Obezita sa vracia

Je ako detektív Colombo. Vracia sa vtedy, keď sa nám to naozaj vôbec nehodí. . Ochorenie, ktoré si v absolútnej väčšine prípadov spôsobíme a udržiavame sami.

  • Obezita ochorenie, ktorého najviditeľnejší prejav škodí nášmu vzhľadu a tie vnútorné dôsledky zas ohrozujú zdravie.
  • Obezita môže prísť z prejedania, ale aj z veľmi nedostatočnej stravy, dokonca aj z diéty.

Ak sa dnes prejdete po meste, vidíte, že nadváhou trpí nadpolovičná väčšina ľudí. V lete sa mnohí okúňajú ísť na pláž, pretože sa im nepodarilo schudnúť do plaviek. Ale spravidla sa dajú vidieť inde. V obchodoch. Obšmietajú sa v oddelení údenín, syrov, sladkostí, slaností. Nahliadnite im do košíkov. Nech viete, čo nekupovať.

V tomto článku sa chcem venovať tomu, že obezita sa rada vracia. Nazývame to jojo efekt. Na názve ale nezáleží.

Pozrime sa na ploche rokov, ako vyzerá život obézneho človeka. Možno niekedy dávno bol štíhlym. Vytvoril si ale určitý životný štýl. Možno menej pohybu, nejaké tie chyby v stravovaní k tomu. Šli roky, váha stúpala. Dôležité je, že ten životný štýl sa stal návykom. Ak náš obézny občan takýmto spôsobom fungoval dlho, zrejme mu ten stav z nejakých príčin vyhovoval.

  • Možno v pozadí bol stres, nepravidelná , alebo proste dobrosrdečná kuchárka a veľké porcie.
  • Možno nedostatočný pohyb a k tomu nešťastne volené jedlá – mastné, pridobré, lákavé.

Po nejakom čase sa náš obézny občan spamätal a zistil, že nechce byť tučný. Nechce teda následky svojho správania. Zatne sa! Vydrží diétu, hladovku, alebo niektorí dokonca prejdú aj na prepytujem zdravú stravu. Výsledok sa prejaví. Opasok sa stáva voľnejší, kilá ubúdajú. Obezita sa stráca a máme pred sebou takmer štíhleho človeka. Mnoho zdravotných ťažkostí, ktoré mu obezita priniesla sa po schudnutí stratí. Cukrovka, vysoký tlak krvi, astma, vysoký cholesterol. Všetko je zabudnuté. Zdalo by sa, že máme pred sebou šťastného človeka. Chcel byť štíhly a teraz je nielen štíhly, ale aj zdravý ako bonus.

V skutočnosti tento človek práve teraz vstupuje do ťažšej fázy. Všetci z okolia ho začnú ponúkať. „Daj si, veď už teraz môžeš“. Dokonca aj on sám už asi má práve po krk všetkých tých opatrení na chudnutie. Ono je dosť otrava jesť nejakú špeciálnu stravu a upireať si toľko dobrôt, ktoré skrýva každý hypermarket!

Obezita sa vracia

Problém je v tom, že ak náš teraz už štíhly občan začne trocha koštovať maškrty, pozvoľna sa posúva nazad ku životnému štýlu ktorý… No skúste trikrát hádať, kam to celé povedie?

Problém je v tom, že ak si dáte napríklad pizzu, tak ju asi jete v reštaurácii a tam je s vami kopa ľudí. Zdá sa, že jedenie pizzy je celkom normálne. Prečo by ste si nemali trocha dať? Veď je tak dobrá!

Obezita však je choroba. Je dobré, ak sami seba budete vnímať ako človeka, ktorý má toto zdravotné obmedzenie: nemôžete to, čo môžu iní ľudia. V tom je to choroba. Možno váš organizmus inak reaguje na cukor. Možno ľahšie ukladá do zásoby . Možno po zjedení sladkosti nevie túto energiu spáliť, ale len uložiť. Nech je ako chce, pre vás tu bude:

  • doživotný zákaz jedenia niektorých jedál, ktoré možno váš sused bežne jedáva a nič mu nie je
  • doživotná nutnosť cvičiť (aspoň chodiť) viac, než váš sused

Povedzte si, že je to kruté a nespravodlivé. Áno, je. Ale tak to život na tejto malej planétke zariadil. Niekto je zdravý, iný má rakovinu. Niekto je bohatý, iný chudobný. Niekto je šikovný, iný nemehlo. Neskúmajte to.

Veľká väčšina ľudí po schudnutí zas naberie všetko späť. To je fakt. Dá sa z neho vytvoriť aj nejaké poučenie. Je overené, že je ťažké si udržať výsledky?

  1. Preto po schudnutí musíme zvýšiť opatrnosť a prísnosť. Čo vy na to? Volá sa to poučiť sa z chýb druhého.
  2. Po schudnutí treba nasadiť viac pohybu než počas chudnutia. Chudli sme viac či menej uškrteným príjmom jedla. Po nadobudnutí novej línie už je treba v mene zdravia začať jesť normálne porcie. Tomu ale musíte prispôsobiť aj energetický výdaj. Nepohodlné.
  3. Po schudnutí nemôžete zmeniť princípy stravovania. Ak sme sa dohodli, že určité jedlá sú nevhodné, nezdravé alebo dokonca škodlivé, toto neprestane platiť. Vyprážaniny, údeniny, slaniny, torty, koláčiky, sušienky? Zabudnite. Navždy.
  4. Chudnutie nemôže byť cieľom, pretože keď človek schudne, stratí cieľ. Najhoršie na tom sú zvyčajne ženy, čo chcú schudnúť do plaviek. Alebo do svadby. Po dosiahnutí tohto cieľa už totiž potom nemajú nijaký iný a môžu začať priberať.

Ono to súvisí s motiváciou. Kým je človek obézny, tak ho to tlačí. Ťahá k zemi. Motivuje schudnúť. Dáva silu odolať smotane. No keď schudnete, je tu spokojnosť. Už vás nič netlačí ani nestraší. A ten koláčik je tak lákavý.

Takže záver. Akokoľvek to znie nepríjemne, ak nechcete aby sa Colombo ešte vrátil, nesmiete koštovať a pokúšať osud.

Občas si môžete dovoliť aj výnimky. Ale kontrolujte si to!

  1. Dokážete si dať JEDEN koláčik dnes a potom trebárs týždeň pôjdete s prehľadom v zdravom režime? Inými slovami jedna výnimka týždenne, nič iné? Potom ste s prehľadom bez problémov a môžete s tým veselo pokračovať. Žiaľ, my, čo sme trpeli obezitou sa zvyčajne skôr správame tak, že:
  2. Ak si dám jeden koláčik, okamžite uvažujem, kedy bude DRUHÝ. Alebo začnem rozmýšľať o tom, že ani rezník by nemusel byť zlý. A zajtra si možno povolím inú výnimku. Takéto vnímanie je založené na pôžitku a má tendenciu zväčšovať sa. Dnes trocha, zajtra viac. S takým prístupom ste obezitou veľmi ohrození a o to prísnejší k sebe musíte byť.

Je to podobné, ako s bankami. Aj v banke vám pôžičku dajú najskôr vtedy, keď ju ani nepotrebujete. Tak aj obézni ľudia sa musia zvyčajne vzdať práve toho, čo majú najradšej. Nepríjemné, ale môže vám to predĺžiť zdravie a niekedy život.

 

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: