Keď vás najbližší zabíjajú…

Organizmus je zvyknutý na určitý príjem stravy, a ten mu práve idete odňať. Bude sa brániť vytrvalo a rafinovane.

Čo však je horšie, nebude to len vaše telo, ktoré bude proti vám.

Aj vaši najbližší vás začnú nabádať, aby ste sa najedli. Len teraz. Len raz, ale poriadne. Len výnimočne.

Aha – povie vám matka – tu som ti k tej hladovke upiekla bábovku, čo máš tak rád…

Na stole sa zrazu objavia veľké vyprážané rezne – otec pripravil rezervu. „To len keby si si v tom hladovaní chcel spraviť pauzičku“. Hmm. Rezervu v podobe pneumatiky okolo pása už mám. Nestačí jedna?

A podobné to bude aj na návštevách – ľudia ako keby boli dohodnutí – núkajú vám zrazu tie najnezdravšie jedlá, ktoré máte tak radi…

A najhoršie to je cez sviatky.

Vianoce? To nie je len slovo, ktoré v reči kaprov znamené „poprava“. To je aj obdobie, kedy sa v rodinách podávajú nezdravé jedlá a jedy starcom, dospelým, aj deťom.

Chudnúť cez sviatky ani neskúšajte. Iba ak máte odnímateľné nervy.

Zdraviu škodlivé sviatky

Vianočné sviatky a koniec roka v poňatí mnohých rodín predstavuje tvrdý nápor na organizmus. Človek si niekedy kladie otázku, či by nestálo zato prehodnotiť niektoré tradície a upraviť ich. Aspoň do podoby, ktorá neohrozuje zdravie.

Sviatky sú postavené predovšetkým na tradíciách, preberá sa mnoho hodnôt z minulosti. Z obdobia nedostatku, keď jedla nebolo tak veľa ako dnes. Dožičiť si v zime po období práce a nedostatku je fajn. Dnes však robíme fyzicky oveľa menej. Dobrôt je viac ako kedysi, keď ľuďom stačili ryba, oriešky, medovník a jablko. A bola to hostina. Dnes by sme to nazvali skromným predjedlom.

Vianoce vedú aj k tomu, že mnoho z nás celkom nezmyselne a zbytočne naberie na váhe. To je v tomto prípade možno najmenší problém. Stačí sa spýtať lekára, koľkým ľuďom sa štedrosť Vianoc zmení na pobyt v nemocnici, pretože taký nával sviatkov organizmus odmietne prijať a zareaguje.

Pozor na sviatky. Bežný pobyt v domácnosti, ktorá je zamorená lákavou energiou, znamená príjem asi 20 až 30 tisíc kJ na hlavu a deň a to aj v prípade, že sa hodne krotíte. Pribrať 5 kíl len počas Vianoc? Žiaden problém. Nudíte sa, ste doma a poruke sú plechy sladkostí. Odoláte? Ak už máme nakúpené, málokto má tú silu po Štedrom večeri vyhodiť všetko, čo sa nedojedlo. Práve to by malo byť správnym postupom – áno, spravte si dostatok, ale na jeden večer! Užite si to. Ale len raz! Nie na neurčité dva až štyri týž­dne, kým sa z nudy a márnivého prebytku neminú všetky zásoby.

V mnohých rodinách absolvujeme kráľovské hostiny. Každý víkend, neraz aj častejšie. Čo potom chcete kúpiť na sviatky, aby boli ešte výnimočnejšie? Celé prasa? Tortu veľkú, ako práčka?

Pohostinnosť na návštevách

Je zvykom uctiť si hostí jedlom. Tým vyberane najškodlivejším. Škoda, že podobné nápisy ako na cigaretách nevidíme aj na potravinách. Nápisy napríklad na cukre „Nemierna konzumácia poškodzuje zdravie“. Na údeninách „Častá konzumácia môže navodiť rakovinu“. Na tavenom syre „Zvyšujem krvný tlak a odvápňujem vaše kosti“. Na diétnej saláme a párkoch „Sme chutné a rady upcháme vaše cievy“. Na kole „Pozor na vznik závislosti, nápoj nie je vhodný pre deti, mládež a dospelých“.

