Kúp si auto a priber!

Nejde len o to, že človek pri nečinnosti "míňa" menej energie.

Sedavý spôsob života zvádza aj k inému správaniu sa.

Pri polhodinovej rýchlej prechádzke nerobíte nič iné, len idete a dýchate. Pri polhodinovom sledovaní zábavnej relácie v televízii schrúmete hladko a bez problémov celý balíček niečoho.

Pri hlivení sa maškrtí lepšie, ako pri jazde na bicykli…

Ďalší dôvod sú endorfíny. Športujúci občan má spravidla celkovo lepšiu náladu. Ani ho nenapadne vylepšovať si ju čokoládou. Zato zmľandravený, otrávený, polihujúci človek nemá veľmi čo robiť a túži po podnetoch. Keksíky? Fajn, to sa hodí.

Preto pohybová nečinnosť nielen že nepáli energiu, ale zároveň vytvára bohatý priestor na príjem energie celkom zbytočnej. Z nudy, z dostatku, alebo len tak, pretože vám žrádlo náhodou padlo do očí. To by sa počas športovania nestalo.

V tomto tisícročí pohyb začína byť takmer až nezvyklou vecou. Ťažkú prácu nahradili stroje, čoraz viac povolaní sa dá vykonávať zadkom – sediac pri počítači. Do práce sa čoraz viac ľudí prepravuje vlastným autom – odpadá aj tých "pár krokov" na zastávku autobusu, či električky. Aj voľnočasové aktivity sú čoraz častejšie spojené s bezpohybovým stavom. Mnoho ľudí zapne televízor a volí z mnohých kanálov. Deti sa radšej hrajú počítačové hry, ako s loptou na dvore. Aj domáce práce už sú čoraz menej namáhavé. "Veľké pranie" znamená stlačiť gombík, umývanie riadu často vyrieši stroj. Koberce sa neprášia, máme vysávač…

Energetický výdaj teda u mnohých z nás klesá takmer na nulu – ostáva iba to, čo spáli telo na svoju prevádzku. A to je, verte, zúfalo málo. Človek funguje v až nepríjemne úspornom režime.

Vec je nepríjemná, pretože človek spohodlnie a čoskoro sa mu hýbať vôbec nechce. Sám to poznám, ani autiak nepotrebujem na to, aby som sa takmer nemusel hýbať… A hoc píšem, že by sa malo cvičiť, sám tak nečiním.

Nedostatok pohybu je len jedným z mnohých faktorov, ktoré sa môžu podpísať na narastajúcej hmotnosti. Ak máte pocit, že táto téma sa vás týka, mali by ste sa venovať nejakej pohybovej aktivite (aspoň ostrejšej chôdzi) aspoň pol hodinu denne, radšej viac. Čím viac, tým lepšie…

Na záver citát z jedného prieskumu, ktorý ma inšpiroval k tomuto článočku: V Číne bola u osôb vlastniacich auto o 80% vyššia šanca, že sa stanú obéznymi v porovnaní s tými, čo auto nemajú.  U tých, ktorí auto získali bola šanca vzniku obezity 2× vyššia. (Z výskumu Bell 2002, citát z knihy Základy klinické obezitologie, str. 321.)

Spomínam si, že v roku 1975, kedy som mal asi 10 rokov sa často hovorievalo o tom, že v roku 2000 – čo bol horizont v nedohľadne – budú v mestách všade chodiace chodníky. Už vtedy sme túžili po tom, aby sme sa nehýbali. A už je to tu!

No to aby som zdvihol svoj ťažký zadok a išiel von? Tak to si ešte rozmyslím. Neviem, či sa mi chce.