Šťastní a spokojní obézni?

Možno teraz chcete namietnuť, že každý je predsa iný, ako si akýsi Veselý vôbec dovoľuje posudzovať, čo by prospelo trebárs mne, čitateľovi?

Sme individuality. Áno, ako vajce vajcu…

Každé vajce je trocha iné. Jedno má menší žĺtok, iné má trochu žltší žĺtok. Ďalšie má tmavú škrupinku, iné je biele. Občas natrafíte na vajce s dvoma žĺtkami a inokedy na záprdok. Ale vždy sú to len vajcia.

Aj ľudia sú podobne rozliční a podobne rozličné sú aj príčiny ich obezity. Ale v skutočnosti je málokto "výnimočne dvojžĺtkový". Vo veľkej väčšine prípadov je príčina obezity celkom (s)prostá: väčší príjem energie, ako výdaj. A nie je čo riešiť.

Teraz by sa samozrejme dalo debatovať, či je to preto, že žijeme v konzumnej spoločnosti, alebo to má na svedomí genetika. Ale v konečnom dôsledku to je jedno. Kto má na obezitu predispozíciu, smola. Musí sa krotiť. Rovnako, ako alergik na laktózu nesmie piť mlieko, obézny nesmie nekontrolovane jesť.

Márne sa bude brániť, že jeho individualita je iná a "bežný" redukčný režim by mu nepomohol. Fajn. Tam sú dvere, cestu k lekárovi poznáš. Nech navrhne nejaký iný špeciálny režim.

Nedovoľte však obéznym, aby sa vám snažili nahovoriť lož, že dôležité je len to, aby sa človek cítil dobre a že im sa teraz chudnúť nehodí.

Budú vás chcieť presvedčiť, že byť spokojný obézny je lepšie, ako trpieť redukčnou diétou. Ale neverte im. Je to len manévrovanie, ktorým sa snažia zvrtnúť tému rozhovoru od témy redukcie váhy na psychologické nejasnosti.

Tvrdenie, že lepší je spokojný obézny, ako nespokojný chudý je nepravdivé.

Kde je nejaký spokojný obézny?

S miernou nadváhou ich možno zopár nájdete (najčastejšie pri pive v krčme), ale s pribúdajúcimi kilami už obézni nie sú vôbec spokojní. Od istej hranice sú už len veľmi nespokojní a veľmi unavení. A ešte neskôr?

Neskôr sú už len liečení obézni. Majú totiž veľa zdravotných problémov a málo radosti zo života.

Obezita so sebou prináša vysoký krvný tlak, celkový pocit slabosti, mizernú kondičku, čoraz častejšie ťažkosti so zdravím. Najskôr sú to len čudné stavy – tu hnačka, tam čudné vyrážky na koži, každú noc namiesto pokojného spánku nočné potenie, prerušovaný spánok tu močením tam prerušovaným dýchaním… Neskôr sa situácia vyostrí. Tlak krvi stúpa. Časom je na rade cukrovka. Ak tučnejúceho z tohto kolotoča chorôb nevyslobodí predčasný infarkt, časom si vyskúša, aké to je posedieť si na onkológii…

A prečo? Lebo sa roky prejedal a prejedal a prejedal. Štatistiky sú v tomto smere nemilosrdné.

Nenechajte sa obalamutiť rečami o šťastných tučných. Ak sa tak ešte naozaj sami cítia, je to posledný zúfalý pokus oklamať samého seba…

‘;