Chudnete po sviatkoch?

V januári každého roka sa prudko zvyšuje návštevnosť stránok o chudnutí. Odrazu sú tu stovky ľudí denne, ktorí zúfalo túžia zhodiť. Ňúrajú sa v internete a hľadajú zázrak, ktorý by ich zbavil slaniny. Podľa možnosti rýchlo a bezbolestne. Tento kŕč túžby zvyčajne čoskoro oslabne a sila predsavzatí sa rozpustí, ako novoročný záväzok. O pár týždňov si na vyššiu hmotnosť väčšina občanov zvykne a prestanú šalieť. Vydrží to do veľkej noci a potom zas o rok, v januári. Nuž čo, náboženské sviatky sú už tradičný symbol hriešneho obžerstva. Ale čo s kilami navyše, ktoré to zvykne priniesť?

Nikomu sa nechce meniť navyknutý život. Väčšinou ľudia chce po sviatkoch trocha pochudnúť a dosť. Podľa možnosti čo najrýchlejšie. No pozrime sa na vec reálne.

Chudnutie je rovnaké, ako prevod na Euro

Chcete schudnúť? Prosím. Konverzný kurz je 31 dní a čiastka na prepočítanie znie 2000 gramov. Výsledok znie: 64 gramov.

Ak dnes začnete chudnúť racionálnym spôsobom, môžete počítať so stratou 2 kilá mesačne. (2000 gramov.) Dní máme 31 do mesiaca a to znamená, že v režime chudnutia denne zhodíte 64 gramov . (Ak ste veľmi tuční, alebo budete tvrdo bojovať o novú hmotnosť, možno zhodíte 100 gramov tuku denne. Ostaňme však pri reálnom čísle 64 gramov.) To znamená, že vaše telo musí každú hodinu stratiť 2,6 gramov tuku.

Telo sa tuku vzdáva len neochotne. Musíte jesť menej, než by vaše telo potrebovalo. Inak sa žiadne chudnutie nezačne.

Chudnete po sviatkoch?

Takže žiadne výnimky

Predstavte si, že nemáte práve čo robiť a niekto vám ponúkne maškrtu.

  • Trebárs čokoládovú tyčinku. Tá do vášho tela obratom dopraví 20 gramov tuku. (+iné zložky energie.)
  • Alebo taký celkom malý pagáčik šup – 11 gramov tuku.

Je to veľa. Chceli ste stratiť 2,6 gramu tuku a spapali ste ho trebárs 10 gramov? Len tak? K bežnému jedlu? Neschudnete. Počítajte s tým, že vás budú známi ponúkať maškrtami a bagatelizovať, že z jednej dobošky, či obloženého chlebíčka sa vám nič nemôže stať. Môže. A ak máte k priberaniu sklon, tak sa vám to aj stane. Nesmiete sa nechať zlákať mámivou túžbou zobnúť si niečo dobré.

Ak si doprajete niečo dobré, telo sa nedostane do energetického mínusu. Nemá žiadny dôvod chudnúť.

Niektorí ľudia si myslia, že ak pôjdu cvičiť, výnimky „vycvičia“. To však spravidla nie je reálne. Na „spálenie“ čokoládovej tyčinky si musíte sadnúť tak na pol hodinu na bicykel a pekne šliapať len aby ste sa dostali do „bodu nula“. Teda aby ste minuli len to, čo ste pojali v tyčinke. Vo výnimke, jedným sladkým momentom. Po pol hodine krútenia pedálmi môžete počítať s tým, že potom začnete možno aj chudnúť. Ak ste inak cez deň jedli prísne racionálne a striedmo.

Chudnutie je ťažké

Obklopuje nás dostatok dobrôt. Ak si chcete udržiavať zdravie a postavu, musíte sa im vyhýbať. Je to veľmi ťažká skúška vôle a nervov. Väčšina ľudí to vydrží len pár týždňov a znova sa vrátia k osvedčenému spôsobu života, pri ktorom sa potichu priberá.

Ak ste teda cez sviatky pribrali okrúhlych pár kíl (pribrať 5 kíl za sviatky je celkom bežné, žiaľ aj šialené), viete už odhadnúť, čo sa stalo. Denne ste v priemere pribrali asi 160 gramov tuku. To je nejakých 7 gramov tuku pribraných za hodinu. Ako sa k nim telo dostane? Stačí si každú chvíľu zobnúť malý, ale naozaj len malý koláčik a váha ide hore… K tomu výdatné jedlá, málo pohybu a klietka spadla.

Preto nebagatelizujte. Ak máte sklon priberať, radšej si dobre prepočítajte, koľko energie popapáte. Inak sa budete len bezmocne prizerať, ako vám rastie pupok do nehoráznych čísiel.

Chudnúť po sviatkoch je väčšinou len zúfalá reakcia na nevhodnú životosprávu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či nás otročenie lákavej komerčnej ponuke konzumnej spoločnosti nepripravuje o niečo dôležité.

Chudnutie a Vianoce

Vianoce sa blížia po celý rok. A nie sú to jediné sviatky, ktoré sa stále blížia. Ďalším obdobím hriešneho obžerstva je Veľká noc. Proste cirkevné akcie, pri ktorých aj ateisti pokryjú všetky voľné plochy bytov koláčmi, keksíkmi, čokoládkami, údeninami a inými energetickými šokmi pre organizmus celkom nevhodnými. Aspoň nie v megadávkach.

Len sa spýtajte niekoho, kto pracuje v nemocnici, ako stúpne počet záchvatov práve cez sviatky. Ľudia sa obžierajú do bezvedomia. Sme, ako akváriové rybičky, ktoré sú schopné obžrať sa na smrť. Samozrejme, nie všetci. Len tí, čo majú sklon k nadváhe.

Nemierna konzumácia však zdravá nie je. A práve na sviatky sa v rodinách cielene robí všetko pre to aby konzumácia bola veľmi nemierna. Aby ste ani náhodou nezabudli jesť, chrumkať, cmúľať, chlipkať, oblizovať, hryzkať, sŕkať, prežúvať, hltať, popíjať. Stále, nepretržite, teraz aj o chvíľu a nikdy inak.

Jasné, Vianoce sú tradičným sviatkom, ktorý pretrváva už stáročia. Boli obdobia, kedy väčšina ľudí žila vo vážnom nedostatku. Po celý rok sa jedli jednoduché jedlá v malom množstve. A potom prišli sviatky. Dlho šetrené zdroje sa uvoľnili a aspoň na pár dní si rodiny vylepšili život aspoň o krátkodobú ilúziu dostatku a hojnosti.

Ale čo dnes? Pre pána Jána, veď my teraz už stále žijeme v dostatku a hojnosti. Penetrácia mobilnými telefónmi a počet áut na cestách signalizujú, že Slováci majú veľmi ďaleko od hladomoru. V supermarketoch je stále tlačenica. Polovica z nás trpí nadváhou – to je asi najspoľahlivejší signál, že tu žiadny hladomor nie je.

Ako chceme v takom stave jedlom odlíšiť Vianoce od nesviatkov, aby boli ešte exkluzívnejšie?

Vytvorí sa prebytok. A plytvanie. Podľa možnosti jedlami, ktoré sú teda aspoň drahé. Alebo presladené, premastené, alebo presolené. Nech sa to aspoň trocha počíta.

Kde ale pramení pocit potreby oslavovať a uctievať si druhých práve jedlom? Sme až tak primitívne bytosti, že si návštevu a sviatky musíme uctiť rovnako, ako si pred pár tisíc rokmi uctievali bohov? Idú sviatky, chce to živú obeť. Treba zaklať prasiatko, alebo aspoň podrezať sliepku. Bude dostatok. Bol by síce aj bez toho, ale zvyk je zvyk.

Ponúknuť jedlo je symbol. Bez jedla sa žiť nedá. Ponúknutím jedla priamo vyjadríme prianie, aby obdarovaný žil.

Ale vo svetle poznania by sme sa mali správať, ako človek mysliaci. Vieme, že jedlo môže ublížiť, aj prospieť.

Čo tak na Vianoce sa obklopiť jedlom, ktoré nevedie ku zbytočným kilám navyše a k volaniu záchranky pre žlčníkovú koliku?

Viem, je to len rečnícka otázka, nakoniec si aj tak pôjdete kúpiť údené koleno a salónky. Ale je to len taký nápad. Ak vieme, že priveľa sladkostí a mastností škodí, skúste malú úpravu. Mastnosti a sladkosti áno, ale nie priveľa. A ako zaistiť, aby nebolo priveľa? Jediný spôsob je – nemať viac, než je nevyhnutne potrebné. Ak napečiete taký počet koláčikov, že sa každému ujde jeden – dva kúsky, všetci budú spokojní. Nikomu to neublíži.

Ak ale napečiete niekoľko plechov medvedích labiek, niekoľko plechov kosáčikov a hviezdičiek (mimochodom, mám vynikajúci recepis, ale nič pre chudnuvších), všade cukrové, kokosové pusinky (a znova recept, ale nediétny) a nezastavíte sa ani pred krémešmi, potom to znamená jediné. To všetko sa zje. A to je ten problém. Za sviatky môžete zjesť aj niekoľko kíl sladkostí, ak na ne v byte narazíte na každom kroku. Ak ich nájdete na stolíku vedľa diaľkového ovládača televízora. Ak ich položíte na stôl po výdatnej večeri. Ak na ne natrafíte cestou do kúpeľne. Ak doplníte misku keksíkov, ktorá sa práve vyprázdnila formou zjedenia.

Tým všetkým zaistíte ideálne priberprostredie.

Priberprostredie je priestor, v ktorom kamkoľvek sa pozriete, nachádza sa výzva priber!

Ak teda máte s nadváhou problémy – a polovica z nás tieto problémy naozaj má – zvážte, či v dnešnej dobe celoročnej hojnosti a dostatku je naozaj tak nevyhnutné snažiť sa hojnosť vybičovať až do nezmyselného prebytku, ktorý vám uškodí.

A problém je v tom, že to neuškodí každému rovnako! Tí, čo k priberaniu tendenciu nemajú budú spokojní, ale tí, ktorí už s váhou problémy majú za sviatky priberú aj 5 kíl – celkom bez problému.

Neskoro vám bude lamentovať potom, keď si uvedomíte, že ste mechanicky zožrali celú misu medvedích labiek len preto, že ste si sadli ku stolu a babka vám ju prajne položila k rukám. Zobnete si jednu a potom už neviete prestať. Poznáme to všetci. Debata plynie, labky miznú ani nevieme ako. Prestaneme, až keď labky nie sú? Ale neprestaneme! Gazdiná predsa doloží ďalšie. Dajte si, piekla som ich pre vás celú noc. Doprajte si, máme dostatok, veď sú sviatky. Zdravie a život stranou.

Nedovoľte gazdinám, aby aj tento rok predlžovali zdraviu škodlivú a šialenú tradíciu vytvárania nezmyselnej hojnosti. Neučte svoje deti závislosti na cukre a tuku.

Trpíte nadváhou? Potom tento rok nepečte. Ušetrené peniaze investujte a kúpte niekoľko váh na váženie ľudí. Rozostavte ich všade po byte. Namiesto tácok s koláčikmi. Keď máte nadváhu, máte mať hojnosť váh. Nie žranice.

Rozumný človek pochopí.

S obezitou sa dá len bojovať. Neodíde sama. Nepoľaví. Škodí.

Sviatky skončili, kilá zostávajú

Sviatky sú dokonalým príkladom zákona žravosti. Ak sa obklopíme koláčikmi, pohltáme ich, hoc sme aj nechceli. Nezjeme ich naraz. Pekne po jednom, pomaličky zmizne aj pár kíl cukroviniek. Kam? Do tých, čo majú tú smolu, že uviazli v byte s dobrou gazdinou.

Sviatky znamenajú voľno, kedy sa človek voľne potĺka po byte a nemá príliš čo robiť. Tak chrumká, koštuje, ochutnáva, tu usrkne, tam chlipne. S niekým si treba pripiť. Babka doniesla koláčiky, treba ochutnať. A tortu. Treba ochutnať. A domáce trubičky. Treba… A domácu hus. A husaciu masť. S domácim chlebom. Švagor črpká vaječný koňak. A takto plynie deň a my pokorne žerieme, ako nová drvička odpadu.

Aj ja som tento rok zápasil s pokušením. Všetci síce vedia, že si dávam pozor, ale aj tak bolo dosť horeuvedených maškŕt. Veľmi úporne som sa snažil tento rok jesť čo najmenej, ale aj tak sa denný príjem šplhal pravidelne na dvojnásobok normálnych hodnôt. (Bežne spasiem tak asi 8 000 kJ, cez sviatky to šlo až ku 17 000 kJ – to nie sú až tak drastické čísla. Nestrážiť sa, príjem by bol okolo 40 000 kJ na deň. Ako nič!) A tak teraz budem pár týždňov nadávať sám sebe, že som zas podľahol tým debilným sviatkom a hystérii okolo nich. Našťastie následky neboli tak drastické, ako minulý rok, kedy som cez Vianoce pribral skoro 5 kíl. Tento rok to šlo hore len o niečo cez jedno kilo.

Vianočná brutalita, ako sa patrí

Áno, ak človek s nábehom na nadváhu nechce puchnúť, musí sa kontrolovať. Tvrdo, striktne. Hlavné pravidlo znie: nepodceňuj nepriateľa. Ani také „nič“, ako je taká vianočná trubička.

Chudnete po sviatkoch?

Keď som počas štedrej večere zistil, že úbohých 5 rúrok má 25 gramov, s chuťou som ich do seba napchal a znechutene zapísal do zoznamu pohltaných jedál ďalších zhruba 450 kJ. Rovnaký energetický obsah má veľký banán, alebo štvrťkilové jablko. To aspoň trocha zasýti.

Viem, tí, čo s redukciou hmotnosti nemáte problémy sa asi teraz uškŕňate. Ale ak si predstavíte, že zhruba 7 trubičiek je desatina denného príjmu energie počas redukčnej diéty… To už končí všetka sranda.

A práve tak vzniká . Tu zobneme, tam odlomíme. Energiu podceníme a v noci nezaspíme, lebo sa potíme.

Uff, radšej skončím, lebo už zas len básnim len o jedle :-)))

Ako nepribrať cez Vianoce

Chudnete po sviatkoch?Vianoce sú čas, kedy sa zrútia všetky časové a programové štruktúry. To, na čo sme po celý rok zvyknutí je odrazu preč a ocitáme sa v inom svete. Namiesto denného režimu typu „práca cez týždeň a krátky víkend“ tu máme celé dni voľna. Či už sedíme doma, alebo posedávane na návštevách, je problém.

Povedzme to na rovinu: keby ste si cez Vianoce dovolili deň plného obžerstva, určite by sa nič nestalo. Fakt! Dokonca, keby sa tu hovorilo aj o troch dňoch – trebárs štedrý deň + sviatok vianočný + Silvester. To by sa tiež nič nestalo. Problémom však je, že tento záchvat trvá dlhšie.

