Comments on: Keď zmysly kážu nezmysly…

By: mandy

mandy — Tue, 15 Jul 2008 10:33:22 +0000

súhlasím na 100%. Aj ja som patrila medzi tých “vyhováračov” a nie je to tak dávno. Ked mi brat( štíhli ako prst a vyšportovaný)už po niekoľkýraz hovoril aby som stým prestala a uvedomila si ako vyzerám neverili by ste aké možné aj nemožné výhovorky som mala, dokonca som ho donútila ísť mi kúpiť ešte “posledný” keksík “ved zajtra” začínam a teda ešte naposledy…. žiadne zajtra ako ste si asi domysleli nikdy nebolo. Ale teraz to už chápem a viem, že sa mi snažil iba pomôcť aj ked som naňho bola vážne nahnevaná a jedla som naschvál viac hlavne pred ním a on sa na mňa iba smutne pozeral… jednoducho som bola ako zhypnotyzovaná a pravdu som jednoducho nechcela vedieť- bola to naozaj choroba

By: cajoris

cajoris — Fri, 11 Jul 2008 09:16:05 +0000

Ny: podľa mňa by o nefungovalo. Presne ako hovorí karina, nie len v škole, ale aj rozmaznávanie starých mám má za následok rast tvorbu tukových buniek. Tie sa tvoria do 6 roku dieťaťa a teda, ak dieťa rastie a prežiera sa aj v 13 roku, tak sa “nafukujú” len tie tukové bunky, ktoré získalo do 6. roku. -> Do tohoto roku sú dedičky najmilšie a tak sú z n ich staré mamy / otcovia paf- uvaria im pomysli kadykoľvek a kdekoľvek no a potom to tak vyzerá.

By: cajoris

cajoris — Fri, 11 Jul 2008 09:07:35 +0000

Otec trpí nadváhou, stále sa sťažuje na nohy, ktoré musia nosiť 115 kg. Hovorí, že sa chce racionálne stravovať, ale po ovsených vločkách s jogurtom je na rade chlieb so slaninkou horčicou a feferónkami- vačšinou keď sa nepozeráme. Ak mu povieme nech prestane, tak sa nahnevá až do takej miery, že je schopný sa s nami celý deň nerozprávať a nič nejesť. Povedať nemôžeme nič, aj keď vidíme, že je nešťastný.

By: lola55

lola55 — Sat, 10 May 2008 18:24:14 +0000

Ja mam zas takého otca,co si otvorí večer pri telke niečo sladké,poprípade niečo slané a ponúka každého okolo či si nedá,a potom hundre keď niekto odmietne…a podobne je to aj s varením, všade dáva kilá bravčovej masti aby sa tá cibuľka mala na čom opražiť a takisto aj rastlinné oleje a tak.Neviem čo mu mám hovoriť aby to tak nepreháňal s tým tukom,ale všetko márne.On už je raz taký.Najhoršie to je cez týždeň na večeru,keď každému naloží obrovské porcie,a to sa musí všetko zjesť..Som z toho úplne zúfalá a neviem čo mám robit ((((

By: karina

karina — Tue, 19 Sep 2006 14:32:24 +0000

Ny: každé dieťa je iné – ťažko povedať.
Možno na deti menšieho veku. Moje by ma už prekukli. A najhoršie že prichádzajú do veku kedy budú používať svoje vreckové a to už neovplyvním čo si pokúpia ked s nimi nebudem. A už aj teraz v škole vymieňajú desiaty a pod…. Moje sú tvrdohlavice – asi sa budú musieť poučiť až na vlastných chybách a nie mojich. Žial.

By: Ny

Ny — Tue, 19 Sep 2006 10:37:26 +0000

ja mam este na deti cas, ale ako clovek, co sa rad miesa do vsetkeho, obcas rozmyslam nad tym, ako ich budem spravne vychovavat a starat sa o ich zivotospravu. citala som uz viac clankov alebo prispevkov vo forach, kde uvedomele matky opisuju, ako sa snazia svoje deti drzat bokom od sladkosti, cipsov atd., ale od urciteho veku je to vraj uz skoro nemozne (dieta vidi v skole, co jedia ostatni, pozera lakave reklamy a pod.)
tak mi napadlo, no, mozno je to kravina, ale co tak dieta trochu oklamat – kupit mu bonboniky z reklamy, ale nenapadne ich trosku obalit v chili prasku alebo v niecom horkom? jednoducho, aby to malo hnusnu chut a viac si ich nepytal. je to prilis brutalny “ofajc”, alebo by to vo vychove fungovalo?

By: karina

karina — Tue, 19 Sep 2006 10:10:55 +0000

Eva: Som rada, že nielen ja som “macocha”, ktorá svojím deťom nedopraje “dobroty”, ktoré majú všetky deti naokolo. Deti sú z toho na nervy. Občas im musím niečo kúpiť, lebo sa bojím, že docielim u nich opak. Tiež nie sú tučné, ale majú taký apetít (samozrejme hlavne na všetky nezdravé veci), že keby som ich nebrzdila – koniec. Za pár rokov budú tu na fóre nariekať a krkolomne snažiť sa zhodiť svoje nadbytočné kilá. Snáď časom pochopia, že im chcem len dobre. Zatiaľ sú to každodenné boje.

By: eva

eva — Tue, 19 Sep 2006 03:46:02 +0000

Ahojte. Tiez sa k vam rada pridam s problemom motivovania okolia. Mam tri deti, 12, 10 a devatrocne. Su pekne, zdrave – a stihle. Ani chude ani tucne. Ale stalo ma neuveritelne vela namahy naucit ich neprejedat sa A VEDIET PRECO, nenapchavat sa sladkostami a hlavne mat dost pohybu. Obcas som im asi pekne liezla na nervy, ked som styridsiatypiatykrat vybrala z kosika balik cukrikov a dala ho naspat do police. Aj som spisala zoznam platenych zakrokov u sukromneho zubara a vysvetlila som im, ze usetrime na letnu dovolenku. Nasim “oblubenym” citanim je knizka Dr.Vrbovej Vime co jime, to je taka encyklopedia ecok, z ktorej im vzdy citam, ked jedia kecup, gumove cukriky alebo modre lizatka a tak podobne. Velmi nam pomohli aj navstevy nasich priatelov – extremne obeznej stvorclennej rodiny. Po ich odchode sme vzdy tyzden hladovali. Dobrovolne. Ale vazne. Myslim, ze sme zodpovedni za svoje deti, a to aj po stranke vytvarania ich postoja k jedlu a jedeniu. Zostane to s nimi na cely zivot.

By: caty

caty — Sun, 02 Jul 2006 16:29:15 +0000

Najhorsia je ta bezmocnost. Teraz uz vdaka tejto stranke viem, ako lahko by sa im dalo pomoct, keby o to len trosku stali..

By: Miro Veselý

Miro Veselý — Sun, 02 Jul 2006 16:21:52 +0000

leiluska: hej, je ťažké niečo povedať. tí čo radi jedia si nechcú dať do toho hovoriť. nepríjemné je, ak sú to naši blízki.