Ako nepribrať cez Vianoce
Vianoce sú čas, kedy sa zrútia všetky časové a programové štruktúry. To, na čo sme po celý rok zvyknutí je preč a ocitáme sa v inom svete. Namiesto denného režimu typu "práca cez týždeň a krátky víkend" tu máme celé dni voľna. Či už sedíme doma, alebo posedávane na návštevách, je problém.
Vianoce sa riadia tradíciou. Tradície sa tvorili dávno, v dobe nedostatku. Aby sa dosiahla atmosféra sviatkov, používalo sa na to spravidla jedlo. Aké jedlo? Neobyčajné. Čo je dnes ale na jedle neobyčajné? Veď jedlo tak často vyhadzujeme do odpadkov. Na vianoce teda dáme na stolíky misky koláčov, slaností, dobrôt, údenín, nápoje. Podľa toho v ktorej rodine ako.
Koláče všade kam len pozrieš
Vieme, že človek sa správa nerozumne. Vidí koláčik, dostane naň chuť. Zje koláčik. Keby ho nevidel, nezjedol by ho. A nič by sa nestalo.
Problém je v tom, že ak gazdiná týždeň vypeká plech za plechom, očakáva, že nám bude chutiť, že zjeme. Bola by škoda vyhodiť. A tak nám koláčiky nenápadne aranžuje k rukám na tie správne miesta, aby sme z nudy, alebo námatkovo papali. Gazdiná chce vytvoriť Vianoce cez žalúdok.
Vianoce sú voľno, voľno je nuda
Ak sa potĺkate po byte a nemáte do čoho pichnúť, máte veľa času. "Čo by som tak spravil?" A tu nakuknete do špajze, tam do chladničky. A všade narážate na niečo chutné. Niečo určené na to, aby sa to jedlo. No a keďže nemáte lepší program, zobkáte.
Vianočné návštevy sú koláčikované
Rodinné návštevy sú často tou najhoršou situáciou. Nastáva stretnutie gazdín a je jasné, že to bude tvrdý boj. Ktorá má lepšie koláče? Ktorej rezne sú onakvejšie? Ktorá torta je smotanovejšia?
Ponúkanie jedlom na návštevách je často agresívne. "Musíte okoštovať, inak by sme nespali." A tuto, aha, vaječný likér, musíte si dať aj do druhej nohy. A ešte počkajte keď prinesieme koláče. Ak nechcete jesť, často nastúpi citové vydieranie. "Piekli sme to len kvôli vám. A vy si nechcete dať?"
Pečieme, kupujeme, lebo sa to tak robí
Skoro každá rodina na Vianoce narobí zásoby jedla nezmyselných rozmerov. A potom sa očakáva, že to všetci zjedia. Nečudo, že to má následky. Pribrať medzi Vianocami a novým rokom 2 až 5 kíl je celkom jednoduché.
Nesiahajte mi ešte aj na sviatky!
Mnohí sa bránia. Na sviatky sa predsa nebudem obmedzovať. Chcem si dopriať, chcem si to užiť. Takým niet pomoci. Pokojne si zobkajte. Ale potom sa nečudujte, čo za šialenosť vám váha po sviatkoch ukáže.
Čo s tým?
Problémom býva najčastejšie práve ono zobkanie medzi oficiálnymi jedlami. Nezdá sa to, ale niekoľko malých koláčikov vám dodá toľko energie, ako by ste mali prijať za celý deň. A nepohnete s tým. Je to len matematika.
Ak chcete kontrolovať svoj príjem cez sviatky a tu a tam si zobnúť aj niečo menej vhodné, odporúčam vám denník. Úplne a striktne si veďte v malom notese zápis, čo ste už zjedli. Majte pri sebe váhu na potraviny.
