Obezita a depresia

Veľmi často sa dá počuť výrok „som obézny a mám z toho depresiu“. O niečo menej často to býva aj naopak – „mám depresiu a ešte som aj pribral“. Ako to je?

Obezita sa s depresiou dosť často stretáva a to z rôznych dôvodov. Prosím, pod pojmom depresia si ešte nič nepredstavujte, o tom bude skoro celý tento článok. Teraz sa pozrime na súvislosti.

Štítna žľaza, depresia a obezita

Je dobré vedieť, že tieto tri „veci“ sa v našom tele niekedy stretnú naraz a to preto, že jedna z nich môže zhoršovať druhú aj tretiu.

Môžete trpieť miernou poruchou štítnej žľazy a ani o tom neviete.

  • To sa môže prejaviť tak, že začnete priberať.
  • Alebo tak, že sa vaša normálna psychická pohoda sa začne veľmi pozvoľna posúvať k menej optimálnej.

Jedno aj druhé má často za následok zmenu v správaní, akési „spomalenie človeka“ a to zas môže postupne ovplyvniť metabolické procesy v tele. Okrem iného aj činnosť štítnej žľazy. Ako sa stáva vážnejším problémom, zhoršuje sa často aj celková imunita.

Ak teda trpíte obezitou, je dobrým nápadom, aby lekár myslel na možnosť, že jednou z príčin môže byť aj niečo, čo si na prvý pohľad človek nedá do súvislosti s priberaním.

Zároveň je dobré myslieť aj na:

Vzájomné pôsobenie obezity a depresie

Bežné a celkom pochopiteľné je, že ak je niekto obézny „má z toho hlavu v smútku“. Môže a nemusí sa to prejaviť práve tak. To znamená, že niektorí ľudia sú „smutní“ z toho, že sú obézni a tak smútok zajedajú. Ak ide o skutočnú depresiu, tak u nich postupne chýba akčnosť. Človek v depresii sa menej hýbe a o to ľahšie priberá. No a niekedy si ľudia depresiu liečia sladkosťami, čo obezitu môže nie akcelerovať, ale priam katapultovať do výšin.

Niektoré druhy liekov proti depresii môžu situáciu tiež ešte zhoršiť. Preto by lekár mal na také riziko myslieť a v prípade, že ide o obézneho človeka, mal by voliť lieky, ktoré situáciu nezhoršia. V niektorých prípadoch je to možné.

Menej známe ale je, že to celé môže fungovať aj opačne. Ak sa podarí jednu z troch zložiek zmierniť, môžu sa zlepšiť aj ostatné dve.

  • Ak sa podarí zistiť porucha štítnej žľazy a podarí sa ju liečbou správne nastaviť, človek môže „ožiť“ a začne chudnúť.
  • Ak sa podarí zmierniť depresiu vhodnou liečbou, človek zrazu začne viac chodiť na prechádzky, často aj začne chudnúť.
  • Nuž a ak sa napriek ostatným ťažkostiam podarí niekomu schudnúť, môže to zlepšiť nielen stav metabolizmu, ale aj „náladu“.

Viem, popisujem to laicky, ale toto nie je lekársky text. Skôr informácia, že ak trpíte obezitou, mali by ste myslieť aj na tieto možné súvislosti.

Samozrejme, poznáme mnoho obéznych ľudí, ktorí sú takzvane fat&fit – tuční a zdraví. Vidíte, že majú vynikajúcu náladu, hýria humorom, sú zdraví a vitálni. Alebo majú len jednu základnú poruchu, napríklad diabetes. Vinou nutnosti užívať lieky priberú. To sú trocha iné prípady a tam o depresii ani poruche štítnej žľazy asi lekár dlho uvažovať nebude.

Chcel som len upozorniť, že obezita je komplexný problém. Nemusí to byť len dôsledok dlhodobého prejedania sa. V pozadí môžu stáť rôzne príčiny. Tie potom môžu spustiť pomalý proces zhoršovania sa zdravotnej situácie.

