rozhodujeme, čo spravíme ďalej. Ak je pracovná pamäť narušená, rýchlo zabúdame o čom sme práve hovorili, čo sme chceli spraviť. Skáčeme chaoticky z myšlienky na myšlienku a takmer hneď zabudneme čo sme chceli pred chvíľou spraviť. Ak teda máte pocit, že sa od istej doby akosi neviete na nič poriadne sústrediť, môže to byť signál, že prežívate prisilný stres.

V dnešnej dobe môže byť stresom aj záťaž – samotnej pracovnej pamäte. Tá totiž má pomerne malú kapacitu. Ľahko sa vyčerpá. Dnes môže byť vstupov do pracovnej pamäte príliš veľa.

  • Manažér, ktorý v duchu rieši problém vo firme, zároveň šoféruje, pretože musí súrne vybaviť niečo pre manželku, pritom telefonuje, popritom vidí reklamné billboardy. V duchu ho škrie, že bude musieť dať výpoveď zamestnancovi a ešte viac to, že mu lekár povedal, že má žalúdočné vredy. Priveľa vstupov na spracovanie naraz.
  • Chcete si odpočinúť po práci, ale pozeráte si Facebook, každú chvíľu sa vás niekto niečo pýta cez správy. Po bokoch otravujú reklamy. Vedľa je pustený televízor a z druhej strany čosi stále hovorí svokra. Musíte sa tváriť že počúvate, ale v skutočnosti ešte ťukáte SMS správu na mobile. V duchu ešte kalkulujete kedy bude hotová ryža. Priveľa vstupov na spracovanie naraz.

Ak cítite, že ste na tom podobne, mali by ste začať filtrovať vstupy do pracovnej pamäte. Niektoré neovplyvníte vôbec. Iné máte úplne pod kontrolou. Začnite riadiť to, na čo máte vplyv. Ovplyvníte najmä:

  • Médiá. Nemajte zapnuté rádio a televízor, ak ich aktívne nesledujete. Niekto ich používa, ako zvukovú „kulisu“, ale odsáva to pozornosť. Načo žiť v kulisách? Žite v realite.
  • Pokúste sa obmedziť množstvo vecí, ktoré riešite v jednej chvíli. Vytvorte poradovník a škrtnite všetko menej dôležité.
  • Otravní ľudia. Ak vám niekto nevyhovuje, nie ste povinní s ním tráviť čas. Obťažuje vás stále počúvať švagra, alebo sa nechať sekírovať svokrou? Kto povedal, že ste povinní im to trpieť? Asi oni.
  • Vaša aktívna činnosť. Čomu venujete pozornosť? Ak ste vyčerpaní a vystresovaní, bude rozumné ak si nepustíte správy. Vyhľadávajte zdroje príjemných informácií.
  • Mali by ste chuť pustiť si film, ak by ste vedeli, že každých 10 minút vám niekto dá facku? Asi nie. Ale v televízii si na taký mrzký šok mnohí zvykli a akceptujú to. Volá sa to reklama. Prvý zvuk znelky je tak agresívny, ako keď na vás nečakane brechne pes. Šok! Nech sa divák zobudí! Následne nadšené hlasy čosi predávajú.
  • Rešpektujte biorytmus. Jeho narušenie (tiež svietite ešte po jednej hodine po polnoci?) je pre telo záťaž.

V priebehu stresu sa teda uvoľňujú látky, ktoré ovplyvňujú mozog, telo, aj emócie. Stresujúci film, ktorý vzbudí strach a napätie vyvoláva aj telesnú odpoveď. Inými slovami ísť do kina v rámci relaxácie na horor zlý nápad. Hormóny vaše telo pripravia na reakciu, ale vy len sedíte v kine.

Možno si kladiete otázku, prečo už tak dlho píšem o strese, keď je to kniha o chudnutí. Píšem o tom preto, že ak ste v strese, telo nie je pripravené chudnúť. Chradnúť možno, ale nie chudnúť. Preto pred chudnutím hľadajte spôsob, ako zvládnete stres.

  • Identifikujte všetko, čo vás stresuje.
  • Analyzujte, ktorých stresorov sa dokážete zbaviť a spravte to.
  • Naučte sa aktívne a pasívne relaxovať.

Pomôže to vášmu chudnutiu a najmä zdraviu. Viem, aj chudnutie a zmena životného štýlu sú pre väčšinu z nás vlastne stresom. Keďže túto záťaž sa nám podstúpiť oplatí, hľadajte iné záťaže, ktoré môžete zo života nejako škrtnúť.

  • Ak máte na seba navalených priveľa povinností, vaše telo je nastavené na krízový režim. Je to cesta k spomaľovaniu metabolizmu.
  • Priveľa úloh zvyčajne znamená, že nemáte čas pravidelne jesť. Už to stačí na to, aby ste priberali.
  • V strese trávenie nefunguje optimálne.
  • Nepravidelné jedenie znamená hlad a návaly túžby po sladkostiach.
  • Nedostatok spánku a relaxácie mení hormonálne pomery v tele a to priamo bráni odbúravaniu tuku.

Pokiaľ teda chcete schudnúť, musíte najskôr odbúrať stres. Viem, to sa ľahko hovorí a ťažko realizuje. Doba na nás valí povinnosti a mnohé z nich sú síce súrne, ale vlastne vôbec nie sú dôležité. Nie pre vás. Spravte si prehľad dňa. Čo robíte? Najlepšie, ak si to napíšete na papier. Potom si ku každej úlohe, ktorú častejšie máte na programe odpovedajte na tieto otázky:

  • Pre koho to robíte?
  • Čo z toho máte vy, dnes?
  • Bude to mať priaznivý vplyv na vašu budúcnosť?
  • Poteší to vás, vášho manžela, alebo prospeje deťom?
  • Nerobíte to len zo zvyku, zo slušnosti alebo z pocitu povinnosti? Alebo z pocitu viny?
  • Nemohol by to za vás spraviť niekto iný? Lacnejšie? Rýchlejšie? Lepšie?
  • Čo by sa stalo, ak by ste to nespravili vôbec?
  • Čo by sa stalo, keby ste toho robili 10 krát viac?

Podobnými otázkami preskúmajte svoje činnosti. Pravdepodobne medzi nimi nájdete veľa námetov na zmeny. Ak chcete schudnúť, MUSÍTE mať na seba čas.

  • Musíte si vedieť vytvoriť čas na to, aby ste si odpočinuli.
  • Venujte sa v prvom rade len veciam, ktoré vám pomáhajú, prospievajú. Medzi tieto veci patrí aj váš tréning, prechádzka alebo čítanie dobrej knihy. To spôsobí harmóniu v rodine a jej rast. To spôsobí, že budete pociťovať spokojnosť. Potom začnete aj chudnúť.
  • Neskôr, ak sa ukáže že stíhate, môžete vo voľnom čase robiť aj iné veci. Službičky známym, vyhovenie nápadom svokry, žehlenie a podobné veci, ktoré pre zdravie a prežitie nie sú nutné.

Niektoré časti mozgu (najmä hypotalamus) majú vplyv na to, či sa prejedáme. Mozog má vplyv na to, čo robíme, reguluje aj hlbšie procesy. Také, ktoré riadia našu vôľu. Aj chuť do jedla, či pocit hladu riadi mozog bez našej vôle. “Dostal som hlad” je krásna ukážka toho, čo sa v našom mozgu deje – hlad je už vedomý stav. Ale to tajomné “dostal som” to sa dialo v mozgu bez nášho vôľového pričinenia.

Stačí drobné poškodenie niektorej oblasti v mozgu a môže sa spustiť problém. Mozog bude z tejto oblasti posielať viacej “požiadaviek hladu”. Nie preto, že by sme boli hladní, ale preto, že časť mozgu, ktorá odpovedá za kontrolu sýtosti má “poruchu”. Veľmi často túto poruchu spôsobí nedostatok spánku. Ak spíte málo (5 až 6 hodín) je preto oveľa vyššia pravdepodobnosť, že budete tuční.

Stres má na obezitu aj ten vplyv, že telo je vlastne stále v krízovom režime. Podobne, ako pri diéte či hladovke ide telo na doraz, tak aj dlhodobý stres môže negatívne ovplyvniť metabolizmus. Telo akoby cítilo, že sú zlé časy a tak čo môže, ukladá do tukových zásob.

V strese si ľudia zvyknú “pomáhať” tým, že si niečo zobnú, vzniká návyk, ktorý sa stupňuje. Spravidla ide o sladkosti, čokoládky, čipsy… Ak sa po večeroch potrebujete “ukľudniť” z nerváku tým, že si doprajete niečo sladké a navyše aj alkohol k tomu, riskujete, že sa dostanete do bludného kruhu.

Ak chcete schudnúť, mali by ste teda znižovať stres.

Jedna z prvých funkcií, ktoré sa „vypnú“ v strese, je trávenie. Stresovaný človek teda nemusí mať pocit hladu. Príde domov nalačno a potom sa už neovládne, pretože je v stave hypoglykémie. Dá si nevhodné jedlo a veľa. Neraz s pocitom, že má právo na výnimku po celom dni hladu. Ak máte ťažkosti s trávením, možno je na vine „len“ stres.

Tento článok je prevzatý z knihy Jedálniček na chudnutie.

Napíšte komentár

Prečítajte si knihy
Kniha jedálniček na chudnutie

Kniha Ako som schudol 35 kíl 

Kniha Ako dosiahnuť úspech

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý od 27. 07. 2004.

Ilustračné fotografie pixmac.sk a dreamstime.com a archív autora.

banner

Motivačný kurz chudnutia

E-mail vám pripomenie váš zámer a navrhne, čo robiť.
Overte si, že to fakt funguje.

  • 10 dní budete dostávať tipy a inštrukcie.
  • Ak ich dodržíte, merateľne schudnete.
  • Kurz je zadarmo.
Zatvoriť toto okno

Stačí zadať e-mailovú adresu

Vložte svoj e-mail a za chvíľu dostanete kontrolný majl. Ten potvrdíte a v tej chvíli kurz začína.