Viem, znie to absurdne. Ale skúste si to predstaviť. Prídete na návštevu. Priznáte sa, že máte ťažkosti s priberaním = zdravotné ťažkosti. A musíte kontrolovať, čo pojete. Chcú vám dať koláčik. OK. Tanierik na váhu, cvak vypínačom. Na tanierik koláčik. Váha 80 gramov. To môže byť takých 1800 kJ. (Jedno jedlo pri chudnutí by malo mať 1200 až 1800 kJ…) Ak tento koláčik zjete ako hlavné jedlo, je to nerozumné, ale dobre. Sú sviatky. Zapíšte si to a ďalšie 3 hodiny sa nenechajte nachytať na žiadne iné jedlo. (Ponariekate si poriadne na hlad, pretože byť 3 hodiny na 80 gramovom koláčiku je hlúposť a asi to nevydržíte.)
Týmto zápisom získate veľmi rýchly prehľad o tom, koľko ste zjedli, čo ste zjedli a aké to má následky na dennú bilanciu energetického príjmu.
Úplne ideálne však je, ak si na celé sviatky pripravíte vlastné jedlo a nenecháte sa ponúknuť žiadnou výnimkou. Znie to fádne. Nie je to sviatočné.
Ale sú sviatky fakt len o tom kuse žrádla?
Ak chcete mať výsledky, zoberte sviatky, ako výzvu. Ako tréning vôle. Nepodľahnite bagatelizácii, typu "výnimočne teraz môžete", "raz za rok si azda jeden koláčik dopriať môžem". Jasné, môžete. Ale musíte ho odvážiť, zapísať, až potom zjesť.
Aby sa nestalo, že za 2 týždne zjete výnimočne 30 koláčikov, štangľu uheráku, 6 klobás, 25 obložených chlebíkov, 4 rezne, liter alkoholu, 2 bomboniéry, 2 deci vajíčkového likéru a k tomu 5× denne trojchodové jedlá. Tak sa totiž bežne cez Vianoce ľudia správajú. Ono sa to nezdá.
Ale ak si počas dvojtýždňových sviatkov dáte 80 gramový koláčik denne, zjete za sviatky kilo koláčov. Počítajte, než niečo len tak vložíte do úst. chudnutie i priberanie stoja práve na tom, čo prežriete.
Prečítajte si
Stiahnite si zadarmo materiály o chudnutí...
Tip na raňajy: chlieb, cottage, pečená cvikla
Reklama
Komentáre k článku: Ako nepribrať cez Vianoce
Pridajte komentár k článku: Ako nepribrať cez Vianoce
Ak napíšete komentár s všeobecnými otázkami typu ako mám schudnúť, zvyčajne vám nikto neodpovie. Pre osobné poradenstvo odporúčam využívať fórum. Predtým, než sa spýtate na svoje chudnutie, prosím, prejdite si zoznam tipov ako schudnúť sú tam odpovede na najčastejšie otázky o chudnutí. Vypočítajte si tiež najskôr v kalkulačke BMI rozšírený výpočet. Tam získate odporúčania koľko jesť, koľko piť, ako cvičiť.
kati 19. 12. 2008, 17:43
Casto sa ludia vyhovaraju na navstevy, ale myslim ze prave tie nie su cez vianoce hlavnym problemom. Kolko navstev absovujete? 2-3? Keby ste na kazdej boli len trochu obozretni v jedle, tak navstevy na vas ziadnu stopu nezanechaju. navyse vianocne navstevy su casto skor velke rodinne stretnutia, kde sa da pomerne lahko skryt pred kucharkou. Skor je problem to, co nanosime do domacnosti, lebo to nas bude prenasledovat 2-3 tyzdne vkuse, az kym to nezmizne dolu hrdlom. A to si vieme rozumnymi nakupmi pekne okresat.