Mimochodom, ke ďuž je reč o koncepte fat&fit. Niektorí ľudia naozaj sú zároveď tuční a aj zdraví. Žiaľ, ak sa s takým fat&fit človekom stretnete, dosť často sa po nejakej dobe rozhovoru ukáže, že vlastne ani tak celkom fit nie je. Len je to proste taká povaha a to že má vyšší tlak, alebo mu občas viac búcha srdce nevenuje veľkú pozornosť. Problém konceptu fat&fit je čas. Každý kto nepribral z dôvodu ochorenia (čiže absolútna väčšina obéznych) je do istej chvíle fit. Alebo sa tak aspoň cíti. V tejto chvíli už bežia klinické štúdie, v ktorých sú sledovaní ľudia čo trpia obezitou a sú zdraví. Za pár rokov bude známe, ako to vyzerá. Zaujímavé bude vidieť, či sa títo obézni a zdraví ľudia dožijú normálneho priemerného veku v primeranom zdraví.

Teraz už môžete prestať čítať, o obezite som napísal všetko čo som chcel. Keďže ale slovo depresia je často používané v hovorovej reči, v ďalšom texte by som rád trocha popísal znaky depresie. Ak by ste ich na sebe, alebo na niekom zo známych pozorovali, je dobré niečo s tým spraviť.

Depresia je označenie pre psychickú poruchu

Tá sa môže prejavovať celkom inak, než je to často vnímané. Bežná predstava je tá, že depresia znamená smútok, chmúrnu náladu. To je pravda, ale obraz depresie môže prebiehať aj tak, že človek si smútok vôbec nemusí uvedomiť. Pritom iné príznaky depresie dajú tušiť, že takýto proces prebieha.

Na depresii je zákerné to, že je ľudia väčšinou považujú za stav mysle, ktorý sa dá ovplyvniť vôľou. Povedzme si preto niekoľko základných informácií.

  • Značne zhoršuje život človeka a pritom postihnutý vôbec nemusí vedieť, že trpí depresiou.
  • Ľudia si všeobecne myslia, že depresiu môžu poraziť vôľou. Rada „mysli pozitívne“ alebo „hlavu hore“ nepomôže a ani nemôže pomôcť.
  • Depresia poškodzuje zdravie a prehlbuje rôzne ochorenia.
  • Depresia môže vyvolať, ale aj byť vyvolaná obezitou.

Mnoho ľudí sa bráni myšlienke, že by mohli mať depresiu. Možno si to spájajú s duševnou poruchou, tú zas s návštevou u psychiatra. Nie som predsa blázon – povedia si. Pritom ak majú depresiu, lekár by im mohol pomôcť.

Depresia a zdravie

Psychika, imunita, žľazy v tele – to všetko tvorí prepojený systém. Psychika vysiela informácie, riadi telo. Ak je prítomná depresia, telo je riadené „depresívne“. Žľazy s vnútorným vylučovaním sa správajú v depresii inak. Akonáhle ale nefunguje „normálne“, v tele sa menia aj pomery látok, ktoré regulujú náladu. Napríklad chybná funkcia štítnej žľazy môže vyvolať obezitu. Obezita mení stav v tele a môže vyvolať depresiu. Tieto zmeny začnú znižovať „silu“ imunitného systému. Ešte v čase, kedy znaky depresie nie sú celkom viditeľné už teda telo môže ľahšie podľahnúť niektorým chorobám. Tento proces však môže bežať aj v opačnom poradí. Napríklad depresia môže vyvolať postupné zhoršenie fungovania štítnej žľazy a to urýchli obezitu.

