Vianoce a sadlo

Vianoce sa blížia po celý rok. A nie sú to jediné sviatky, ktoré sa stále blížia. Ďalším obdobím hriešneho obžerstva je Veľká noc. Proste cirkevné akcie, pri ktorých aj ateisti pokryjú všetky voľné plochy bytov koláčmi, keksíkmi, čokoládkami, údeninami a inými energetickými šokmi pre organizmus celkom nevhodnými. Aspoň nie v megadávkach.

Len sa spýtajte niekoho, kto pracuje v nemocnici, ako stúpne počet záchvatov práve cez sviatky. Ľudia sa obžierajú do bezvedomia. Sme, ako akváriové rybičky, ktoré sú schopné obžrať sa na smrť. Samozrejme, nie všetci. Len tí, čo majú sklon k nadváhe.

Nemierna konzumácia však zdravá nie je. A práve na sviatky sa v rodinách cielene robí všetko pre to aby konzumácia bola veľmi nemierna. Aby ste ani náhodou nezabudli jesť, chrumkať, cmúľať, chlipkať, oblizovať, hryzkať, sŕkať, prežúvať, hltať, popíjať. Stále, nepretržite, teraz aj o chvíľu a nikdy inak.

Jasné, Vianoce sú tradičným sviatkom, ktorý pretrváva už stáročia. Boli obdobia, kedy väčšina ľudí žila vo vážnom nedostatku. Po celý rok sa jedli jednoduché jedlá v malom množstve. A potom prišli sviatky. Dlho šetrené zdroje sa uvoľnili a aspoň na pár dní si rodiny vylepšili život aspoň o krátkodobú ilúziu dostatku a hojnosti.

Ale čo dnes? Pre pána Jána, veď my teraz už stále žijeme v dostatku a hojnosti. Penetrácia mobilnými telefónmi a počet áut na cestách signalizujú, že Slováci majú veľmi ďaleko od hladomoru. V supermarketoch je stále tlačenica. Polovica z nás trpí nadváhou – to je asi najspoľahlivejší signál, že tu žiadny hladomor nie je.

Ako chceme v takom stave jedlom odlíšiť Vianoce od nesviatkov, aby boli ešte exkluzívnejšie?

Vytvorí sa prebytok. A plytvanie. Podľa možnosti jedlami, ktoré sú teda aspoň drahé. Alebo presladené, premastené, alebo presolené. Nech sa to aspoň trocha počíta.

Kde ale pramení pocit potreby oslavovať a uctievať si druhých práve jedlom? Sme až tak primitívne bytosti, že si návštevu a sviatky musíme uctiť rovnako, ako si pred pár tisíc rokmi uctievali bohov? Idú sviatky, chce to živú obeť. Treba zaklať prasiatko, alebo aspoň podrezať sliepku. Bude dostatok. Bol by síce aj bez toho, ale zvyk je zvyk. 

Ponúknuť jedlo je symbol. Bez jedla sa žiť nedá. Ponúknutím jedla priamo vyjadríme prianie, aby obdarovaný žil.

Ale vo svetle poznania by sme sa mali správať, ako človek mysliaci. Vieme, že jedlo môže ublížiť, aj prospieť.

Čo tak na Vianoce sa obklopiť jedlom, ktoré nevedie ku zbytočným kilám navyše a k volaniu záchranky pre žlčníkovú koliku?

Viem, je to len rečnícka otázka, nakoniec si aj tak pôjdete kúpiť údené koleno a salónky. Ale je to len taký nápad. Ak vieme, že priveľa sladkostí a mastností škodí, skúste malú úpravu. Mastnosti a sladkosti áno, ale nie priveľa. A ako zaistiť, aby nebolo priveľa? Jediný spôsob je – nemať viac, než je nevyhnutne potrebné. Ak napečiete taký počet koláčikov, že sa každému ujde jeden – dva kúsky, všetci budú spokojní. Nikomu to neublíži.

Ak ale napečiete niekoľko plechov medvedích labiek, niekoľko plechov kosáčikov a hviezdičiek (mimochodom, mám vynikajúci recepis, ale nič pre chudnuvších), všade cukrové, kokosové pusinky (a znova recept, ale nediétny) a nezastavíte sa ani pred krémešmi, potom to znamená jediné. To všetko sa zje. A to je ten problém. Za sviatky môžete zjesť aj niekoľko kíl sladkostí, ak na ne v byte narazíte na každom kroku. Ak ich nájdete na stolíku vedľa diaľkového ovládača televízora. Ak ich položíte na stôl po výdatnej večeri. Ak na ne natrafíte cestou do kúpeľne. Ak doplníte misku keksíkov, ktorá sa práve vyprázdnila formou zjedenia.

Tým všetkým zaistíte ideálne priberprostredie.

Priberprostredie je priestor, v ktorom kamkoľvek sa pozriete, nachádza sa výzva priber!

Ak teda máte s nadváhou problémy – a polovica z nás tieto problémy naozaj má – zvážte, či v dnešnej dobe celoročnej hojnosti a dostatku je naozaj tak nevyhnutné snažiť sa hojnosť vybičovať až do nezmyselného prebytku, ktorý vám uškodí.

A problém je v tom, že to neuškodí každému rovnako! Tí, čo k priberaniu tendenciu nemajú budú spokojní, ale tí, ktorí už s váhou problémy majú za sviatky priberú aj 5 kíl – celkom bez problému.

Neskoro vám bude lamentovať potom, keď si uvedomíte, že ste mechanicky zožrali celú misu medvedích labiek len preto, že ste si sadli ku stolu a babka vám ju prajne položila k rukám. Zobnete si jednu a potom už neviete prestať. Poznáme to všetci. Debata plynie, labky miznú ani nevieme ako. Prestaneme, až keď labky nie sú? Ale neprestaneme! Gazdiná predsa doloží ďalšie. Dajte si, piekla som ich pre vás celú noc. Doprajte si, máme dostatok, veď sú sviatky. Zdravie a život stranou.

Nedovoľte gazdinám, aby aj tento rok predlžovali zdraviu škodlivú a šialenú tradíciu vytvárania nezmyselnej hojnosti. Neučte svoje deti závislosti na cukre a tuku.

Trpíte nadváhou? Potom tento rok nepečte. Ušetrené peniaze investujte a kúpte niekoľko váh na váženie ľudí. Rozostavte ich všade po byte. Namiesto tácok s koláčikmi. Keď máte nadváhu, máte mať hojnosť váh. Nie žranice.

Rozumný človek pochopí.

S obezitou sa dá len bojovať. Neodíde sama. Nepoľaví. Škodí.