Tiez je problemom nuda – ale ako rozumni ludia vieme ze kazdy rok nastane, preto sa dopredu vyzbrojime programom, kedy kam ist sa zabavit. Mozme si dopriat nieco slavnostne, co by sme radi ale je to na nas pridrahe – za peniaze co sme usetrili rozumnym nakupom potravin sa da napr. kupit skipas, ist do aquaparku,… Co tak zalozit novu tradiciu “stefansky vystup na najblizsi poriadny kopec”, alebo stacia obycajne prechadzky, kedze na ne mame cas kazdy den, tak preco nie… Myslim ze kto chce, sposob si najde…
pphmmr 20. 12. 2008, 15:29
Toto uz je choroba a treba sa dat vysetrit. Vianoce su na nieco a patri k tomu aj jedlo. Dennodenne sa strazit zakazovat si. Tak to vam pekne zamava psychikou. Bez pohybu uz duplom. Jednoducho treba s rozumom a mierou nie len cez vianoce ale po cely rok a tych par dni cloveka nezabije iba tych co maju uz narusenu psychiku z neustaleho chudnutia .
Miro Veselý 20. 12. 2008, 16:22
Je choroba dbať o vlastné zdravie?
Jarka 21. 12. 2008, 22:12
Je to podľa mňa nutnosť starať sa o svoje zdravie. Ale až sa ľudia nabalia ako ja, tak sa zbadajú.Dnes sme boli aj my na nákupe . A pripadali sme si ako vadní so svojimi paradajkami a paprikami , cottage syrom a minerálkou. Myslím si , že nie je nutné vypiť hektolitre coly a pojesť kilá klobás a sladkostí a kadečoho iného . Kedysi sme to robili aj my . Piekla som ako divá 5 druhov koláčov pre štvorčlennú rodinu . Aj teraz pečiem , ale striedmo , lebo syn zahlásil , že teda on na Vianoce jesť ovsené vločky nebude . Ale celkom spokojne si snami dá rybku urobenú na pare a k tomu šlátik bez ťažkej majonézy.Vianoce sú naozaj o niečom inom a nie o jedení.
tini 06. 01. 2009, 09:53
Ano, ja som sa uz totalne rozhadala so svokrou, prave kvoli jedlu. Lebo som sa nechcela pchat tymi jej kolacikmi. Nechape to. Urazila sa. Som moc fajnove, vraj. Jem divne veci, nie to, co mi da ona.. Nestacilo jej, ze aspon deti som jej nechala napospas, doma by tolko kolacikov isto nepojedli..
Mne sa nezda byt chorobne rozmyslat aj cez vianoce. Nehovorim, dak si cosi navyse, ale uvedomele, obcas, nieco vynimocne. My byvali tuckovia vsak vieme, ze to je tazke – lebo ked uz raz ochutname, castokrat nas to laka zjest este dalsi, dalsi, dalsi kolacik, az skoncime s preplnenym bruskom. Aspon ja som taka, preto viem, ze je nadmieru potrebne davat si bacha, a radsej si s kolacikmi nezacinat…
Nie kazdy to chape. Nechape to moja svokra, ze mam proste problem. Ale jej dost dlho trvalo aj to, ze kedze ma jej syn celiakiu, tak nesmie ani troska muky spapat.. Takze co po nej vlastne chcem..
Neviem, kolko som pribrala po minule vianoce. Ale vypekala som aj 15 druhov kolacov, A aj som ich – prepacte – zrala. Lebo ja som ich nikdy nevedela slusne zjest ako normalny clovek, vzdy som sa nimi “musela” napchat doplna. Co vsak viem, ze minule vianoce som nepribrala nic. A tieto som dokonca troska schudla. Pretoze namiesto nudneho povalovania som sa snazila hybat, pokial mi to rodinna situacia dovolovala.. A citila som sa vyborne. Ovela lepsie, ako pri otupnom povalovani sa po byte a prejedani sa..
Nestoji aj ista davka sebazaprenia za to? Ved sme ludske bytosti, nie zvierata..
jojka 18. 07. 2009, 19:32
Áno je to tak. Na vianoce ľudia priberú aj 5 kíl a ja patrím medzi nich. Preto nenávidím vianoce. Ľudia sa na vianoce prejedajú a platia nemalé peniaze za jedlo, a potom platia za chodenie do fitka, čiže platia dvojnásobne. Vianoce sú úplne o inom ako len o jedle, aj keď z niečoho sa žiť musí. Sú o láske spolupatričnosti, nezištnej pomoci iným ľuďom, atď.
tana žilina 01. 12. 2009, 13:25
Práve teraz hľadám zdravé recepty na vianočné pečivo.Podarilo sa mi schudnúť 8 kg a už nikdy ich nechcem späť. Verím delenej strave a zdravej výžive.Tak vianočné pečivo bude obsahovať ovsené vločky, kukuričnú múku …. postupne aj moja rodina sa tomu prispôsobuje. Ale vôňa medovníkov bude aj u nás. Potom ich s dcérou zdobíme a rozdáme celej rodine . Veď sú predsa Vianoce.Prajem Vám všetkým príjemné a šťastné vianočné sviatky a” nepapajte toľko “.
qazwsx 14. 03. 2011, 17:54
Vela ludi berie zdrave jedlo ako utrpenie.
Problem je nasledovny. Sme na nieco nauceni, na co nas naucili nase mamy a babky.
VYchadza to z nasej historie, zvykov.
Volakedy sa varilo a pieklo z toho co bolo k dispozicii.
V dnesnom globalizovanom svete mame k dispozicii omnoho viacej potravin ako aj vedomosti o ich ucinkoch na nase zdravie.
Ak si urobime zoznam zdravych surovin a potravin a pohladame na internete po receptoch, zistime ze ich je nespocetne mnozstvo.
Treba vyskusat a zistit ci nam to chuti alebo nie.
Po istom case zistime ze mame v reperoari 10 -20 chutnych zdravych jedal ktore mozeme “tocit” dookola bez toho ze by sme sa citili obmedzovani alebo uzavrety v stereotype.
Jana 30. 06. 2011, 08:22
Vidím, že sú tu diskusie aj o svokrách. Som zúfalá a prijmem akúkoľvek radu, trebárs mi pošlite aj mail. Snažím sa zdravo stravovať. Môjmu priateľovi je to jedno. Síce rozpráva o tom, že chce schudnúť a cítiť sa lepšie, ale aktívne pre to veľa nerobí. Veľmi rada by som si zavše s ním vyšla von na prechádzku ale on už pomaly nevládze. V jeho rodine sa skoro vždy jedlo mäso a múčne jedlá na úkor zeleniny a ovocia. Bol tak naučený, ja mu to neberiem. Za dva roky, čo spolu bývame som ho už úspešne naučila zjesť brokolicu, tofu a iné zdravé jedlá, o ktorých najprv vyhlasoval, že ani náhodou. Verte mi, že to je šialene ťažký boj. Cez týždeň sa stravuje po reštauráciách a viem, že si vtedy mastné a mäsité neodoprie. Jediné obdobie, kedy môžem do neho dostať nejaké vitamíny je teda víkend. Zavše nás pozvú na obed svokrovci, samozrejme, vtedy je na obed rezeň a múčnik. Horšie však je, že nám jeho strana rodiny nosí alebo posiela domov mäso (bravčové a hovädzie, lebo hydinu a ryby neľúbia) a údeniny “lebo vedia, že to má rád”. Pritom paradoxom je, že nám všetci svorne tvrdia, že by sme mali schudnúť a chvália moje znalosti o zdravom stravovaní (odkedy spolu bývame, som pribrala, lebo som sa zo začiatku prispôsobovala jeho stravovaniu a snažila sa spracovať, čo nám nanosili, potom som sa už vzbúrila a začala variť zdravšie a robiť aj okolo seba osvetu a vyhlasovať, že chceme schudnúť a žiť zdravšie). Neprerábam ho na vegetariánstvo, ale navláčia nám toho viac, ako stíham spracovať a podstatne viac, ako by som si v našej domácnosti želala. Prečo sa mám ja prispôsobovať ich nezdravým stravovacím návykom? Už som z tých atakov zúfalá. Včera mal môj chlap meniny a hádajte, čo nám okrem darčekov svokra doniesla? Riešili ste niečo podobné? Ako ste to zvládali?
Miro Veselý 30. 06. 2011, 08:55
Jana komunikácia. Ak nechcete, aby vám to mäso posielali, nepreberte ho. Požiadajte ich, aby prestali. Ak neprestanú, posielajte im to mäso nazad poštou (príde skazené). Alebo ho pred ich očami choďte vyniesť do kontajnera. Musia pochopiť, že to mäso nechcete. Časom s tým prestanú.
Oni sa možno urazia, budú protestovať, ale je to váš život.
Ak váš muž to mäso chce, potom je tu problém, pretože o zdravej výžive sa lepšie hovorí, než ju dlhodobo dodržiavať.
Ak je manžel obézny a nechce s tým nič robiť, potom je to klasická patová situácia, kedy ste celkom bezmocná. V takom prípade si varte pre seba niečo rozumné. Dá sa ísť aj do toho, že vy varte rozumné a ak to on nechce, nech si varí sám.
Jana 01. 07. 2011, 07:40
Je to strašne ťažké, pretože priateľ tie dary prijme a mám pocit, že sa na mňa už začínajú pozerať, ako keby som mu chcela ubližovať, alebo som nebola normálna, keď oni všetci tak jedia a nič sa nedeje (okrem toho, že sú všetci až na jedného člena, ktorý zásadne chodí všade pešo, obézni, alergickí na všetko možné a celý rok berú množstvo tabletiek na všetko možné). Ale asi budem musieť začať byť hnusná a vracať to. Desím sa toho, že dopadnem ako oni. S tým varením to riešim tak, že ja varím jedlá, ktoré sú viac založené na zelenine a ak on nechce, tak má jednoducho smolu (čo niekedy rieši návštevou McDonaldu). On k vareniu vzťah nemá, podľa mňa by schudnúť aj chcel, ale končí to len pri chcení. Čiže k tomu zapelešovaniu našej domácnosti rázny postoj nezaujme (a fakt si už pomaly nemám kam zložiť iné potraviny). Komunikujem už viac ako dva roky, nechajú si vysvetliť, poobdivujú, pochvália snahu a potom urobia presný opak. Čakala som, že najťažšie to budem mať so sebou a nie s ostatnými. Ale budem asi jednoducho musieť vytrvať, nech si o mne myslia, čo chcú.
Miro Veselý 01. 07. 2011, 08:29
Jana tak potom neviem poradiť. Zjavne ťaháte za kratší koniec. Niekto má smolu, že si vyberie za priateľa alkoholika, vy máte asi jedáka. Ak je obézny, asi si viete vypočítať, ako to bude vyzerať v budúcnosti. Roky nezhody v tejto oblasti a možno predčasná smrť, predsa len zlá životospráva nám mužom život zvyčajne skráti viac, ako ženám. Nečakám, že ho zmeníte. Ak s ním ste rada, pokúste sa veci brať tak ako sú, lebo snaha o zmenu bude boj, ktorý zrejme nezvládnete. Ak by vás to však príliš zaťažovalo, potom treba zvážiť, či je to človek, s ktorým chcete prežiť svoj život.
zu 05. 08. 2011, 11:53
Jana, držím palce, mám doma niečo podobné aj keď trošku miernejšie. Už som potajomky vyhodila neskutočné množstvo koláčikov od svokry. Ja ich jesť nebudem, deťom ich nedám (stačí to čo do nich natlačí svokra) a nakoniec by ich “obetavo” zjedol manžel, ktorý by potreboval takých 25 kíl zhodiť…..
)) A pritom nerada vyhadzujem potraviny a dosť mi trvalo kým som pochopila, že obžerstvom hladujúcim nepomôžem.
Ja to robím tak, že poďakujem, prevezmem, usmejem sa a vyhodím. Veď manžel nevie koľko toho bolo