  1. V mnohých rodinách sa už v novembri začína s pečením, nakupovaním a prípravami. Každé koštovanie sa už započítava do vášho pupka.
  2. Rodiny sa v období Vianoc navzájom navštevujú a hostia. Sladkosti, slanosti, mastnosti. Ak to nestačí, chodí sa po vianočných trhoch pre klobásu s medovinou.
  3. Všade je prebytok. Ponúkajú sa nielen štandardné jedlá, ale aj maškrty. Koláče, keksy, trubičky, salónky. Je ťažké snažiť sa nepribrať cez Vianoce, ak sa potĺkate po byte a z nudy zobkáte všetko, čo vidíte.
  4. Prebytok je problémom aj po sviatkoch. Nakupuje sa veľké množstvo a to potom začína prekážať. Treba rýchlo dojesť tie dva kilá údeného čo zostali. Ostali tri plechy medvedích labiek. Nie aby obschli.
  5. Pohybová aktivita je počas vianočných sviatkov často značne znížená.

Vianoce sa riadia tradíciou. Tradície sa tvorili dávno, v dobe nedostatku. Aby sa dosiahla atmosféra sviatkov, používalo sa na to spravidla jedlo. Aké jedlo? Neobyčajné. Čo je dnes ale na jedle neobyčajné? Veď jedlo tak často vyhadzujeme do odpadkov. Na Vianoce teda dáme na stolíky misky koláčov, slaností, dobrôt, údenín, nápoje. Podľa toho v ktorej rodine ako. Keďže ale žijeme po celý rok v dostatku, tak cez sviatky sa to dá riešiť len tak že sa:

  • ponúkne sa viac, ako sa dá zjesť
  • ponúkne sa niečo mimoriadne chutné (soľ, cukor, tuk)
  • navrhuje sa spraviť si výnimku

Nečudo, že cez sviatky majú nápor aj zdravotnícke zariadenia, okrem iného sú to ťažkosti s trávením, žlčníky a iné podobné problémy.

Koláče všade kam len pozrieš

Vieme, že človek sa správa nerozumne. Vidí koláčik, dostane naň chuť. Zje koláčik. Keby ho nevidel, nezjedol by ho. A nič by sa nestalo.

Chudnete po sviatkoch?

Problém je v tom, že ak gazdiná týždeň vypeká plech za plechom, očakáva, že nám bude chutiť, že zjeme. Bola by škoda vyhodiť. A tak nám koláčiky nenápadne aranžuje k rukám na tie správne miesta, aby sme z nudy, alebo námatkovo papali. Gazdiná chce vytvoriť Vianoce cez žalúdok.

Vianoce sú voľno, voľno je nuda

Ak sa potĺkate po byte a nemáte do čoho pichnúť, máte veľa času. „Čo by som tak spravil?“

  • A tu nakuknete do špajze, tam do chladničky. A všade narážate na niečo chutné. Niečo určené na to, aby sa to jedlo. No a keďže nemáte lepší program, zobkáte.
  • Potom sa zapne televízor. Povedzme si to na rovinu – zúfalstvo. Nuda na zbláznenie. Znova si všimnete, že pred vami je misa a v nej slané tyčinky. Dáte si jednu. Ale to je perpetuum mobile. Druhá, tretia, piata. Potom ich už papáte asi tiež po dve alebo po päť.
  • Potom príde sused na návštevu. Drgneme si koňačik (vaječný). Do jednej nohy, do druhej nohy. To hovoria ústa. V skutočnosti tečie do brucha, tam sa niekde nakoniec z podstatnej časti premení na niekde v črevách, okolo pečene alebo možno pri srdci.
  • To už ale hlavná gazdiná hlási, že kapustnica je hotová. Padli tam síce 2 smotany, ale veď aha, aký veľký hrniec. Pôvodne ste chceli nepribrať cez Vianoce, ale už máte pred sebou paru a pod ňou plný tanier.

Takto to pokračuje ako taká krútňava od Suchoňa. Štopete ako kŕmna hus.

Vianočné návštevy sú koláčikované

Rodinné návštevy sú často tou najhoršou situáciou. Nastáva stretnutie gazdín a je jasné, že to bude tvrdý boj. Ktorá má lepšie koláče? Ktorej rezne sú onakvejšie? Ktorá torta je smotanovejšia? Ktorý rez maslovejší? Ostatne, aj keby ste nechceli, tak musíte. Predsa musíte vedieť, aké dobré sú tie medovníkové srdiečka. A šišky.

Ponúkanie jedlom na návštevách je často agresívne. „Musíte okoštovať, inak by sme nespali.“ A tuto, aha, vaječný likér, musíte si dať aj do druhej nohy. A ešte počkajte keď prinesieme koláče. Ak nechcete jesť, často nastúpi citové vydieranie. „Piekli sme to len kvôli vám. A vy si nechcete dať?“

No a čo v prípade že vám chutí? Príde tá smrtiaca injekcia: chutí ti – tak si ešte daj! Ak si dať nechcete, je to chápané ako kritika (aha, takže tebe vlastne nechutilo).

Je to podobné, ako keď niekam prídete na návštevu a majú tam psa. Veľa ľudí mu prinesie nejakú maškrtu. Je také milé prizerať sa, ako mu chutí. A tie vďačné pohľady! Podobne vidíme kŕmiť deti čokoládou. No a cez vianočné sviatky to potom dychtivo robí každý s každým. (To obžerstvo myslím!)

Pečieme, kupujeme, lebo sa to tak robí

Skoro každá rodina na Vianoce narobí zásoby jedla nezmyselných rozmerov. A potom sa očakáva, že to všetci zjedia. Nečudo, že to má následky. Pribrať medzi Vianocami a novým rokom 2 až 5 kíl je celkom jednoduché. Stačí vytrvalo neprestať. Už začiatkom decembra (veď bude Mikuláš!) sa začína pomaly prechádzať na sviatočný režim. Ak niečo pripravujete a pečiete, stačí zakaždým niečo si zobnúť a okoštovať.

Keďže sviatočné dobroty sú spravidla nevhodné jedlá, ukladajú sa do tukových zásob mimoriadne ochotne. Čokoládovú polevu ochutnáte radšej, ako keby ste chystali tofu misu. No popri tom všetkom sa ale stravujete normálne. V tom je ten problém. Na to, aby ste začali priberať stačí, aby ste zjedli len o niečo málo energie viac, než je potrebné. Vôbec sa nemusíte „obžrať“ ako to vyplýva z úvodu tohto článku. Stačí, ak si dáte k primeranej strave plus jeden jediný koláčik. Práve to vysvetľuje, že aj keď sa človek veľmi snaží a škrtí, aj tak môže pribrať. Stačí sa dostať trocha do energetického plusu.

Ďalšia častá chyba je aj to, že ľudia v predtuche, že bude obžerstvo radšej skoro nič nejedia. Pár hodín hladovania a potom nejaké koštovanie pri cukrárčine je mimoriadne efektívny výkrm. Cez deň sa ľahko spomalí aby večer chňapol po všetkom, čo sa dá. Takpovediac.

Nesiahajte mi aspoň na tie sviatky!

Mnohí sa bránia. Na sviatky sa predsa nebudem obmedzovať. Chcem si dopriať, chcem si to užiť. Vianoce sú len raz do roka a neberte mi ich. A už sa zabudlo že sme chceli vedieť, ako cez vianoce nepribrať

Pokojne si zobkajte. Ale potom sa nečudujte, čo za šialenosť vám váha po sviatkoch ukáže. Tento článok rozpráva o tom, ako nepribrať cez Vianoce. Nie je možné na poli naháňať naraz dvoch zajacov. Buď si užívajte a jedzte, alebo si strážte postavu a zdravie. Odrazu tieto dva ciele splniť príliš nejde.

Dajú sa síce robiť kompromisy, ale dosť veľa ľudí s tým má problémy.

