Chudnutie začína v hlave. V hlave sú ústa. A aj mozog, ktorý to celé riadi.

Miro Veselý

Ty si ale riadne pribrala! Spomaľ…

Je celkom bežné, že si ľudia navzájom vyhodia na oči všeličo, vytknú si správanie, aké sa im nepáči. Keď si niekto sám siahne na život a podreže si žily, stáva sa automaticky pacientom na psychiatrii – spoločnosť nechce jednotlivcovi dovoliť suicidovať. Spoločnosť jedincov život chráni. Ale len odtiaľ – potiaľ – len pokiaľ ide o priame a "rýchle" ohrozenie.

Málokto tučnejúcu dámu, či pána upozorní: hej s tými kilami by si niečo mal spraviť. Okamžite!

Človek so 40 kilovou nadváhou už zjavne trpí, ale nie je v tej veci automaticky hospitalizovaný na psychiatrii, nie je ani len poučený o tom, ako to priberanie zastaviť. Bárs aj nech praskne. Nechceme sa druhých dotknúť a preto mlčíme.

Súhlasíme s tým, že človek sa môže zabíjať sám – pomaly. Súhlasíme s tým, že blízki rodinní príslušníci ho ochotne vykrmujú (…veď mu tak chutí…).

Kto sa chce zabiť pomaly, má široké pole pôsobnosti. Môže fajčiť, môže sa prejedať, môže sa opíjať do nemoty. Alebo aj všetko naraz. Dokonca sú na to vytvorené legálne inštitúcie – predajne cigariet, krčmy, obchody s nezdravými potravinami.

Pritom nástup obezity je nepríjemne pomalý – málokto si ho vôbec uvedomí. Neskôr už síce začína tušiť, že sa niečo deje, ale dúfa, že sa celá vec snáď nejako nenápadne zakryje vhodnou kombináciou šiat.

Pri obezite však nie je v hre len akási prchavá prestíž, horšie je, že s kilami navyše sa človeka začína týkať nečakane veľa problémov. A vážnych. Nielen zdravotných, ale aj spoločenských.

Organizmus obézneho už dávno nefunguje tak, ako by mohol. Do schodov sa zadýcha, prichádzajú problémy s trávením, zdravotné ťažkosti, nočné potenie sa, sex je viac namáhavý, než príjemný. Je známe, že obezita cez takéto "malé" problémiky prerastá do vážnejších chorôb, ako cukrovka, onkologické a kardiovaskulárne problémy. A končí väčšinou neatraktívne predčasnou smrťou.

Nadváha pritom býva často terčom posmechu – deti v škole sú nemilosrdné k tučným rovesníkom. Vypasený chlap môže rovno zabudnúť na niektoré profesie. Ale výsmech, či odmietanie neatraktívne tučných spoločnosťou nestačí, ako motivácia – utiahnu sa niekam do úzadia a tučnejú ďalej.

To všetko "sa" vie a pritom nechávame našich blízkych tučných, aby potichu tučneli ďalej.

Možno aj vaši rodičia naberajú kilá navyše vďaka nezmyselnému jedálnemu lístku. Možno vaše deti už dávno majú nejakú tú zbytočnú zásobu tuku. Netreba sa klamať pocitom, že aspoň vyzerajú zdravo – také kritériá zodpovedajú názorom ľudí, ktorí absolvovali detstvo počas druhej svetovej vojny. Možno aj vy sami nemáte celkom ideálnu hmotnosť… Je namieste o tom mlčať?

Spomeňte si, akú mediálnu paniku dokázali vyvolať správy okolo SARS, či AIDS. Obezita je problém, ktorý sa týka oveľa väčšieho počtu ľudí – a nič. V médiách zaznamenáte možno tu a tam nejakú klamlivú reklamu, či slaboduché názory "celebrít" na tému štíhlej línie.

Ak máte pocit, že niekto z vašich blízkych je obeťou epidémie obezity, spýtajte sa samých seba v duchu, či vám vyhovuje prizerať sa tomu, ako sa váš blízky pripravuje o kvalitu vlastného neskoršieho života.

Povedzte mu (jej), že vás jeho (jej) nadváha znepokojuje.

Taktne – nie je cieľom zraniť, ale ponúknuť podporu a pomoc. Upozorniť, že vec neslobodno podceniť. Že tučnenie – ak s ním nič neurobí – je jednosmerný proces. Čím skôr ho zastaví, tým kratšia cesta bude nazad. Navrhnite mu (jej) návštevu lekára a následne podporte diétne opatrenia neponúkaním nezmyselných jedál.

Viem, niektorí obézni sa po takej debate asi "na smrť" urazia. Myslím si, že lepšie je preukázať záujem a spoluúčasť, než sa tváriť, že je všetko normálne, ak niekto z vašich najbližších už čoskoro bude na inzulíne, či v rakve. A ktohovie – možno len preto, že sa mu tú obezitu – ako tému rozhovoru – darilo tak dlho ututlať…

Nech sa len urazí a nech sa s vami prestane zhovárať. Aspoň bude mať čas mlčky si premyslieť, že v konečnom dôsledku ste to mysleli dobre vy.

Mnoho ľudí o obezite mlčí, lebo nechce obéznych zraniť netaktnou vetou… …nechceme svojich blízkych zraniť a tak im taktne dovolíme, aby sa zranili a zabili jedlom sami.

Skupina dokáže vytvoriť tlak. Vytvorte tlak, aby vaši tučnejúci blízki prestali bobtnať! Tlak je nevyhnutný – dobrovoľne neprestanú.

Reklama

Komentáre k článku: Ty si ale riadne pribrala! Spomaľ…

  1. bea 25. 10. 2005, 18:48

    Teraz som si spomenula, ze som čítala ako korpulentná žena s deťmi nakupovala nevhodné potraviny z reklamy..a nik jej neporadil..Je to veľmi, veľmi zložité zachraňovať a pritom neničiť…

  2. Marja 04. 12. 2005, 15:00

    Áno, za 3 roky som pribrala 15 kg. To moje večné -od pondelka začnem … A každý pondelok po výdatnom obede – nebudem večerať! Po príchode domov z práce – výdatný olovrant, ktorý sa predĺžil až do odchodu do postele. Kilečko za kilečkom. Nemám si čo obliecť, odmietam chodiť do spoločnosti, prestala som sa maľovať, do zrkadla sa pozriem len pri česaní, alebo či mi netrčí niečo z nosa … Nestarám sa o moj výzor. Viem, že potrebujem schudnúť, už ani nie tak pre krásu ako pre zdravie. V podstate sa cítim dobre len pri fyzickej záťaži sa potím ako somár v kufri, mám začínajúce bolesti kĺbov, zvláštne nepríjemné tlaky pri vyprázdňovaní sa. Po prečítaní tohto článku začínam bojovať s nadbytočnými kilami. Konečne som dostala sygnál – teraz! Už toho mám naozaj dosť! Znížim príjam jedla. Ovocie, zelenina, vláknina – áno. Cukry (keksíky, chrumky, tyčinky …) nie! Tuky len olivový olej, trochu masla, tvrdé syry, málo tvarohu, jogurty malé, mäsa – rybacie, kuracie, veľa zelenej vňate – petržlenovej, kôprovej, bazalkovej … A viacej spánku. Držte mi palce!

  3. Aďa 18. 04. 2006, 14:38

    No ja všetko dodržiavam pravidelne chodím cvičiť a takmer vôbec nejem sladké.A napriek tomu mi váha neklesá, dosť som z toho hotová trvá to už 4 mesiace.Poraďte mi prosím čo mám robiť už strácam silu stále bojovať s nadváhou.

  4. Miro Veselý 18. 04. 2006, 15:03

    Aďa: Ak máš nadváhu, potom asi ostane jedine vážiť si potraviny. Niekedy má človek pocit, že papá málo, ale v skutočnosti sa stravuje zle.

  5. lola 21. 11. 2006, 14:40

    Keď som dnes ráno pozerala do zrkadla, tak si v duchu hovorím, baba rob so sebou niečo. Mám 23 rokov, 162 cm a 80 kg. Vždy som vydržala s diétou len pár dní, akosi nemám výdrž. Ale toto vyzerá dobre a myslím, že sa to dá celkom v pohode zvládnuť. Človek nie je hladný a to je podstatné.

  6. daniela 11. 05. 2009, 12:06

    ja mam problem v tom,ze som schudla 4 kg za mesiac a teraz pokracujem v stravovani tak isto a nejde to dole,iba obcas 200 a potom nasppat 200 g atd,mam pridat cvicenie alebo menej jest?Jedavam len zdrave veci a cvicim 3 x v tyzdni.

  7. No name 30. 04. 2010, 13:42

    :( mam 11 rokov 150 cm,a vazim 45 kg…..vsetci sa mi posmievaju….

Pridajte komentár k článku: Ty si ale riadne pribrala! Spomaľ…

Ak napíšete komentár s všeobecnými otázkami typu ako mám schudnúť, zvyčajne vám nikto neodpovie. Pre osobné poradenstvo odporúčam využívať fórum. Predtým, než sa spýtate na svoje chudnutie, prosím, prejdite si zoznam tipov ako schudnúť sú tam odpovede na najčastejšie otázky o chudnutí. Vypočítajte si tiež najskôr v kalkulačke BMI rozšírený výpočet. Tam získate odporúčania koľko jesť, koľko piť, ako cvičiť.

Miro Veselý

Miro Veselý
Viac info: miro-vesely.sk

Kontakt:
mv@mix.sk
facebook.com/miro.vesely

...a knihy Mira Veselého inšpirované skúsenosťou...

Knihy môžete zadarmo čítať na webe, alebo si ich zakúpiť v papierovej verzii.

Web www.chudnutie-ako.sk bol založený 27. 07. 2004 . Copyright 2004 - 2012 Miro Veselý. Všetky práva vyhradené.

Vytlačené z webu www.chudnutie-ako.sk