Z toho vyplýva, že človek, ktorý trpí depresiou bude zvyčajne aj chorľavejší – takpovediac. Dôležité je vedieť, že stav môže trvať roky a nikto o ňom nevie. Depresia môže byť v takzvanom subklinickom štádiu, čiže nie je bežne rozpoznateľná pri rýchlom vyšetrení u lekára. Môžete sa stretnúť aj s pojmom larvovaná depresia. Pacient príde k lekárovi preto, že má nejaké zdravotné ťažkosti – možno je obézny, alebo má bolesti, často je chorý, alebo trpí nespavosťou. Môže to byť veľa rôznych problémov. Lekár však nerozpozná, že pacient trpí depresiou. Zameria sa na liečenie / riešenie konkrétneho problému, ktorý pacienta trápi. Spravidla neúspešne. Pacient potom koluje po rôznych lekároch, odborníkoch. Podstúpi mnoho vyšetrení a testov. Nedarí sa odhaliť príčinu ťažkostí. Tá totiž je skrytá – je to depresia.

Depresia a pracovný výkon

Pracovný výkon pri depresii zvyčajne bude klesať. Nie je to však nutné. Niekedy človek s depresiou môže pracovať. Sú totiž rôzne druhy depresie. Bežným spoločným znakom pri depresii však je problém so spánkom, zvyčajne silná nespavosť. Pri takom vyčerpaní (z nespavosti) je len zákonité, že človek nepodá vrcholný pracovný výkon. Navyše akékoľvek chmúrne myšlienky má, môže to pripísať nevyspanosti. „Nemám depresiu, som len nevyspatý.“ Sebaklam, ktorý vyzerá dôveryhodne.

Každopádne, ako si povieme neskôr, pre depresiu je typické, že klesá výkon, klesá radosť z práce a zo života, klesá záujem o okolie, o výsledky. Dôležitým je slovo klesá. Ak chcete odhadnúť, či trpíte depresiou, jedným z diagnostických kritérií je práve to, či predtým ste mali nejaké vlastnosti a teraz sú značne iné. Ak predtým vás bavil nejaký koníček a teraz vás už nič neteší, je to signál, že niečo asi nie je v poriadku.

Druhy a príčiny depresie

Depresia môže vzniknúť z veľkého množstva príčin. Zhruba ich môžeme rozdeliť na tri druhy:

  • Endogénna depresia, teda depresia vyvolaná „zvnútra“. Z rôznych príčin sa v tele môže vytvoriť prostredie, ktoré vedie k depresii. Už som spomenul štítnu žľazu. Ak pracuje chybne, depresia je jedným z dôsledkov. Iným príkladom je látka serotonín, ktorá ak sa tvorí v nedostatočnom množstve, postupne utlmuje aktivitu a vedie k rozvoju depresie. Mnoho ďalších telesných porúch sa môže navonok manifestovať depresiou.
  • Exogénna depresia je depresia „zapríčinená“ vonkajšími okolnosťami. Dá sa o nej hovoriť aj ako o reaktívnej depresii. Niekoho vyhodia z práce, umrie mu manželka a tak sa dostane do ťažkej situácie v ktorej je naň vyvolaný silný tlak. To môže následne spôsobiť rozvoj depresie.
  • Depresia podmienená užívaním látok, ktoré ju podporujú. Najčastejšie to môže byť alkohol. má silný depresogénny účinok, teda vyvoláva depresiu. Po prvom poháriku by ste možno povedali, že je to presne naopak, ale neskôr sa situácia zmení. Kedy ste sa po pár pohárikoch ráno zobudili rozžiarení a radostne vykročili do nového dňa?

Depresia vyvolaná vonkajšími príčinami sa niekdey dá ovplvniť ich vyriešením. Nezamestnaný si nájde prácu, po fáze trúchlenia si nájde novú partnerku a po čase bude v poriadku. Depresia vyvolaná poruchou vnútorných procesov v tele sa „lieči“ ťažšie. V provm rade o nej človek dlho nevie a zvyká si na to, že jeho život sa mení. Neskôr už je neskoro. Tu nepomôže chcenie. Pomôže lekár, ktorý môže navrhnúť vhodnú terapiu.

