Epidémia obezity

Viac ako polovica Slovákov má vyššiu hmotnosť, než by mala mať. Viete si predstaviť, aký mediálny škandál by vyvolala infekčná choroba, ktorá postihla vyše 50% národa? Novinári by šaleli. No keďže ide „len“ o obezitu, netreba sa tomu venovať. V niektorých krajinách sa už začína považovať za normálne, ak máte len nadváhu. Pritom následky obezity sú druhou najčastejšou príčinou úmrtia.

Obezita je choroba

Skúsme vysúkať najskôr trocha odbornejšiu definíciu. obezita v súčasnom medicínskom pohľade predstavuje chronickú metabolickú poruchu, ktorá sa súhrnne zvykne označovať ako metabolický syndróm. Táto porucha sa začína považovať za ekvivalent ischemickej choroby srdca.

Na začiatku obezity nemusí stáť vždy len nemierne prejedanie sa, či lenivosť cvičiť.

• Možno máte k obezite genetickú predispozíciu (náchylnosť).
• Možno máte hormonálnu či metabolickú poruchu.
• Možno užívate lieky, ktoré ovplyvňujú aj to, či priberiete.
• Možno máte depresiu.
• Možno…

Možno trpíte inou príčinou, ktorá vašu obezitu odštartuje ľahšie, než u človeka, ktorý má „rýchly metabolizmus“ a ako pec spáli všetko, čo zje. Potom máte smolu. Budete priberať oveľa ľahšie, než ľudia, ktorí takú predispozíciu nemajú. Nie je nutné, aby ste priberali. Budete to mať však ťažšie. Je to nespravodlivé, môžeme si spoločne povzdychnúť. Oveľa častejšie si však ľudia štart tučnenia privodia z neznalosti. Žijú nevhodným životným štýlom a priberanie je dôsledok. Obezita už znamená rozvinutý, neriešený, dlhodobý problém.

• Možno ste dlhodobo v strese, cez deň nejete a telo stučnie.
• Možno jedávate málo, ale nevhodne volenej stravy.
• Možno málo spíte.
• Možno sa málo hýbete.
• Možno ste si opakovanými diétami rozvrátili fungovanie tela.
• Možno jedávate málo zeleniny.
• Možno aj viete, že by ste niečo nemali, ale neodoláte a dáte si viac.

To sú najčastejšie príčiny vzniku obezity. Pribrať môže aj inak celkom zdravý človek, ak:

• dlhodobo jedáva viac, ako spotrebuje a, alebo
• sa navyše dlhodobo vyhýba pravidelnému telesnému pohybu.

Otázka priberania či chudnutia vždy začne aj skončí pri jedle. Nuž a keď­že žijeme v krajine, kde jedlo je dostupné každému, mnohí majú problém.

V niektorých rodinách je kult jedenia. Stále vás ponúkajú. Tomu sa v lekárskej literatúre hovorí obezitogénne prostredie. Lákavá ponuka koláčikov, dobrôt a ich okamžitá dostupnosť. Postoje rodiny k jedlu.

Nech ste už pribrali z neznalosti, pod vplyvom okolia, alebo ste k priberaniu mali sklony, na výsledku to nič nemení. Ste tuční. Radi by ste to zmenili? Najradšej tak, aby ste nemuseli nič zmeniť? Žiaľ, ak chcete niečo zmeniť, musíte niečo zmeniť! Neskúšajte nové a nové diéty. Nezačnite chudnúť na vlastnú päsť.

Choďte k lekárovi, nech vás komplexne vyšetrí a odporučí, čo máte robiť. chudnutie sa ľuďom nedarí práve preto, že sa neporadia, nenaštudujú si žiadne informácie. I napriek tomu začnú držať nejakú nezmyselnú diétu. Zasahujú tak svojvoľne do metabolických procesov a diétami si často navodia poruchu fungovania svojho tela (metabolizmu). O čo úpornejšie diéty sa snažia nasadiť, tým viac problémov si tým spôsobujú. Vy sa nepokúšajte chudnúť svojvoľne. Bez znalostí snahy schudnúť zvyčajne končia ešte vyššou hmotnosťou.

Zásady chudnutia, ktoré platia pre jedného človeka, nemusia fungovať u iného. Stačí, aby ste mali diabetes mellitus 2. typu a vaše chudnutie musí prebiehať inak, než u človeka, ktorý diabetes nemá. Preto zásada číslo jedna znie:

Začnite chudnúť u lekára!

Spôsob chudnutia, ktorý tu popisujem, je síce univerzálny, no nemusí platiť pre každého.