Život sa dodáva v balíkoch

Asi tak by mohla znieť reklama, keby život bol na predaj.

Pomyselný predavač života by predával niečo také, ako profily, či balíky. V každom balíku by bolo niečo atraktívne, potom veľa bežného a aj zopár nepríjemností. V predaji by nikdy neboli jednotlivé komponenty života, pretože život nie je počítač. Nedá sa zmontovať zo súčiastok z veľkoobchodu.

V skutočnosti žiadny predavač života neexistuje, pomohol som si ním len na ilustráciu toho, že každý z nás žije v niektorom z „profilov“, ktorých komponenty, žiaľ, nemožno vzájomne celkom voľne miešať.

Mnohým je to celkom jasné a samozrejmé, ale niekedy na túto skutočnosť radi zabúdame.

Asi každý by hrozne rád bol miliardárom. To by bolo niečo!

Môcť si tak kúpiť čokoľvek len chcem. Nemusieť sa starať o peniaze, pracovať len ak sa mi chce a na čom sa mi chce.

Z blahého sna však človeka zobudia nepríjemné fľaky na peknej predstave.

Do čerta – a čo ak by ma niekto o moje miliardy pripravil? Vlastne je jedno či mafián, inflácia, alebo moja hlúposť. Mať veľa peňazí znamená aj isté starosti a možno aj znalosti. Nedá sa byť boháčom so zodpovednosťou žobráka. Teda – dá, ale zrejme to dlho nevydrží.

Človek by najradšej chcel z torty dostať len čerešničky a z mlieka len smotanu.

Život v civilizovanej krajine s dobrou životnou úrovňou znamená okrem iného aj veľké pohodlie. To znie dobre. Kto by nechcel žiť v blahobyte? „Zháňanie potravy“ je pre nás už dávno pojmom neznámym. Aké že zháňanie? Skočím do obchodu a vyberiem si, čo mi ide na chuť, nie?

Dostupnosť kvalitnej a výživnej stravy sa snúbi s vylúčením pohybu. Namiesto toho, aby sme ubehli denne pár kilometrov naháňajúc korisť, zasadneme za počítač a naháňame možno tak ešte prsty nad klávesnicou. Treba niekam ísť? Aj na krátke vzdialenosti poslúži auto.

Civilizácia nám teda umožňuje v úplnom bezpečí a v relatívne solídnom stupni bezpečia prežiť svoj život a dožiť sa mimoriadne vysokého veku… Keby!

Len keby tu nebol ten sedavý spôsob života a výdatná strava. Pohodlie civilizácie nás zvádza k životnému štýlu, ktorý významne skracuje život a zhoršuje jeho kvalitu.

Žiaľ.

Je to balík. Nedá sa byť štíhlym a zárovaeň sa denne v pohodlí napchávať.

Škoda, že sa nedá život zložiť, ako počítač zo súčiastok vo veľkoobchode…

Už vidím tých študentov, ako by po známosti a lacno montovali výhodných ľudí.
Vezmú najlacnejšiu základnú dosku, lacný procesor, nejaký starší disk, nejaké bežné CD/DVD. To stačí zošróbovať do nejakej tej debničky. Softvér sa ukradne a už to je. Model PC PREMIER je na svete. Podá výkon, ako predseda vlády. Občas padne, ale v zásade je to za tie prachy jedno.