Možno si niektorí hovoríte, že žiť treba naplno. Telo má ísť do hrobu zhumpľované. O.K. No skúste si to predstaviť v praxi. Nemusí to byť vždy tak, že by ste po dlhom hodovaní z ničoho nič umreli „na počkanie“, trebárs na infarkt. Mnoho ľudí pred smrťou dosť dlho trpí. Obávam sa, že to utrpenie nezmierni vedomie, ako im v minulosti chutilo.

Ak sa stretávate s tučnými ľuďmi, oplatí sa, ak sa širokým oblúkom vyhnete akýmkoľvek produktom z ich kuchyne. Ak chudnete a prídete na návštevu, zvyčajne vás so širokou náručou vítajú slovami jedla je dostatok, je dobré a robili ho kvôli nám. Je slušné, ak neodmietnete. Nechcete snáď uraziť tým, že si nedáte. Ak nezjete, obschlo by a vyhodilo by sa. A vôbec! Chutilo vám? Dajte si ešte! Nechcete? Ahá! Takže vám asi nechutilo. V tejto konfigurácii má veľa slušných ľudí naozaj vážny problém odmietnuť pohostenie. Stôl sa prehýba pod majonézovými šalátmi, rezňami a oškvarkami, než ovocím a zeleninou. Ak nechcete uraziť a odmietať, čaká vás asi krotké jedenie a pitie?

Navyše…

S babkami, prajnými matkami a inými priľahlými kuchárkami, pekárkami a cukrárkami je problém. Investujú svoj čas, námahu a peniaze do prípravy jedla. Vy im prídete do rany, ako hlavný stravníci. Tak sa pripravte na silný tlak.

  • Daj si, jedna buchta ti neublíži, neokúňaj sa.
  • Tuto, aha, len trocha šunčičky s chlebíkom.
  • Tie makové koláčiky sme piekli len kvôli tebe.
  • Babička by ti nikdy neodpustila, ak by si si nedal.

Často sa namiesto hovorenia papá. Jedlom sa dá symbolicky vyjadriť pohostinnosť, láska, úcta. Jedlo vytvorí domáce prostredie, každého poteší. Ostatne, o čom sa máme rozprávať so starými rodičmi? O počítačoch? Jedlo je spoľahlivá téma. Uvaria vám ho, ponúknu, budú pochválení. Ak chudnete a odmietnete, začnú vás týrať nekonečným ponúkaním. Ktovie, možno chcú len trocha pochvaly a uznania…

Ak sú vo vašom okolí jedálenskí teroristi, máte smolu. Bude sa vám odolávať veľmi ťažko. Obzvlášť, ak vaše okolie tvoria tuční ľudia, veľmi pravdepodobne si nájdu spôsob, ako do vás nadžgať pokrmy. Proti tomu potom už platí asi len priestorový únik. To môže byť, v prípade rodiny, veľmi ťažké.

Žiaľ, často vidíme, že tuční sú všetci členovia domácnosti. Deťom sa kamaráti vysmievajú, dospelí berú lieky na tlak a cukrovku. Všetci obezitou trpia. No stále ďalej jedia. Pozdravujem kuchárku.

Reklama na nadváhu

Niektoré potraviny sa kupujú celé, aby sme si ich doma porciovali. Napríklad chlieb, alebo liter mlieka málokto považuje za porciu, ktorú by hneď začal spásať a prestal s tým až keď treba pozametať omrvinky zo stola. (Či poutierať kvapky.)

Iné potraviny sú balené v menších baleniach, napríklad také sardinky, alebo jogurt. To si človek otvorí a ak je sám, často to sám aj celé zje. Dávka jedného kelímka jogurtu nie je objemovo tak veľká, aby ho hravo nezjedol prakticky ktokoľvek.

Potom však príde do hry konkurencia. Aby výrobca predal, snaží sa kupujúceho zaujať. Často to je práve ponuka úspory v zmysle „za menej viac“.

AKCIA: 25% obsahu grátis

Tak takéto ponuky sú veľmi zradné. Lákajú vás kúpiť si väčšie balenie.

Ale čo raz kúpite, to aj spapáte. Na tento „zákon“ človek v potravinách často nemyslí. Donesiete si domov balík jogurtov vo väčšom tégliku a niekoľko dní budete jedávať viac energie, než by ste zjedli.

Preto je dobré pri podobných akciách vždy dôkladne zvážiť, či úspora niekoľko málo korún stojí za to, že

  • prijmete viac energie, než ste možno plánovali
  • zvyknete si na väčšiu porciu – o pár dní vám menšia nebude stačiť

Ešte horšie sú na tom rôzne rodinné balenia, ktoré sú cenovo výhodnejšie. Sám viem, aké ľahké je zjesť polkilový jogurt na jedno posedenie.

Alebo sardinky – vždy sa otvorí jedna konzerva a zje sa. Nezáleží na tom, aká veľká je to konzerva.

Akcie nie sú pre ľudí

Vždy keď uvidíte niekde ponuku na akciu, treba si položiť otázku, pre koho je táto akcia výhodná. Len zriedkakedy pre nás, kupujúcich. Väčšinou je za akciou niektorý z týchto dôvodov:

  • Tovar je tak mizerný, že sa ho predajca chce aspoň zbaviť.
  • Predajca má preplnený sklad, chce sa zbaviť ležiakov (ktoré boli možno iba nezmyselne predražené.)
  • Možno je na ceste atraktívnejší tovar a starý by sa už nepredal.
  • Predajca si chce výpredajom spraviť lacnú reklamu. Potom býva na výpredaj len málo kusov tovaru a väčšina zákazníkov ho už nenájde. Ale mnohí z nich si kúpia niečo iné, čím sa „akcia“ zaplatí.
  • Končí záručná doba potraviny, treba to rýchlo predať, inak sa skazí. To potom musí rešpektovať aj kupujúci a potravinu zjesť rýchlo.
  • Uvádzanie novej potraviny v nádeji, že zákazník si kúpi lacno, zachutí mu a nabudúce kúpi aj za normálnu cenu.

Žiaľ, nestretnete sa s akciou, prti ktorej by výrobca ponúkol lepšiu cenu s cieľom, aby zarobil – kupujúci. Skôr naopak – mnoho ľudí keď vidí akciu, kúpia aj tovar ktorý pôvodne kúpiť neplánovali. A to je hlavný zmysel väčšiny akcií. Dostať z vás peniaze.

Čím lepšia ilúzia úspory, tým viac peňazí sú ľudia ochotní odovzdať.

Žiaľ často až neskôr si človek uvedomí, že úspora nebola preň až tak výhodná, ako sa to javilo, keď bol obklopený červenými vlajočkami s hrubými písmenami GRÁTIS, AKCIA a podobnými.

Pri potravinách je niekedy úspora niekoľkých korún síce citeľná, ale ak spravíte bilanciu za týždeň, možno sa ukáže že ste zjedli niečo iné, než ste pôvodne chceli. Nehovorím, že sa máte vyhýbať akciám, len bdejte. Neskočte na lep lákavej ponuke produktov, ktoré ste pôvodne vlastne nechceli kúpiť.

V prípade obezity by som povedal, že žiadna úspora peňazí nestojí ani za gram zbytočného sadla na našich pupkoch.