  • Dokážete si dať rez torty ako jedinú výnimku dňa? Nebudete potom mať túžbu koštovať ďalej? Ak nie, potom si môžete tú tortu dopriať. Moja skúsenosť je taká, že s jedlom rastie chuť a potom chcem ešte niečo iné. A potom ešte.
  • Dokážete si vybrať? Ak totiž viete, čo všetko je cez Vianoce k dispozícii, je ťažké si z toho vybrať len nejakú jednu vec. Len tortu. Alebo len údené. Ak to nedokážete a chcete všetko, máte problém.
  • Dokážete si dať degustačnú porciu? Riešením by bolo, keby ste si dali miniatúrne porcie. Dve lyžice klobásovo kapustovej polievky so smotanou. Jedna vidlička údeného. Jedna knedľa. (Rez, nie celý bochník!) Jedny ústa torty. Jedna salónka. Taký mix chutí nemusí príliš ublížiť. K nemu si ešte môžete dopriať véééľa zeleniny + nejaké probiotické tobolky a škody budú minimálne. Ale dokážete to?

Preto najjednoduchšie pre mnohých z nás môže byť skôr úplné škrtnutie maškrtenia, ako škrtenie. Je to ako s priehradou. Kým hrádza drží, je všetko v poriadku. No ak niekde začne presakovať voda, môže to byť zakrátko veľký prúd a ešte neskôr to môže zboriť celú hrádzu.

Čo s tým?

Problémom býva najčastejšie práve ono zobkanie medzi oficiálnymi jedlami. Nezdá sa to, ale niekoľko malých koláčikov vám dodá toľko energie, ako by ste mali prijať za celý deň. A nepohnete s tým. Je to len matematika. Žiaľ, nedá sa koláčikmi nahradiť jedlo. To by ste mali málo živín. Navyše by vám inzulín lietal hore dole, čiže prudký hlad by striedali prudké útoky na misy koláčov.

Ak chcete kontrolovať svoj príjem cez sviatky a tu a tam si zobnúť aj niečo menej vhodné, odporúčam vám viesť si denník. Úplne a striktne si veďte v malom notese zápis, čo ste už zjedli. Majte pri sebe váhu na potraviny.

Viem, znie to absurdne. Ale skúste si to predstaviť. Prídete na návštevu. Priznáte sa, že máte ťažkosti s priberaním = zdravotné ťažkosti. A musíte kontrolovať, čo pojete. Chcú vám dať koláčik. OK. Tanierik na váhu, cvak vypínačom. Na tanierik koláčik. Váha 80 gramov. To môže byť takých 1800 kJ. (Jedno jedlo pri chudnutí by malo mať 1200 až 1800 kJ…) Ak tento koláčik zjete ako hlavné jedlo, je to dosť nerozumné, ale dobre. Sú sviatky. Zapíšte si to a ďalšie 3 hodiny sa nenechajte nachytať na žiadne iné jedlo. (Ponariekate si poriadne na hlad, pretože byť 3 hodiny na 80 gramovom koláčiku je hlúposť a asi to nevydržíte.)

Prípadne môžete zmierniť škody. Povedzte, že nejaký debil na internete písal, že pred tým koláčom musíte zjesť najskôr 4 paradajky. No tak ich pohltajte. Alebo pochrúmajte zo tri mrkvy. Povoľujem vám tváriť a cítiť sa ako zajac. Ten z plejboja. Potom si dajte ten koláčik. Tým spôsobom dosiahnete to, že

  1. Po koláčiku nebudete dlho hladní. Fakt!
  2. Glykemický index koláčika nebude až tak po strop.
  3. V strave zjete nejakú vlákninu a aj za hrsť vitamínov, minerálov a enzýmov. Tie vám pomôžu nielen pri trávení.
  4. Po zjedení koláčika budete sýti a nebude vás to veľmi lákať dať si ešte niečo dobré. Lepšie sa ovládnete.

Takže riešením by bolo aj obrátiť to celé na humor.

Najmä ak ste už v procese chudnutia a máte výsledky – stačí poukázať na ne a každý to ľahko pochopí. Povedzte: dodržiavam istý výživový štýl. Mám výsledky a tak s tým nechcem prestávať ani cez vianoce. Pred každým jedlom musím zjesť porciu zeleniny. Ak to dodržíte:

  • fyzicky nedokážete zjesť viac jedla, než je v rozsahu širšej normy
  • absolútne vás nebude lákať pridať si dupľu
  • niečo ako maškrtenie vám nepríde ani na um
  • budete radi, ak sa ešte nemusí ísť jesť

Stačí dodržať podmienku zjesť porciu zeleniny pred každým jedlom. Porciou myslím aspoň 250 gramov, radšej viac. Viem, že niektorí sa teraz ustráchane spýtate, či nie je nebezpečné za deň zjesť prepytujem aj vyše kila zeleniny. Alebo dokonca možno až 2 kilá. Odpoveď mám pre vás šalamúnsku: mám protiotázku. Je zdravé zjesť údené, smotanu, maslo, tortu, dobošky, čokoládu, vaječný koňak, trubičky, tyčinky, lupienky, vypraženého kapra, zemiakový šalát, med…? Len si to odvážte na váhe a zistíte, že aj tu hovoríme o dvoch kilách žranice. Z toho štvrť kila je tuk. To je v poriadku, lebo tradícia. Takže zeleniny sa nebojte. Prospeje vám. A  ani zapisovať jedlo si nemusíte. Nepustí vám viac žalúdok.

Vezmite si na sviatky vlastnú bombu

Je taký polovtip. Ak sa bojíte, že v lietadle budú únoscovia, vezmite si vlastnú bombu. Je štatisticky veľmi málo pravdepodobné, že by v jednom lietadle boli dve.

Úplne ideálne však je, ak si na celé sviatky pripravíte vlastné jedlo a nenecháte sa ponúknuť žiadnou výnimkou. Môžete potom jesť z vlastných misiek celkom vhodné jedlá. Uznávam, je to málo zážitková gastronómia. Ale je to tiež jedno z riešení, ako cez Vianoce nepribrať. Znie to fádne. Nie je to sviatočné. Ale:

Ale sú sviatky fakt len o tom žvanci?

Ak chcete mať výsledky, zoberte sviatky, ako výzvu. Ako tréning vôle. Nepodľahnite bagatelizácii, typu „výnimočne teraz môžete“, „raz za rok si azda jeden koláčik dopriať môžem“. Jasné, môžete.

  1. Ale nezabudnite ho odvážiť, zapísať, až potom zjesť. Zápis vás môže upozorniť, že to začínate preháňať. Jeden deň nevadí. Zelý december a pol januára vadí.
  2. Ak si nechcete nič zapisovať, majte poruke zeleninu a pred každým jedlom si dajte trebárs dve mrkvi a jedno jablko. Aj pred maškrtením.
  3. No a ak chcete mať prvotriedne výsledky, jedzte po celé sviatky zdravé jedlo. Ostatne – ono je vlastne chutné. S blízkymi môžete byť aj bez torty a dobre sa cítiť.

Aby sa nestalo, že za 2 týždne zjete výnimočne 30 koláčikov, štangľu uheráku, 6 klobás, 25 obložených chlebíkov, 4 rezne, liter alkoholu, 2 bomboniéry, 2 deci vajíčkového likéru a k tomu 5× denne trojchodové jedlá. Tak sa totiž bežne cez Vianoce ľudia správajú. Ono sa to nezdá. Ale rýchle pribratie nie je len problém vzhľadu. Horšie je, že to je tvrdý a veľmi zákerný zásah do metabolizmu, ktorý sa môže prejaviť vo forme zhoršenia zdravia.

Takže nezabudnite na to, že výnimky sa nesmú bagatelizovať!

Ale ak si počas dvojtýždňových sviatkov dáte 80 gramový koláčik denne, zjete za sviatky kilo koláčov. 14 dní × 80 gramov = 1120 gramov čiže kilo a 12 deka. Ak je to bežný koláč, tak to je vyše štvrť kila tuku (z toho asi 80 gramov rakovinotvorné a srdce poškodzujúce transmastné tuky) a skoro pol kila cukru. To je len jediná výnimka denne. Ak niekto chudne, nemala by mu byť predstava že cez sviatky plánuje zjesť pol kila cukru a 400 gramov tuku ľahostajná.

Počítajte, než niečo len tak vložíte do úst. Chudnutie i priberanie stoja práve na tom, čo prežriete.

Veľká noc

U nás komunikujeme jedlom. Jedlom vyjadrujeme úctu, radosť, lásku, podporu, uznanie. Tieto emócie sa nezvyknú komunikovať verbálne. Možno je to škoda, pretože s vyjadrovaním negatívnych pocitov a hodnotením nikto problém nemá.

A tak sa neraz stane, že sa stretne široká rodina. Na znak priateľstva a uznania sa stoly obťažkajú drahými a nezdravými jedlami. A potom sa milá rodina povadí horšie, ako opití chlapi v krčme po futbale… Nenávisť, napätie, urážky. Aj taký obraz môže byť typickým pre kresťanské sviatky.

Je však otázne, ako sa zariadiť počas sviatkov, ak chceme chudnúť a pritom mať na stole sviatočné jedlá. Jedno z riešení by mohol byť kompromis.

Jednorazové obžerstvo síce nie je práve to najlepšie, čo môžete spraviť pre svoje zdravie, ale na váhe sa spravidla neodrazí.

Cez sviatky však nejde o jednorazové obžerstvo. Sviatky znamenajú takmer nepretržité „zobkanie“ počas sviatkov – a nielen počas nich. Aby sa zaistila hojnosť, kúpi sa priveľa jedla a zvyšky sa potom dojedajú ešte niekoľko dní. A také obžerstvo sa už veru na váhe odrazí celkom určite.

Preto ak máte sviatočné jedlá radi, nemusíte sa ich celkom vzdať. Pokúste sa presne vypočítať potrebné množstvo jedál.

Varte presné množstvo, nie do rezervy

Na minimum obmedzte výskyt sladkostí. Nenechávajte po byte voľne pohodené koláčiky, či údené mäso. Pripravte sa však sa na jedno, maximálne dve hlavné, sviatočné jedlá. Nakúpte tovar v čo najpresnejších množstvách. Sviatočné jedlá potom pripravte tak, ako majú vyzerať podľa tradičnej receptúry, ako vám chutia, poctivo, nezdravo. Žiadne diétne náhrady. Riadne sa najedzte, na diétu pri jedení zabudnite. Užite si to.

Ale varte tak, aby po najedení už nič nezostalo. Pre každého počítajte jednu porciu, nikto nedostane dupľu. Ak by vám predsa len jedlo zostalo, buď ho dajte niekomu, kto s nadváhou nemá problémy, alebo ho jednoducho vyhoďte. Je lepšie vyhodiť jedlo za pár desiatok korún, ako ho z lakomosti zjesť a zaťažiť si organizmus.

Sviatky a deti

Myslite na deti. Nie však len na ich radosť, ale na ich zdravie. Neponúkajte ich cukríkmi a sladkosťami. Je známe, že tým u detí vytvárate návyk. Ak si zvyknú na dobroty, budú vám odmietať „blafy“ typu zelenina.

Sladkosti nie sú zdravé a najlepšie urobíte, ak ich bude čo najmenej. Iste – deťom sa to páčiť nebude. Ale túžba po sladkostiach je len vecou zvyku. Ak už ste ich rozmaznali a sú na sladkosti zvyknuté, mali by ste ich postupne tejto skoro až závislosti zbaviť.

Sviatky a starí rodičia

Najhorším nepriateľom zdravia bývajú často starí rodičia. Spravidla prichádzajú na scénu s plnými rukami dobrôt a nezdravostí. Snažia si presadiť svoju autoritu a vynukujú jedlá, ktoré ľuďom s nadváhou neprospievajú.

Často sa správajú autoritatívne, snažia sa presadiť svoje názory (a výživový štýl) často veľmi agresívnym spôsobom – citovým vydieraním.

Nenechajte sa vmanipulovať do takýchto praktík. Každý tvor skúša, kam sa až dá zájsť. Vytvorte presné hranice, čo sa smie a čo nie.

Ak sa vám tento článok páčil, zdieľajte ho, prosím.

 

 

Komentáre k článku: Chudnete po sviatkoch?

  1. evak 6. apríla 2006

    Uplne suhlasim s vyrokom o vyjadrovani svojich pocitov jedlom. Delime sa o vsetky radosti jedlom, ci uz je to svatba, narodeniny, alebo len bezna navsteva priatelov. A je to velka skoda; malo by to byt o domacej pohode a pocite priatelstva a lasky. Nenechajme to teda prebit vonou a chutou udeneho maska a dalsich Velkonocnych dobrot. Radost z nich je len kratkodoba. O sladkostiach podobne. Este mam v zivej pameti vsetky „vypolievane“ sladkosti, co nanosil domov brat a potom sme ich pekne tlacili do hlavy:-D A tiez na mnozstvo jedla od babicky, ktore sme este dojedavali cely tyzden po akcii. Zachovajme to dobre, co je na tychto tradiciach, ale zmodernizujme ich trosku podla dneska a tiez podla toho, co komu vyhovuje. Ved stare casy su uz za nami, musime sa pohnut vpred, trvanie na tradiciach je len dalsou vyhovorkou preco nie.

  2. kati 19. decembra 2008

    Casto sa ludia vyhovaraju na navstevy, ale myslim ze prave tie nie su cez vianoce hlavnym problemom. Kolko navstev absovujete? 2-3? Keby ste na kazdej boli len trochu obozretni v jedle, tak navstevy na vas ziadnu stopu nezanechaju. navyse vianocne navstevy su casto skor velke rodinne stretnutia, kde sa da pomerne lahko skryt pred kucharkou. Skor je problem to, co nanosime do domacnosti, lebo to nas bude prenasledovat 2-3 tyzdne vkuse, az kym to nezmizne dolu hrdlom. A to si vieme rozumnymi nakupmi pekne okresat.
    Tiez je problemom nuda – ale ako rozumni ludia vieme ze kazdy rok nastane, preto sa dopredu vyzbrojime programom, kedy kam ist sa zabavit. Mozme si dopriat nieco slavnostne, co by sme radi ale je to na nas pridrahe – za peniaze co sme usetrili rozumnym nakupom potravin sa da napr. kupit skipas, ist do aquaparku,… Co tak zalozit novu tradiciu „stefansky vystup na najblizsi poriadny kopec“, alebo stacia obycajne prechadzky, kedze na ne mame cas kazdy den, tak preco nie… Myslim ze kto chce, sposob si najde…

  3. pphmmr 20. decembra 2008

    Toto uz je choroba a treba sa dat vysetrit. Vianoce su na nieco a patri k tomu aj jedlo. Dennodenne sa strazit zakazovat si. Tak to vam pekne zamava psychikou. Bez pohybu uz duplom. Jednoducho treba s rozumom a mierou nie len cez vianoce ale po cely rok a tych par dni cloveka nezabije iba tych co maju uz narusenu psychiku z neustaleho chudnutia .

  4. Miro Veselý 20. decembra 2008

    Je choroba dbať o vlastné zdravie?

  5. Jarka 21. decembra 2008

    Je to podľa mňa nutnosť starať sa o svoje zdravie. Ale až sa ľudia nabalia ako ja, tak sa zbadajú.Dnes sme boli aj my na nákupe . A pripadali sme si ako vadní so svojimi paradajkami a paprikami , cottage syrom a minerálkou. Myslím si , že nie je nutné vypiť hektolitre coly a pojesť kilá klobás a sladkostí a kadečoho iného . Kedysi sme to robili aj my . Piekla som ako divá 5 druhov koláčov pre štvorčlennú rodinu . Aj teraz pečiem , ale striedmo , lebo syn zahlásil , že teda on na Vianoce jesť ovsené vločky nebude . Ale celkom spokojne si snami dá rybku urobenú na pare a k tomu šlátik bez ťažkej majonézy.Vianoce sú naozaj o niečom inom a nie o jedení.

