Najskôr schudni, potom cvič

Lenivosť, pohodlnosť. Správanie človeka. O správaní sa vieme, že je vecou návyku. Správanie možno regulovať trénovaním, správanie sa podlieha návykom, ovplyvňuje ho okolie, nálada.

Ak si niekto kúpi mäkké kreslo, dobre sa mu v ňom sedí, nechce sa mu pri ňom stáť. Aj v práci sedí na pohodlnom otáčacom kresielku. Na kolieskach, takže netreba vstávať ak chceme prejsť meter ku skrinke. Neskôr si náš sediaci kúpi drahé auto s iným mäkkým kreslom…

Postupne nejeden človek úplne odbúra zo svojho života pohyb – akurát prejde tých pár krokov z bytu do auta, z auta do práce a späť. Nazve sa to životným štýlom úspešného človeka. Možno blahobytom. To znamená sedieť celý deň v práci, večer pri televízore, v noci ležať.

Obmedzením aj malého pohybu sa však postupne začne strácať aj svalovina. A tak človek postupom rokov slabne. Neuvedomí si, že ochabuje. Akýkoľvek – aj bežný – pohyb mu však robí čoraz vážnejšie problémy. Bez žartovania – človek bez pravidelného pohybu naozaj už nevládze ani chodiť. Prejde pár metrov a už cíti silnú únavu. Najradšej by znova zasadol. Ak musí ísť dlhšie, zadýcha sa.

Alebo už pri sadnutí si do hlbokého kresla tuší, že bude mať problém vstať. Vstávanie z kresla je pre slabulinké svaly námahou…

Samozrejme, že v takej situácii sa energetický výdaj organizmu zmenšuje a človek začne zákonite priberať. obezita to celé iba zhorší. Desiatky kíl slaniny treba z kresla zdvihnúť a všade nosiť. Je to ako ťažká činka. Aj najmenší pohyb má za následok zadýchanosť, naozaj veľkú únavu. Bludný kruh, z ktorého nie je ľahké východisko.

Už vám vŕtali zub?

Riešenie tejto situácie je podobné, ako keď vás bolí zub. Musíte ísť k zubárovi, ktorý vám spôsobí ešte väčšiu bolesť, aby to celé skončilo. Mnohí sa preto zubárovi dlho vyhýbajú… Podobná situácia nastáva aj pri obezite. Ak chcete schudnúť, musíte začať robiť práve to, čomu ste sa roky vyhýbali. Musíte obmedziť papu a mali by ste začať s pohybom. Úprava stravy spôsobí chudnutie a cvičenie ho mierne urýchli a zlepší kondíciu.

Aj keď to píšem často, zopakujem to znova: mnoho ľudí sa snaží chudnúť tak, že cvičia 3× do týždňa. A nič. Samotným cvičením sa nedá chudnúť. Nutnou podmienkou je úprava stravy. Keby ste chceli chudnúť len cvičením a pritom jesť "nezdravú" stravu, museli by ste denne niekoľko hodín podávať vytrvalostné výkony na hranici ohrozenia života. Súčasná strava je tak vysoko energetická. Žiaľ.

Tučný človek si, samozrejme, nevie a ani nechce predstaviť, že by čokoľvek malo narušiť jeho pokoj a pohodu. Je fakt, že "pohody" s nadváhou a nízkou kondíciou zas až tak veľa neužije, ale aj tak šport znamená ten nechutný, dávno zavrhnutý, lebo únavný, pohyb!

Pre človeka, ktorý pohyb odmieta môže byť východiskom z obezity začať chudnúť len úpravou jedálneho lístka. Potom, čo sa zbaví tých najťažších kíl, môže časom začať uvažovať, že by začal aj cvičiť.

Aj ja sám som skôr z kategórie ľudí, ktorí pohyb neznášame. Načo sa mám pohnúť, ak môžem ležať? Asi tak sa dá charakterizovať základný postoj. Kým som bol tučný, zadýchal som sa už pri (pomalom) vyjdení po schodoch na prvé poschodie. Schody ma ničili. Išiel som tempom starenky z Mr. Beana a viac som sa ťahal pomocou držadla, než by som išiel. Takmer okamžite som bol zadýchaný. Koncom druhého poschodia som bol na hranici infarktu, ak som nešiel naozaj veľmi pomaly. Pot všade na tele. Ešte horšie bolo pobehnúť 20 metrov na električku. Tak priatelia – to nie! Pobehnúť by som bol ochotný len keby tam miesto električky stála sanitka. Neviem totiž, či by ma v električke ešte vzkriesili. Zadýchanie, bolesti kĺbov… Po takom zážitku vám môže ktokoľvek hovoriť čo chce, ale šport si okamžite zaradíte do šuplíka "teror, mučenie, vyhýbať sa!". A rezolútne som odmietal akýkoľvek pohyb, nech sa deje čo chce. Schudol som len pomocou regulácie stravy. Viem, je to nesprávny prístup, stratil som časť svaloviny, ale v tom čase som proste odmietal akýkoľvek pohyb. Radšej ostať tučný a zomrieť na to. Asi taký vzťah som mal k pohybu. A určite má podobný vzťah aj mnoho iných tučných ľudí.

Momentálne mám takú kondíciu, akú som nemal ani v dvadsiatke. (Mám 42 rokov.) Do piateho poschodia vyjdem svižným krokom prakticky bez výrazného zadýchania. Pobehnúť pár desiatok metrov nie je problém. To všetko sa stalo len tým, že už nenosím 40 kilovú činku v podobe slaniny. Bez väčšieho sebazaprenia chodím posilňovať, aby som rekonštruoval svaly, ktoré som si redukčnou diétou bez cvičenia značne oslabil.

Človeka, pre ktorého je aj bežná chôdza veľkou námahou sa bude pohybu vyhýbať úporne. Preto ak patríte k tým, ktorí cvičenie zaznávajú, nenúťte sa doň. Začnite chudnúť len úpravou stravy a pohybu povedzte "možno neskôr".

Nie je to správne, lepšie je chudnúť úpravou stravy a zároveň cvičiť. Ale pre niekoho sú tieto dve podmienky jednoducho priveľa. Lepšie je začať chudnúť "nesprávne", ako nezačať chudnúť vôbec.

Keď schudnete, možno vás začne baviť byť aj zdravšími. A potom bude ďalším krokom, ako si vylepšiť svoj stav je práve cvičenie. Pre ľahkého človeka je slovo cvičenie oveľa menšia nadávka ako pre "kulturistu", ktorý roky posilňuje len s činkou zo slaniny, ktorú nosí v "mŕtvom ťahu" na vlastnom pupku.

Tučný nemôže to, čo štíhly…

Pre človeka s veľkou nadváhou nie je dokonca ani jednoduché vybrať si vhodné druhy cvičení. Najmä v strednom a vyššom veku, už sa nedá počítať s tým, že by cvičil tak, ako zamlada. Pri veľkej hmotnosti by veľmi trpeli kĺby a chrbtica – určite nie je dobrým nápadom šport typu beh, alebo agresívnejší aerobik, skackanie, či dynamické športy. Ostávajú tak na výber nejaké tie prechádzky a možno silové cvičenia.