Delená strava obéznych…

Ešte celkom nedávno som sa o svoju výživu vôbec nestaral. Dostal som chuť na kakao, tak som si ho spravil. Potom mi prišla chuť na hranolky, tak som si kúpil. A takto to pokračovalo roky a roky. Prečo si upierať, keď mi niečo ide na chuť, keď to mám doma a môžem si to dovoliť zjesť?

Samozrejme, človek si vyberá. Uprednostní slané, sladké a mastné pred energeticky menej náročným, či nebodaj dokonca zdravým jedlom. Rezeň áno, šalát nie. Samozrejme, taký človek si vyberá – obezitu. Jeho nadváha a zdravotné ťažkosti sa skladajú z rezňov, koláčikov a iných dobrôt.

Teraz si svoju hmotnosť strážim už druhý rok a s veľkou dávkou nevôle si stále neviem zvyknúť na to, že nie všetko sa dá zjesť vo chvíli, kedy na to človek má chuť.

"Veď by sa nič nestalo…"

…radi mi hovoria známi, ktorí majú tendenciu bagatelizovať prítomnosť energie v pokrmoch. "Daj si, nič sa ti nestane". Hovoria dôveryhodne, ale platí priama úmera – čím sú tlstejší, tým srdečnejšie ponúkajú, tým viac bagatelizujú. "Tuto, aha, šunčička s maslovým rožtekom, čistá diéta. Len si daj… Prečo nechceš? Čo je zlé na šunke? Veď je to diéta. Možno nie diéta redukčná, ale diéta, ako diéta. Daj si!"

Lenže práve na malých výnimkách sa začína korózia, alebo leptanie rozhodnutia.

Možno ste sa aj vy rozhodli pre nejakú z redukčných diét, či režimov. Pár kíl asi išlo aj dolu, ale potom sa to celé zastavilo a o nejaký čas je človek na pôvodnej váhe, prípadne ešte vyššej. Ako je to, do čerta, možné?

Je to práve v mene takýchto výnimiek. Raz sa bežné množstvo jedla doplní o dobrotu. Inokedy si naložíme o pol lyžice niečoho viac – len výnimočne, samozrejme. Ďalší deň kamsi zmizne tá nedojedená klobáska. Nikto nevie kam. Postupne sa takéto výnimky začínajú stávať pravidlom a človek ani nezbadá, ako zrazu znova spása všetko, čo jedol predtým. Možno s pocitom viny, možno potajomky, ale pregĺga.

Nejeden obézny drží klasickú "delenú stravu", akú vidíme u mnohých, čo majú nadváhu.

Delená strava obéznych

Je to technika, pri ktorej sa oddelí jedlo odo dňa. Princíp je celkom jednoduchý – cez deň sa hladuje v mene diéty (či iných pracovných výhovoriek) a večer sa hoduje. Táto diéta spoľahlivo napumpuje organizmus tukom. Zrejme ju mnohí poznáte.

• Fáza 1 začína ráno, kedy sa nezje nič, alebo len niečo dobré. Vo fáze trvalého hladu a stresu sa diétujúci pokúša zotrvať čo možno najdlhšie, aspoň do popoludnia. Ak sa podarí, cez deň sa počastuje nejakými keksami, alebo čokoládovou tyčinkou.
• V druhej fáze je už človek vysilený natoľko, že vyrabuje celú samoobsluhu s potravinami a presťahuje ich do chladničky. Potom sa zapne televízor, ktorý pekne odpúta pozornosť diétujúceho od faktu, že večer v tichosti postupne premiestni obsah chladničky do seba.
• Na pacifikáciu výčitiek svedomia (alebo bezočivcov, čo by mali tú drzosť kritizovať tento režim) sa diéta doplní o tvrdenie, že diétujúci raz do týždňa chodí hrať tenis, alebo iný šport. 20 minútová aktivita raz za týždeň mu úplne stačí a spáli ňou všetko. Tak to aspoň tvrdí (v rozpore s faktickou veľkosťou brucha).

Ráno je potom diétujúci neborák ešte prepchaný z večera a tak nemôže jesť. A kruh sa uzatvára.

Nepríjemnou "čerešničkou" na torte potom už je len fakt, že v pažravej fáze sa náš neborák už nedokáže ovládnuť. Namiesto jedál prospešných a nutrične kvalitných volí takmer výlučne len sladkosti, slanosti a mastnosti. Zeleninu z taniera odhrnie, ovocie je stratou času. 

Disciplína bolí

Nie je nič príjemné mať na stole sardinky a nedať si ich – dobrovoľne – aj keď na ne človek má naozaj veľkú chuť. Ale čo už, keď tesne predtým bola riadne večera?

Ale práve z takýchto maličkostí a drobností sa skladá typický jedálny lístok obézneho. Hneď, ako si spomenie na nejakú potravinu (alebo ju uvidí), je s ňou amen. Dá si tu keksík, tam sušienku, potom si črpne smotany do kávy… Súčet je vražedný.

Obézni ľudia často nemajú mieru. Doprajú si (aj iným) oveľa viac, než je zdravé. A neradi si to priznajú – len máloktorý obézny je ochotný presne si začať vážiť a zapisovať všetko, čo zje. "To radšej ostať tučným, než si zapisovať…" Tak klamú sami seba.

Aj priveľa dobrého môže zabiť. Škoda.