Je depresia liečiteľná?

Veľa druhov depresie dnes psychiatria zvláda s dobrými výsledkami. Terapia depresie môže byť veľmi rozličná. Niekedy ide o psychoterapiu, ktorá je postavená na rozhovoroch s pacientom. Inokedy môže ísť aj o rehabilitáciu, alebo skupinovú terapiu. Niekedy je potrebné pridať aj lieky, najčastejšie antidepresíva.

Antidepresív je mnoho druhov a lekár vyberie taký liek, ktorý má šancu priaznivo ovplyvniť psychický stav a zároveň spôsobiť čo najmenšie škody. Žiaľ, aj dnešné psychofarmaká na liečbu depresie ešte stále majú aj nežiadúce účinky. V minulosti to býval ťažký útlm. Súčasné lieky sú už na tom oveľa lepšie a moderné antidepresíva vrátia človeka späť „do života“ niekedy aj za niekoľko týždňov.

Môžete napadnúť myšlienku podávania liekov. Majú neželané účinky. Tie vždy treba posúdiť až v porovnaní s tým, aké účinky by mala depresia, keby sa neliečila.

Ako zistiť, či máte depresiu?

Existuje viacero diagnostických postupov, ktorými sa depresia dá odhadnúť. Stanovenie diagnózy môže spraviť len skúsený lekár, psychiater.

Príznaky depresie si môžete prejsť a ak máte pocit, že sa vás to týka, potom je vhodný čas poradiť sa s lekárom. Tu si však ešte môžeme pozrieť niekoľko ďalších bodov, podľa ktorých môžete určiť, či sa vás depresia náhodou netýka. Existuje Beckov dotazník depresie a tu je jeho zjednodušená verzia. Zjednodušil som to tak, že pre každú oblasť ponechávam len dva krajné stavy – celkom bez depresie a typicky pre depresiu. Tak získate rýchly prehľad oblastí, do ktorých depresia zasahuje. Nie je účelom, aby ste si sami vyhodnocovali skóre. No ak by ste pozorovali, že vo viacerých znakoch zodpovedáte vy, alebo vaši známi obrazu depresie, radšej sa poraďte s odborníkom.