 

Komentáre k článku: Keď vás najbližší zabíjajú…

  1. Perca 6. augusta 2004

    Ja by som len chcel k tomu termínu popravy v reči kaprov chel podotknúť, že síce veľmi veľa kaprov na vianoce ľudia spapajú, ale v najhlbších partiách generečných rybníkov sa už v bruškách ikernačiek pomaličky vyvíjajú státisíce nových ikier, z ktorých už o nejaké tri štyri mesiace po vianociach, hypofizácii a umelom výtere, štádiu očných bodov, spotrebovaní žĺtkových vačkov začnú plávať tisíce malinkých kapríkov, takže je to v kaprej reči zároveň aj obdobie nového začiatku.

  2. jesi 29. septembra 2004

    Zabíjame sa sami.Povedzte,či to nie je tak: sme v reštaurácii.Dostaneme jednu porciu,zjeme,zaplatíme a odídeme.Málo?Dosť?Jednoducho viac niet,musíme byť spokojní.Nedeľný obed doma je však iný.Polievku dáme do polievkovej misy.Každý si naberie,koľko chce.Druhé jedlo?Ak je napríklad kurča,rozporcuje sa a zase si každý na svoj tanier nakladie,koľko chce.V žiadnom prípade to nie je jedna porcia.Veď je nedeľa!A nedeľa bez koláča?Horko-ťažko na gauč,veď ide dobrý film,či Formule.Mám to obkukané z vlastnej domácnosti.V súčasnosti to už našťastie neplatí.Povedzte.Nie je to tak?Potom sa divíme,z čoho to vlastne priberáme

  3. bea 12. novembra 2005

    Poznám to, tiež som chcela byť dobrá manželka a matka, ktorá sa vie postarať a je šikovná.Ale,keď mi syn vo 8. ročníku na ZŠ povedal:“ Ako si to mohla dopustiť, mami?“ a za tri letné mesiace schudol 16 kg neuveriteľným hladovaním a ešte tvrdším bicyklovaním,odvtedy som prestala s pečením a prehodnotila som aj varenie.Doteraz sa musi ovládať, pretože som mu ponúkla chute, ktoré sú návykové a doposiaľ je pre mňa ťažké preorientovať sa pretože sa správam ináč než blízke okolie,..ale sú cesty,po ktorých sa nedá pokračovať..Priznám sa, doma sme traja dospelí a občas aj babka.Každý má iné stravovacie potreby, niekedy je to na slučku, ale dá sa…musí sa :-)

  4. Marika 12. januára 2006

    Och tá rodina,na celom racionálnom stravovaní je najťažšie bojovať s ňou. Keď vidím okolo seba tých obéznych diabetikov, kardiakov ako sa doprasknutia napchávajú tým na čo by sa nemali radšej ani pozrieť, je mi z toho ťažko, najmä preto, ako stále nariekajú akí sú chorí a aké sú lieky drahé. Sú v prevahe, ale už si zvykli po dlhom čase a už ma neponúkajú. Prečo by som mala ťahať s nimi v jedle, keď mi chutia ľahšie jedlá. Nedivim sa Zajacovi, že spoplatňuje zdravotníctvo. Aj potravinársky priemysel nas popoháňa do hrobu. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

  5. ouzovka 19. apríla 2006

    ach jáj, rodina je fakt killer:-)))
    idem do obchodu na veľký týždenný nákup a kým ja sa pohybujem v oblasti ovocie, zelenina, celozrnné výrobkya nízkotučné mliečne výrobky, môj manžel(typ „Miro predtým“) má okruh pivo, oravská slanina, paštéty a plesňové syry. ja tieto hriešnosti mám tiež rada, ale keď ich nemám doma, tak ich nejem, nie??? to sa potom ozaj ťažko odoláva, keď sa na vás škerí z chladničky modrý plesňový syr – aromatický a tučnučký ako masielko – kam sa hrabe chúďa tofu…

  6. elly 6. júna 2008

    Tak toto je naozaj pavdiva poznamka,to netrba ani písať to je samozrejme.Je to tak aj ja to poznam z vlastnych skuseností.Oveľa lahšie by sa chudlo ak by na nam rodinka trosku pomohla.Heh na moju babku nikto nema .Rozhodnem sa chudnut ona spravín obrovsku pudingovu tortu a na dasli den kolace a podobne.No ako a tomu da odolat ked viem ,že to mnam mám priamo pod nosom.No co uz ved babička to nechcela zle ,len chcela poťešiť vnučatka.NEPOCHOPIM.Možno by sa to dalo u človeka ,ktory ma velmi pevnu volu ,ale ja asi medzi nich nepatrim ..

  7. monika 21. júla 2008

    Je to tak, chudnut pri rodine sa neda. Už vela krat som sa o to pokušala. Keď som bola cez týždeň na internáte, tak mi to pekne vychádzalo, lebo som si kupila na jedenie, čo som chcela a bolo to.Nič nezdrave ma nelákalo. No akonahle som prišla domov na vikend, čihali tu na mňa same nezdrave dobroty ,a preto bolo hneď cele moje usilie marne. To je aj dôvod, prečo neznášam prázdniny. Teda také aké sú tento rok. Nakoľko mi padla brigáda a na poslednú chvíľu sa mi už nič iné zohnať nepodarilo, som doma a nudu zahanam jedlom, ktore aj napriek mojim protestom a snahe chudnut kupuju moji rodicia ako naschval. A pravdaže to jedlo nie sú práve najzdravšie veci…

  8. Anika 7. septembra 2008

    monika: chce to len pevnu volu, ani moja rodina ma nepodporovala, ja som praveze schudla cez prazdniny doma, na internate bolo stravovanie uplne hrozne, same nezdrave veci. Ale kedze som bola ako ty cele prazdniny doma, lebo mi padla brigada na poslednu chvilu, presne ako Tebe :) Tak som mala cas studovat clanky o chudnuti a zdravom zivotnom style, na nakupy som chodila vylucne ja a pre seba som nakupovala osobitne veci. A schudla som za 2 mesiace 6 kg, to je o kilo viac, ako som povodne planovala, teraz si to len udrzat, citim sa naozaj dobre :) Horsie to bude na intraku, tolko nastrah, ach jaj, pre mna budu asi kamaratky horsie pokusenie ako rodina, tym som uspesne odolavala a teraz si uz zvykli, nelakaju ma na tie „ich“ veci :)

  9. stanley 26. septembra 2008

    zdravim,
    mam podobny problem, ako vsetky moje predrecnicky, dnes zacinam uz asi svoju xtu dietu v poradi a aj vdaka tomuto clanku a vasim komentarom verim ze tato bude uspesna, vyprazdnil som svoju chladnicku od vsetkych nezdravych lakadiel a okrem zeleniny, ovocia a nizkotucnych potravin zacinam aj pravidelne cvicit.
    Tak mi prosim drzte palce, dakujem a vsetkym prajem takisto vela vytrvalosti a uspechov na ceste k vytuzenej postave.

    stanley

  10. ja 25. júna 2009

    Mňa naopak moja rodina milo prekvapila.
    Keď som im povedala, že sa chystám chudnúť, prestali kupovať čokoládu, piecť koláče a vyprážať. Jeme rovnaké veci, akurát ja menej ako oni.

  11. minusdvanast 30. januára 2010

    moja dcéra schudla viditelne v partii bruška za mesiac 5 cm, nosí si tiež obedy z domu vo väčšej väčšine ako chodí do reštaurácie a keď sa ide najesť kolegyne si idú umyť šálku s kávou s poznámkou ako má málo jedla

    tak som si dala tú námahu, že jej to jedlo vyšperkujem – to čo v reštaturácii nedostane – domáce cestoviny, tortičky z karfiolu a šunky, americké zemiaky, aby šupka zvýšila obsah vlákniny v jedle, podaril sa mi koláčik bez múky a cukru a nemusela som nič špeciálne zháńať

    a dostala som pochvalu, že takto to môže byť – nepodceňujte mamy,
    aj v tejto oblasti sa komunikácia doma oplatí viac ako na internete

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: