Pasívne obžerstvo

Najskôr však pohovorme o "poctivom", vedomom objedaní sa

Riadne sa nažrať…

"Jedlo je chutné a je ho dostatok. A tak si dávam a dávam. Už viem, že som najedený, ale stále jem ďalej. Prestanem, až keď už naozaj nebudem vládať, keď už v bruchu nezostane miesto ani na jediný krátky grg. Potom prestanem jesť, inak by som praskol."

Trocha expresívne, ale práve takto by som popísal svoje obedy, večere a iné jedlá z pred pár rokov.

Vedel som, že jem veľa, ale chutilo mi, tak čo! Bavilo ma nadžgať sa až na prasknutie. Takéto objedanie je vecou návyku. Čím viac človek zje, tým viac znesie nabudúce. Postupne si na to zvykne a nadobudne (mylný) pocit, že toľko jesť musí. Že inak by umrel od hladu. Len robustné brucho ho usvedčuje z toho, že smrť hladom tak skoro nehrozí…

Saláma z trójskeho koňa

Nie každý podľahne takým móresom, že by sa obžieral.

Veľa ľudí má svoje zmysly v poriadku a nepotrebujú sa prejedať. Dajú si opatrnú porciu – a napriek tomu sa môžu dočkať vážnej obezity. Jedia málo a priberajú snáď zo vzduchu – ako občas vravia.

Príčina býva často celkom prozaická. Nevedia skoro nič o potravinách. Dajú si jedlo, ktoré má mimoriadne vysokú koncentráciu energie. Takého pokrmu stačí zjesť len malý kúsok a nutný energetický príjem je pokrytý. Oni však nevedia, koľko si môžu dovoliť zjesť, preto zjedia mnohonásobne viac.

Máte poruke vrecko solených arašidov? Obľúbená lahôdka ku televízii. Pritom energetická denzita tejto dobroty je doslova šialená – sto gramov má asi 2 500 kJ. Bežná veľkosť vrecka s touto lahôdkou je vyše dvojnásobná (za dve hrste, oriešky sú ťažké…). Neviem, ako vy, ale ja som ju bez problémov zmárnil za jeden večer. Tým som prijal prakticky celodennú dávku energie – ale nie ako jedlo. Len, ako pochutinu, ktorá sa nezáväzne hádže do úst popri príjemnej debate s návštevou. Predtým som normálne jedol a väčšinou aj potom.

Keď kvapká masť, to je ono!

Predovšetkým tuky v potravinách mávajú na svedomí to, že prijmeme energeticky významnú dávku a pritom sme zjedli len malý kúsok…

Klasickou a vražednou kombináciou bývajú tuky spojené so sacharidmi a s cukrom. Čiže mastné a sladké – trebárs torta. Alebo mastné a slané – povedzme hranolky. Majú vysokú energetickú hodnotu a pritom sú vražedne chutné. Človek neodolá a zje oveľa viac, ako by mal.

Len si dopraj, si na návšteve…

Stačí sa pozrieť na stôl, keď prídete niekam na návštevu – ľudia väčšinou najmä na slávnostné príležitosti podávajú rôzne koncentrované energetické bomby. Syrovo – údeninové misy, zapekané palacinky, vyprážané rezne s majonézovým šalátom, či chlieb s tukom a klobásou…

Nemám proti týmto potravinám nič, chutia mi, ale sú veľmi nepríjemné práve tým, že stačí, ak si z nich doslova len zobnete a dosť. Už končíme, už sme dojedli.

To je rafinované na dnešných potravinách.

Najesť sa len do polosýta nestačí

Niektoré potraviny sa smú len okoštovať. A hoc je žalúdok prázdny a vy máte chuť pokračovať, energeticky ste už najedení… V tej chvíli pomôže zelenina. (Nie ovocie) Tou sa môžete "doraziť" a vyplniť ňou prázdny žalúdok.

Skúmajte preto vždy energetickú hodnotu pokrmov, aby sa vám nestalo, že zbytočne priberiete.

Súkromná obedová spomienka na záver

Ja som mal ešte relatívne nedávno "normu" 12 knedlí. Hodne tučného výpeku z mäsa k tomu a nakoniec mäso, bravčový bôčik, to je ono. Po takom nedeľnom obede sa hodila torta, alebo zmrzlina.

Koľko knedlí naraz zjete vy?

‘