  6. tini 6. januára 2009

    Ano, ja som sa uz totalne rozhadala so svokrou, prave kvoli jedlu. Lebo som sa nechcela pchat tymi jej kolacikmi. Nechape to. Urazila sa. Som moc fajnove, vraj. Jem divne veci, nie to, co mi da ona.. Nestacilo jej, ze aspon deti som jej nechala napospas, doma by tolko kolacikov isto nepojedli..

    Mne sa nezda byt chorobne rozmyslat aj cez vianoce. Nehovorim, dak si cosi navyse, ale uvedomele, obcas, nieco vynimocne. My byvali tuckovia vsak vieme, ze to je tazke – lebo ked uz raz ochutname, castokrat nas to laka zjest este dalsi, dalsi, dalsi kolacik, az skoncime s preplnenym bruskom. Aspon ja som taka, preto viem, ze je nadmieru potrebne davat si bacha, a radsej si s kolacikmi nezacinat…

    Nie kazdy to chape. Nechape to moja svokra, ze mam proste problem. Ale jej dost dlho trvalo aj to, ze kedze ma jej syn celiakiu, tak nesmie ani troska muky spapat.. Takze co po nej vlastne chcem..

    Neviem, kolko som pribrala po minule vianoce. Ale vypekala som aj 15 druhov kolacov, A aj som ich – prepacte – zrala. Lebo ja som ich nikdy nevedela slusne zjest ako normalny clovek, vzdy som sa nimi „musela“ napchat doplna. Co vsak viem, ze minule vianoce som nepribrala nic. A tieto som dokonca troska schudla. Pretoze namiesto nudneho povalovania som sa snazila hybat, pokial mi to rodinna situacia dovolovala.. A citila som sa vyborne. Ovela lepsie, ako pri otupnom povalovani sa po byte a prejedani sa..

    Nestoji aj ista davka sebazaprenia za to? Ved sme ludske bytosti, nie zvierata..

  7. Vaša Eva 8. januára 2009

    Jednoduchá matematika. Rozrátané na drobné. Preto ľahko pochopiteľné. Ale ťažké na realizáciu. Bez toho, aby som si to uvedomovala, som schopná spáchať zopár výnimiek denne. Veď ten maličký koláčik nemá viac ako 20 gramov, je to asi 500 kJ. To sa predsa dá. Nuž, dá, ale iba ako polovica jedného jedla. A nie 3 razy denne len tak pomimo.
    Potešujúce je, že o niekoľko dní mám dolu tých pár dekov, ktoré sa prilepili niekde, kde má byť pás. Ak nebudem robiť žiadne výnimky.

  8. Eagle 13. januára 2009

    Je to uplne presne napisane, ale kazdy to predsa pozna. Ja som mal napr. dnes na ranajky extrudovany ryzovy chlebik s natierkou (rozmixovane tofu s rybou), na desiatu nizkotucny jogurt 0.1% tuku, na obed zeleninovu polievku a porovy privarok so zemiakmi, na desiatu mandarinku, na veceru znova polievku a zemiaky na paprike. Vsetko je to sice krasne, ked som si spocital kJ, tak som bol nadseny, ALE…
    Prisiel vecer a ja som bol stale zvyknuty si nieco zobnut… A tak dlho som chodil okolo plechu plneho tvarohovych kolacov, az mi polovica z jedneho skoncila v bruchu. Vecer zvyknem dlho pracovat pri PC a preto ma to laka nieco zobat a nemam co. Ked som sa pozrel na obal arasidov, kolko maju tuku, tak ma az striaslo, tycinky to iste a tak som isiel cestou mensieho zla a pol kolacika som zobol.
    Miro, ked uz pises taketo motivujuce clanky o zdravej strave, tak prosim Ta napis aj vecernu alternativu. Jest prestavam medzi 17:00 a 18:00 a potom som vzdy do polnoci hore. Najhorsie je to, ze spat sa mi nechce, takze sa s pribudajucou tmou blizi aj zakerna chut si nieco drobne zobnut.

  9. Miro Veselý 13. januára 2009

    Skús si o takej ôsmej večer zobnúť konzervu tuniaka vo vlastnej šťave pomiešaného s cesnakom. Dosť to zasýti a ublížiť by nemuselo.

  10. jojka 18. júla 2009

    Áno je to tak. Na vianoce ľudia priberú aj 5 kíl a ja patrím medzi nich. Preto nenávidím vianoce. Ľudia sa na vianoce prejedajú a platia nemalé peniaze za jedlo, a potom platia za chodenie do fitka, čiže platia dvojnásobne. Vianoce sú úplne o inom ako len o jedle, aj keď z niečoho sa žiť musí. Sú o láske spolupatričnosti, nezištnej pomoci iným ľuďom, atď.

  11. jojka 20. júla 2009

    Čo sa týka tých sladkostí, tak Miro máš pravdu. Totižto rodina môže za závislosť detí na sladkom, pretože, ak sú smutné, dajú mu lízanku, majú depresie, dostanú čokoládu, trpia podráždenosťou, dostanú keksík. A tak vzniká bludný kruh typu: Si smutný(á) ? Daj si hentakú, onakú sladkosť ! A tak nečudo, že deťom, nechutí zelenina, lebo rodičia + ďalšia rodina ich učili na sladkosti, hneď, keď odišli od matkinho prsníka. A potom sa čudujeme, že je toľko obéznych detí. Začnú neodborne chudnúť a anorexia je na svete. Čítala som v nejakom časopise, že v Škandinávskych krajinách prijali takú normu : Rodičia so spoluprácou pediatrov vysvetlili o škodlivosti nadmerného jedenia sladkého, proste prijali kompromis, raz maximálne dvakrát do týždňa majú sladké jedlo, alebo maškrtu a dosť a myslím, že by bolo dobré, keby sa to zaviedlo aj u nás. Ušetrilo by sa mnoho nákladov spojené s liečbou obezity + chorôb z nej a anorexie + choroby s ňou súvisiace.

  12. tana žilina 1. decembra 2009

    Práve teraz hľadám zdravé recepty na vianočné pečivo.Podarilo sa mi schudnúť 8 kg a už nikdy ich nechcem späť. Verím delenej strave a zdravej výžive.Tak vianočné pečivo bude obsahovať ovsené vločky, kukuričnú múku …. postupne aj moja rodina sa tomu prispôsobuje. Ale vôňa medovníkov bude aj u nás. Potom ich s dcérou zdobíme a rozdáme celej rodine . Veď sú predsa Vianoce.Prajem Vám všetkým príjemné a šťastné vianočné sviatky a“ nepapajte toľko „.

  13. qazwsx 14. marca 2011

    Vela ludi berie zdrave jedlo ako utrpenie.
    Problem je nasledovny. Sme na nieco nauceni, na co nas naucili nase mamy a babky.
    VYchadza to z nasej historie, zvykov.
    Volakedy sa varilo a pieklo z toho co bolo k dispozicii.
    V dnesnom globalizovanom svete mame k dispozicii omnoho viacej potravin ako aj vedomosti o ich ucinkoch na nase zdravie.
    Ak si urobime zoznam zdravych surovin a potravin a pohladame na internete po receptoch, zistime ze ich je nespocetne mnozstvo.
    Treba vyskusat a zistit ci nam to chuti alebo nie.
    Po istom case zistime ze mame v reperoari 10 -20 chutnych zdravych jedal ktore mozeme „tocit“ dookola bez toho ze by sme sa citili obmedzovani alebo uzavrety v stereotype.

  14. Jana 30. júna 2011

    Vidím, že sú tu diskusie aj o svokrách. Som zúfalá a prijmem akúkoľvek radu, trebárs mi pošlite aj mail. Snažím sa zdravo stravovať. Môjmu priateľovi je to jedno. Síce rozpráva o tom, že chce schudnúť a cítiť sa lepšie, ale aktívne pre to veľa nerobí. Veľmi rada by som si zavše s ním vyšla von na prechádzku ale on už pomaly nevládze. V jeho rodine sa skoro vždy jedlo mäso a múčne jedlá na úkor zeleniny a ovocia. Bol tak naučený, ja mu to neberiem. Za dva roky, čo spolu bývame som ho už úspešne naučila zjesť brokolicu, tofu a iné zdravé jedlá, o ktorých najprv vyhlasoval, že ani náhodou. Verte mi, že to je šialene ťažký boj. Cez týždeň sa stravuje po reštauráciách a viem, že si vtedy mastné a mäsité neodoprie. Jediné obdobie, kedy môžem do neho dostať nejaké vitamíny je teda víkend. Zavše nás pozvú na obed svokrovci, samozrejme, vtedy je na obed rezeň a múčnik. Horšie však je, že nám jeho strana rodiny nosí alebo posiela domov mäso (bravčové a hovädzie, lebo hydinu a ryby neľúbia) a údeniny „lebo vedia, že to má rád“. Pritom paradoxom je, že nám všetci svorne tvrdia, že by sme mali schudnúť a chvália moje znalosti o zdravom stravovaní (odkedy spolu bývame, som pribrala, lebo som sa zo začiatku prispôsobovala jeho stravovaniu a snažila sa spracovať, čo nám nanosili, potom som sa už vzbúrila a začala variť zdravšie a robiť aj okolo seba osvetu a vyhlasovať, že chceme schudnúť a žiť zdravšie). Neprerábam ho na vegetariánstvo, ale navláčia nám toho viac, ako stíham spracovať a podstatne viac, ako by som si v našej domácnosti želala. Prečo sa mám ja prispôsobovať ich nezdravým stravovacím návykom? Už som z tých atakov zúfalá. Včera mal môj chlap meniny a hádajte, čo nám okrem darčekov svokra doniesla? Riešili ste niečo podobné? Ako ste to zvládali?

  15. Miro Veselý 30. júna 2011

    Jana komunikácia. Ak nechcete, aby vám to mäso posielali, nepreberte ho. Požiadajte ich, aby prestali. Ak neprestanú, posielajte im to mäso nazad poštou (príde skazené). Alebo ho pred ich očami choďte vyniesť do kontajnera. Musia pochopiť, že to mäso nechcete. Časom s tým prestanú.

    Oni sa možno urazia, budú protestovať, ale je to váš život.

    Ak váš muž to mäso chce, potom je tu problém, pretože o zdravej výžive sa lepšie hovorí, než ju dlhodobo dodržiavať.

    Ak je manžel obézny a nechce s tým nič robiť, potom je to klasická patová situácia, kedy ste celkom bezmocná. V takom prípade si varte pre seba niečo rozumné. Dá sa ísť aj do toho, že vy varte rozumné a ak to on nechce, nech si varí sám.

  16. Jana 1. júla 2011

    Je to strašne ťažké, pretože priateľ tie dary prijme a mám pocit, že sa na mňa už začínajú pozerať, ako keby som mu chcela ubližovať, alebo som nebola normálna, keď oni všetci tak jedia a nič sa nedeje (okrem toho, že sú všetci až na jedného člena, ktorý zásadne chodí všade pešo, obézni, alergickí na všetko možné a celý rok berú množstvo tabletiek na všetko možné). Ale asi budem musieť začať byť hnusná a vracať to. Desím sa toho, že dopadnem ako oni. S tým varením to riešim tak, že ja varím jedlá, ktoré sú viac založené na zelenine a ak on nechce, tak má jednoducho smolu (čo niekedy rieši návštevou McDonaldu). On k vareniu vzťah nemá, podľa mňa by schudnúť aj chcel, ale končí to len pri chcení. Čiže k tomu zapelešovaniu našej domácnosti rázny postoj nezaujme (a fakt si už pomaly nemám kam zložiť iné potraviny). Komunikujem už viac ako dva roky, nechajú si vysvetliť, poobdivujú, pochvália snahu a potom urobia presný opak. Čakala som, že najťažšie to budem mať so sebou a nie s ostatnými. Ale budem asi jednoducho musieť vytrvať, nech si o mne myslia, čo chcú.

  17. Miro Veselý 1. júla 2011

    Jana tak potom neviem poradiť. Zjavne ťaháte za kratší koniec. Niekto má smolu, že si vyberie za priateľa alkoholika, vy máte asi jedáka. Ak je obézny, asi si viete vypočítať, ako to bude vyzerať v budúcnosti. Roky nezhody v tejto oblasti a možno predčasná smrť, predsa len zlá životospráva nám mužom život zvyčajne skráti viac, ako ženám. Nečakám, že ho zmeníte. Ak s ním ste rada, pokúste sa veci brať tak ako sú, lebo snaha o zmenu bude boj, ktorý zrejme nezvládnete. Ak by vás to však príliš zaťažovalo, potom treba zvážiť, či je to človek, s ktorým chcete prežiť svoj život.

  18. zu 5. augusta 2011

    Jana, držím palce, mám doma niečo podobné aj keď trošku miernejšie. Už som potajomky vyhodila neskutočné množstvo koláčikov od svokry. Ja ich jesť nebudem, deťom ich nedám (stačí to čo do nich natlačí svokra) a nakoniec by ich „obetavo“ zjedol manžel, ktorý by potreboval takých 25 kíl zhodiť…..
    Ja to robím tak, že poďakujem, prevezmem, usmejem sa a vyhodím. Veď manžel nevie koľko toho bolo :-))) A pritom nerada vyhadzujem potraviny a dosť mi trvalo kým som pochopila, že obžerstvom hladujúcim nepomôžem.

  19. Rendy 4. januára 2012

    Je to tu väčšinou pravda čo sa tu píše som teenager mám 15 rokov….a som tučný lebo ked som bol malý všetko čo som zjedol som vyvrátil tak mi lekár predpísal nejaký sirup ktorý mi pomohol zmiernit to vracanie…no a odvtedy priberám a priberám aj ked niečo shodím napríklad behom, hrou futbalu, a podobne….za mimoriadne krátky čas som opäť taký istý ako pred tým…

  20. kika 19. apríla 2012

    ja tiež nechcem byť blbá , ale ja si tiež myslím , že keď už človek schudol a má normálnu váhu , vianoce by nemal riešiť. Ak aj priberie tých 5 kíl , tak ich dá dole neskutočne rýchlo , keď sa vianoce skončia.. preto si myslím , že cez sviatky by sa človek nemal trýzniť , ale dopriať si. Viete , život je predsalen jeden :)

  21. Miro Veselý 20. apríla 2012

    kika život je jeden a nielen nadváha, ale aj rýchle zmeny váhy ho skracujú. Tak neviem, či to je najlepšia rada. Okrem toho schudnúť 5 kíl nie je až tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Keď sa človek „rozožerie“ býva vážnym problémom s tým skončiť. Každý nech si to preberie sám.

  22. zuzka 17. decembra 2012

    Ja verím tomu, že zase budem na návštevách za divnú a očakávam otázky typu: „čo sa bojíš, že priberieš?“ keď si dám koláčik…áno, bojím sa…vybojovala som si tento rok 11 kíl dole a nechcem ich už späť ani za svet…ani keby sa urazili všetky kamarátky, tety a babky na svete :-))) budem sa stravovať ako sa bežne stravujem, možno to jedlo nebude až tak zdravé a hodnotné ako zvyknem papať, ale určite dodržím 3hodinový odstup a primerané porcie…a v tom prípade viem, že žiadne kilá naviac nehrozia…

  23. Milan 17. decembra 2012

    Ahojte, ja volím kompromisné riešenie. Doprajem si čo hrdlo ráči tri vianočné dni, potom na Silvestra a Nový rok. Medzi tým sa nechám preháňať psom po lese, alebo sa snažím športovať. Nieje to celkom ideálne a po sviatkoch je aj tak váha mierne hore, ale začiatkom februára som tam kde pred sviatkami.

  24. zuzka 17. decembra 2012

    Veď všetko ja o kompromisoch, ja si tiež dám rybu a šalát, vyprážanú a majonézový :-))Ale nebudem si pridávať, ako po iné roky :-))

  25. Miro Veselý 17. decembra 2012

    Len doplním, už som to kdesi písal, že po schudnutí mi brucho prestalo tolerovať niektoré veci. Predtým mastný rezeň? Žiadny problém. Majonéza a veľa? Bez problémov, aj s rezňom a hranolkami. Teraz by mi stačil kus a už cítim, že to nie je v poriadku. Čudné. Podobnú skúsenosť mi už potvrdilo viacero ľudí. Akoby sa telo odvyklo spracovávať nezmyselné množstvo tuku.

  26. zuzka 17. decembra 2012

    Potvrdzujem to isté, tiež si moje telo odvyklo od ťažkých vecí, takže mi vždy dá signál, keď stačí…

  27. zuzulaxx 20. decembra 2012

    Tak ja stýto problém nemám,nakolko mám dosť pevnu volu a veeelku motiváciu na krásnu postavu a nakolko sa mi podarilo schudnut 18 kg za pol roka tak mi toto moje zdrave jedenie nepokazia ani Vianoce :) nech sa uráža kadekto z rodiny ked neskúsim taký koláčik alebo onaký,poviem jasne nemám chut som plná a kto to pochopí tak pochopí a kto nie jeho problém,ale proste a jednoducho si nič nezdrave nedám..max.kapra aj to bez šalatu zemiakoveho ale s cviklovým šalatikom bez majonezy,nakolko chcem schudnuť ešte dobrých 16kg nepodlahnem.. Príjemné sviatky Vám prajem všetkým aj tebe Mirko :) to chudnutie je mimochodom s tvojou pomocou! dakujem

  28. Anet 20. decembra 2012

    Aj ja suhlasim s Mirom! Mne telo tiez povie nieco ako „cudne a divne“, hoci mi to povedzme aj chutilo… ale ked dojem, tak s tym veru, ze tak skoro to zas veru nebude… ani mi to az tak nechyba.. Majonezovy salat robila moja babka(uz zomrela,ziadna sanca viac), kde som ho jedla pred cca 10 rokmi, vyprazane mam tak 1x za rok.. a na vyprazane si nespomeniem ako je rok dlhy..
    Manzelovi spravim vypraz.rezen, ja si ked tak raz odhryznem, aby som sa nadalej v tom uistila, ze mi je to stale uplne jedno a nechyba..

  29. milka 22. decembra 2012

    dobry den pan Vesely.mozete nam prezradit ako sa u vas stravuje na stedry den? myslim pocas celeho dna az do polnoci.dakujem a prajem pozehnane sviatky

  30. Miro Veselý 22. decembra 2012

    milka každý rok inak. ja sviatky veľmi neprežívam. už boli roky že sa tu jedol losos, inokedy bežné jedlo. tento rok varím kapustnicu.

  31. streetwar 25. decembra 2012

    Ja som si dal dnes cca 20 vianocnych kolacikov tych z lineckeho cesta su fakt dobre :) mnam mnam ale vobec ma to netrapi dal som si dnes taku mensiu prechadzku cca 10km do Polusu a spat tak som to vykompenzoval.

  32. jana 26. decembra 2012

    mily streetwar,teraz ta to mozno netrapi pretoze prechadzka to zcasti moze vykompenzovat,takze mozno velmi nepriberies.ale vsetko nie je len o chudnuti.tvoje telo si velmi dobre pameta,aky odpad donho davas a skor c neskor ti da najavo,ze to nebolo spravne.hovorim z vlastnych skusenosti.pre mna je teraz zdravie najdolezitejsie,tak mi nestoji zato davat do seba linecke kolacky plne rafinovaneho cukru a skryteho tuku.z ovocia sa daju vyrabat uzasne maskrty,taktiez z ovsenych vlociek,orechov,psena a podobne.tak ako to cely zivot robili nase prababky ktore sa bezne dozivali 90 rokov.

  33. Miro Veselý 26. decembra 2012

    Verím, že streetwar asi skôr žartuje. 20 koláčikov to je chutná vec. Aké živiny to dostane do tela? Jedno celé malé maslo (125 gramov). 180 gramov múky, 60 gramov cukru a pol vajca. Tieto živiny sa NEdajú „minúť“ nejakou žartovnou drobnou prechádzkou. Je to asi 7600 kJ energie z toho 110 gramov len tuk, čiže tuk vysoko presiahol celodennú dávku. Bielkovín je 30 a sacharidov 180 gramov, čiže energie plno, živiny hlboko pod potrebou tela. Ak streetwar šiel tých 10 kilometrov do polusu rýchlosťou 5 kilákov za hodinu, tak to mal za 2 hodinky prejdené a mohol minúť tak 3500 kJ ak je obézny a ak nie je tak 3000. Ale keďže mal v krvi plno cukru, tak míňal skôr cukor a nechudol.

  34. radosť 28. decembra 2012


    =tak ako to cely zivot robili nase prababky ktore sa bezne dozivali 90 rokov.=
    tak-JANA-prababky sa bežne tohoto úctyhodného veku nedožívali..verte..výnimočne..to dnes je najvyšší priemerný vek človeka..:-))
    nedávajme za pravdu to-čo chceme-aby ňou bolo..:-))
    Miro-v živote ľudskom je všetko možné..môj muž má rád mastné mäso..údeniny..slaninu..aj mastné koláčiky…a má stále študentskú váhu..štíhly..
    ja mám skromnejšie chute-a napriek tomu-som obézna..
    už sme dôchodci..
    všetkojeináč..:-))často
    inak-súhlasím so zdravým jedením..a pohybom..a každý deň s radosťou..
    nech sa všetkým darí žiť podľa predstáv

  35. kristina 30. decembra 2012

    mirko co sa bude nachadzat na tvojom silvestrovskom stole? ake maskrty a z coho budu ocka? dakujem za odpoved a prajem stastny novy rocik

  36. Miro Veselý 30. decembra 2012

    kristina práve som sa predviedol. Dopiekol som skvelú makovú bublaninu a keď som ju išiel položiť na stôl, zavadzal mi na ňom… prášok do pečiva. Takže zajtra nová várka. Ideme ku známym a vezmem makovú bublaninu čo je celkom nevhodné jedlo. K nej opekaný cícer, to je skvelá pochúťka a som si istý, že celé kilo zmizne na počkanie. K tomu nejaké víno, nie veľa. Inými slovami nič mimoriadne nechystám. Ani diétu ani priveľké obžerstvo. No a pokiaľ ide o očká tak neviem aké presne myslíš, žiadne neplánujem. Asi iná tradícia.

  37. zuzulaxx 4. januára 2013

    tak je po vianociach a ja mám dolu dalšie tri kilá..všetko sa dá,chce to pevnu volu vlastne veeeeeelmi veľa pevnej vôle.. :)

  38. Miro Veselý 4. januára 2013

    zuzulaxx gratulujem k pevnej vôli :-)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: