Prečo vlastne tučnieme? Na vine je para!

Dejiny ľudstva sa nezačínajú vynálezom digitálneho fotoaparátu, dokonca ani kolesa. To, že sa píše rok 2005 je iba interné číslovanie, ktoré si zaviedla cirkev pre svoju potrebu a ľudia si to zo strachu pred upálením blížnymi svojimi radšej osvojili.

Skutočný počet rokov existencie ľudstva je predsa len o niečo dlhší. Po väčšinu času človek nežil v paneláku. Nemal ani len cesty, takže nemohol vyjsť z domu a cez cestu skočiť do hypermarketu pre niečo dobré.

Živil sa inak, potravu musel uloviť, alebo nájsť.

Pri love, či hľadaní však nebol vždy úspešný. Nedostatok potravy bol častý. Práve preto – aby vôbec prežil – musel sa prispôsobiť nízkemu energetickému príjmu.

Bez jedla preto pokojne prežijeme aj niekoľko dní a nič sa nestane. Organizmus je nastavený tak, aby mu na prežitie stačilo minimum stravy.

Navyše v minulosti strava nebola tak kvalitná, ako dnes.

V minulosti nadváhou trpeli skôr tí najbohatší, medzi "bežnými ľuďmi" bola obezita skôr výnimočným javom.

Až vynález parného stroja umožnil rýchlejší rozvoj civilizácie a s tým súvisiacich zmien. Práve tento "míľnik" v histórii ľudstva odštartoval prudký rozvoj technológií, cestovania a novej kvality práce. Čoraz viac manuálnej práce začali vykonávať stroje. Ľudia začali meniť svoj spôsob života rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým.

Z "ničoho nič" tu boli veľkomestá, autá, veľkoobchody. Na poliach sa preháňajú kombajny, vo fabrikách pracujú stroje. Schody sú chodiace, v domoch nájdete výťahy. Množstvá práce za nás robia počítače. Od človeka sa v práci očakáva čoraz menej sily. Skôr musí podať intelektuálny výkon.

Tieto zmeny sú, samozrejme, z hľadiska pohodlia a existenčnej istoty veľmi priaznivé. Nikomu sa nechce ťažko pracovať.

Na druhej strane však niektoré veci pretrvávajú dodnes, hoc sú pôvodom a funkciou už len prežitkom z iných storočí. recepty starých materí – tradičné receptúry ktoré majú históriu, by sme však mali pomaly prehodnotiť. Nejeden starý otec umrel práve vďaka nim.

Sú to neraz kombinácie potravín, ktoré vo veľmi malom objemovom množstve obsahujú veľmi vysokú energetickú hodnotu. Aj celkom malý kúsok stačí na to, aby človek už celý deň nemusel nič iné zjesť. Ale sú tak dobré, že si každý dá veľa – veď je dostatok!

Také pokrmy mali svoj význam v dobách, kedy človek musel celý deň manuálne otročiť napríklad na poli. Hostiny mali svoj význam pri stretnutiach rodiny – v časoch, kedy nebol dostatok kvalitných potravín (neboli chladničky, nedovážalo sa ovocie po celom svete…) bola výdatná hostina nielen príjemná, ale občas aj potrebná. Bola udalosťou, na ktorú sa dlho spomínalo.

Dnes však už nerobíme v baniach. Denne máme dostatok jedla, denne máme skoro až hostinu.

Myslím, že je načase čím skôr začať korigovať aspoň niektoré tradície. Opulentné hostiny na rodinných stretnutiach boli vzácnosťou pred sto rokmi. Dnes sú len otázkou peňazí. Stravníci sú väčšinou ľudia s dlhodobo dostatočným príjmom energie, alebo častejšie s príjmom nadbytočným. Ďalšia hostina je zo zdravotného hľadiska skôr na škodu, ako na prospech čohokoľvek…

Asi nikdy predtým neboli potraviny dostupné tak, ako dnes. A nie sú to len hocijaké potraviny, sú to často "energetické bomby", kde sa spojením cukru a tuku, či soli, tuku a sacharidov dosahuje atraktívna chuť za nízku cenu.

Žiaľ, rýchlosť vývoja civilizácie prišla tak rýchlo, že ľudský organizmus sa nestihol "prenastaviť" na plytvanie. Ak mu dodáte energiu, ktorú nepotrebuje, odloží si ju na horšie časy. Ľudské telo, žiaľ, nevie, že by už mohlo začať plytvať.

Využili sme svoj intelekt na to, aby sme nemuseli namáhavo pracovať. Najlepší z našich predkov objavili rafinované chute skvelých pokrmov. Špičkoví vedci našli spôsoby, ako vyrobiť energeticky vysoko koncentrovanú stravu. Vďaka výdobytkom ich inteligencie teraz mnohí tučnejú. Zabudli sme totiž svoju inteligenciu nasadiť do boja s dobrotami a pohodlím.

To parný stroj, sviniar, umožnil, aby ľudia už nemuseli míňať sily.

Teraz by to chcelo nejaký iný, poriadne silný stroj, ktorý by ľudí donútil, aby jedli len toľko, koľko ich organizmus potrebuje na zdravé prežitie.

Jára Cimrman by povedal, že súčasný stav je tak trochu "krok stranou". Ak  ste teda nechtiac pribrali, uberte. Dá sa.

‘;