  1. Smútok: normálne je necítiť smútok. Ak sa častejšie cítite skľúčení, nešťastní, alebo smutní, dajte si bod.
  2. Budúcnosť: normálne je neobávať sa budúcnosti. Ak sa nemáte na čo tešiť, nevidíte v budúcnosti žiadnu nádej, alebo sa jej obávate, dajte si bod.
  3. Minulosť: normálne je, ak ste s minulosťou zhruba spokojní. Pokiaľ cítite, že vás v minulosti prenasledovalo nešťastie, neúspechy, zlyhania a sklamania, máte bod.
  4. Radosť: normálne je necítiť ani nespokojnosť, ani zvláštnu radosť. Pokiaľ však cítite, že vás veci, alebo činnosti už nebavia tak, ako predtým a chýba vám potešenie, nepoteším vás ani teraz – bod za depresiu.
  5. Pocity viny: normálne je netrpieť pocitmi viny. Ak cítite pocity viny častejšie, je to znak depresie a dajte si bod.
  6. Potrestanie: normálne je nemať pocit, že by ste si zaslúžili za niečo trest. Ak máte pocit, že by mohol prísť „trest“ za niečo z minulosti, alebo že nič iné ako trest si nezaslúžite, potrestajte sa ďalším bodom.
  7. Sklamanie zo seba: normálne je necítiť zo seba sklamanie. Ak máte pocit sklamania, znechutenia zo seba, alebo dokonca sa nenávidíte, máte bod.
  8. Sebavedomie: normálne je cítiť sa rovnocenne s ostatnými. Ak máte pocit, že robíte veľa chýb, nestojíte za nič a že za všetko zlé môžete vy, máte bod.
  9. Samovražda: normálne je nemyslieť na také veci. Ak sa občas pristihnete pri myšlienkach o ukončení života, je to možný znak depresie. Aj myšlienky o smrti ako takej môžu byť signálom.
  10. Plač (schopnosť plakať): normálne je neplakať, alebo len vo vážnych situáciách. Ak cítite, že plačete častejšie než v minulosti, je to signál. Ak plačete častejšie, ľahko vás niečo rozcitliví a neviete prestať, aj to môže byť znakom depresie.
  11. Podráždenosť: normálne je nepociťovať podráždenosť. Znakom depresie je ak častejšie cítite rozladenosť, ste podráždení. V prípade vážnejšej depresie však môže nastať opačná situácia. Veci ktoré vás v minulosti rozčúlili vám začnú byť ľahostajné.
  12. Záujem o ostatných: normálne je zaujímať sa o ľudí okolo seba. Znakom depresie je zníženie záujmu o ostatných.
  13. Rozhodovanie sa: normálne je rozhodovať sa ľahko, najmä v bežných situáciách. Znakom depresie sú ťažkosti v rozhodovaní aj o bežných veciach.
  14. Zovňajšok: normálne je starať sa o svoj vzhľad a oblečenie. Znakom depresie je, že človek o seba nedbá. Jednak si to môže len o sebe myslieť, ale v neskorších fázach o seba naozaj nedbá. Neholí sa, nosí neupravené šaty, môže zanedbávať hygienu.
  15. Práca, aktivita, činnosť: bežné činnosti a práca normálne človeku idú viac – menej od ruky. Znak depresie je, ak sa musíte stále nútiť, musíte sa premáhať, aby ste čokoľvek začali robiť.
  16. Spánok: normálne je pomerne rýchle zaspávanie a spanie celú noc. Koho trápi depresie, často sa prebudí predčasne nadránom a už nezaspí.
  17. Únava: normálne je necítiť únavu, ak nie ste po námahe. Koho trápi depresia, môže sa cítiť unavený takmer po všetkom. Vo vážnych prípadoch môže únava znemožniť vykonávať aj bežné činnosti.
  18. Chuť do jedla: normálny človek má primeranú chuť do jedla. Depresia zvyčajne spôsobí nechuť do jedla. Taký človek jedáva menej. V niektorých prípadoch však môže depresia spôsobiť naopak prejedanie. To vtedy, keď sa postihnutý snaží „liečiť“ sladkosťami. Takže ak máte zmenu v chuti do jedla, môže to byť signálom.
  19. Strata hmotnosti: normálne je držať si zhruba rovnakú hmotnosť. Ak chudnete, môže to byť signál mnohých problémov, aj depresie.
  20. Starosti o telesné zdravie: normálne je nemyslieť na zdravie, kým sme zdraví. Ak na svoje zdravie myslíte často a robíte si starosti, môže to byť depresia. Ak vás ťažkosti, alebo bolesti vyčerpávajú, je to ešte pravdepodobnejšie.
  21. Libido: normálne je mať záujem o sex. Zníženie záujmu o túto aktivitu môže byť signálom depresie.

Ešte raz chcem zdôrazniť, že tieto body sú len orientačný dotazník. Nedajú sa posúdiť izolovanie. Ak niekto chudne bez príčiny, nemusí to byť znakom depresie – môže to byť iná choroba. No a môže ísť o to, že chudne, ale nepozná príčinu – stačí malá zmena stravy + pohyb a mnohí obézni začnú chudnúť.

Preto vyhodnotenie týchto bodov berte tak, že čím viac odpovedí máte signalizujúcich depresiu, tým vážnejšie na ňu musíte myslieť.

Depresia a antidepresíva

Antidepresíva sú známe tým, že sa po nich priberá (nie zo všetkých). Na druhej strane práve depresia sama osebe môže byť príčinou, že človek v minulosti začal priberať. Nespokojnosť so sebou, pocity menejcennosti, márnosti. „Nestojím za nič, nikdy to nedokážem, som nemožná“. Podobné výroky počuť od mnohých tučných, ktorí v jedle hľadajú útechu. No jedlom depresiu neprevalcujú. Ďalej tučnejú bez toho, aby riešili problém. Potom to môžu byť práve antidepresíva, ktoré pretnú onen bludný kruh.

Nachádza sa stále viac súvislostí, ktoré poukazujú na vzájomnú prepojenosť okruhov psychika – metabolizmus – imunita. V učebniciach sa pre zrozumiteľnosť také témy preberajú spravidla oddelene. Človek však funguje ako celok. Všetky systémy ľudského tela sú prepojené a obojstranne sa ovplyvňujú.

Ak sa zľakneme, organizmus okamžite vylučuje rôzne látky, ktoré mu umožnia akciu (útok, alebo útek). Naopak, ak nastane porucha v produkcii niektorej z látok vylučovaných do krvi, má to za následok aj zmeny v psychike. Napríklad začnete mať pocit úzkosti, či agresivity, mrzutosti, alebo depresie… Prečo? Stačí, ak sa zmení niečo v metabolizme.

Depresia môže vzniknúť ako dôsledok metabolickej poruchy. Nedá sa však povedať, čo bolo skôr. Či obezita alebo depresia. Depresia môže vyvolať metabolické zmeny, aj potlačiť imunitu. A naopak – porucha metabolizmu môže vyvolať depresiu.

Stačí teda malá porucha endokrinného systému a je možné, že začnete zároveň priberať aj trpieť depresiou. Jedno posilní druhé. Je známe, že narušenie funkcie niektorých žliaz (napríklad štítnej žľazy) má vplyv aj na obezitu. Menej známe je, že má vplyv aj na psychiku. A to ešte nebola reč o imunite. Tá je ovplyvňovaná aj psychickým stavom, náladou a následne ovplyvňuje stav zdravia. Pohoda a dobré fungovanie ostatných funkcií tela podporujú aj imunitu. Naopak, stres, dlhodobý smútok, žiaľ, depresia ju oslabujú.

Ak sa človek dlhodobo prejedá, zaťažuje organizmus celkovo. Trávenie potom nie je optimálne, čo kladie zvýšené nároky aj na imunitný systém. Imunitný systém určuje, čo je pre človeka zlé a čo dobré. V prípade stravy sa to deje práve v zažívacom trakte.

Potom padne otázka: „To akože mám ísť k cvokárovi? Som tlstý, nie som blázon!“ Ste tuční? Nepatríte práve k optimistom? Potom sa radšej vážne zaoberajte myšlienkou, či tienistá nálada neovplyvňuje priveľa z vášho života. Potom by vám liečba prípadnej depresie mohla pomôcť vrátiť nielen chuť do života, ale aj lepšiu postavu. Ak plánujete chudnúť, návšteva psychiatra môže byť výborným nápadom. Možno z toho bude len pár minútový rozhovor. Psychiater vám však môže pomôcť aj s motiváciu pri chudnutí. Vhodne vedeným rozhovorom môže posilniť váš zámer schudnúť. Je možné, že vás poženie aj ku internistovi, či na iné vyšetrenia. Nebojte sa toho. Vinu na vašej obezite i depresii môže mať nakoniec niečo iné, než len nevhodné jedlo. Trebárs zhoršená funkcia niektorej žľazy… Nie je to veľmi časté, ale stáva sa to.

Myslite na to. Niekedy je lepšie poradiť sa s niekoľkými lekármi, ako konzultovať svoje problémy s ženskými časopismi, bestsellermi a „okolím“. Málokedy človek priberie len z jediného dôvodu.

 

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: