Keď je zle, hovoríme. A niekedy nie…
Neváhala zatelefonovať matke domov, že by s ňou rada hovorila. Anorexia je problém, ktorý sa nedá podceňovať. Dcéra vraj má trocha nezvyklé jedálenské prejavy, vyhýba sa prílohám, jedlo si drobí na malé porcie. Po jedle sa kamsi stratí. To je dosť znakov, ktoré o možnej anorexii naozaj svedčia.
Všetko by bolo fajn. Učiteľka iniciatívne upozornila na možný vážny problém poruchy príjmu potravy.
Matka však akúkoľvek možnosť anorexie rázne zamietla, ako nezmyselnú a zareagovala protiotázkou. "Má moja dcéra v triede aj nejaké obézne spolužiačky?". Učiteľka, samozrejme, odpovedala, že áno. A dosť veľa. A matka sa spýtala: "Telefonujete aj matkám tých tučných dievčat, že majú vážny problém s výživou?".
Učiteľkine "nie" bolo sotva počuť.
Je to zaujímavé. O obezite sa akosi stále taktne mlčí. A pritom je to veľmi vážny problém – obzvlášť u detí a mládeže, pretože sa dá predpokladať, že tí čo sú obézni už zamlada, budú na tom v dospelosti naozaj veľmi zle.
Je zaujímavé, s akým prehľadom nechávame aj malé deti, aby sa nadžgávali jedlami a nápojmi o ktorých je známe, že zdraviu pri častej konzumácii škodia. Pritom sú to často práve rodičia, ktorí obezitu svojich detí vlastne ani nevnímajú. Myslia si, že deti z toho "vyrastú". Pritom im tak dávajú ten najhorší možný základ pre vážne ochorenia už v strednom veku. Ak im ale poviete, že robia chybu – svorne vás zmasakrujú prívalom urážok a nadávok. Asi v zmysle "moje dieťa je dokonalé a vy tomu nerozumiete". Aj o narkománii, či anorexii detí sa rodičia často dozvedajú až poslední.
Len tak som si chcel povzdychnúť. Viem, nič to nezmení.
Prečítajte si
Reklama
Komentáre k článku: Keď je zle, hovoríme. A niekedy nie…
Pridajte komentár k článku: Keď je zle, hovoríme. A niekedy nie…
Ak napíšete komentár s všeobecnými otázkami typu ako mám schudnúť, zvyčajne vám nikto neodpovie. Pre osobné poradenstvo odporúčam využívať fórum. Predtým, než sa spýtate na svoje chudnutie, prosím, prejdite si zoznam tipov ako schudnúť sú tam odpovede na najčastejšie otázky o chudnutí. Vypočítajte si tiež najskôr v kalkulačke BMI rozšírený výpočet. Tam získate odporúčania koľko jesť, koľko piť, ako cvičiť.
eva613 12. 04. 2006, 10:09
Hm,hm,ako kráčam po ulici zdá sa mi, akoby mládeže s nadváhou pribúdalo z roka na rok. Niet divu, však oni sa “nepohybujú”. Nasvedčuje tomu aj pohľad na sídliskové ihrisko. Deti sedia na lavičkách a zvlášť dievčatá. Neviem prečo … Chápem, ak rodičia nemajú financie na rôzne športové krúžky, ale lopty sú dostupné. Tiež som vyrástla na sídlisku, ale ísť von neznamenalo sedieť na lavičke. Už keď sme boli len dvaja, stačila nám lopta, švihadlo, jeden bicykel sme si všetci požičiavali. Na “preliezkách” (železných konštrukciách) sme sa pretáčali, šikovnejší vymýšľali rôzne figúry a ostatní sme ich napodobňovali. Tým chcem povedať, že sme boli stále v pohybe, bez ohľadu na ročné obdobie a rodičia mali problém nás dostať domov. To bola moja generácia, ale ani generácia mojej dcéry nevysedávala na lavičkách. Žiaľ teraz pohyb asi nie in
evak 12. 04. 2006, 10:37
Prave ze tie zle navyky maju ludia uz z domu a potom sa s tym tazsie bojuje:( V skolach by si myslim bola viac nez vhodna nejaka nauka o zdravom zivotnom style, co a ako jest a preco, aby sa ten zaklad nejako vytvoril a ked nie, tak minimalne zaujem dozvediet sa o tom nieco viac a nieco pre svoje zdravie urobit. Miesto samej teorie, ktoru clovek po skole aj tak zabudne, by sa fakt uz v skolach hodili veci do realneho zivota. Ved na ten vlastne skoly pripravovat maju!!! K niektorym rodicom sa radsej vyjadrovat nebudem…skoda reci, tiez niekedy len oci vyvalujem;)
Anonymous 12. 04. 2006, 11:55
Moj nazor je, ze v skolach by nemali byt automaty na sladene napoje, takisto ako na kavu, cokoladu, dalej v bufete by sa nemali predavat fastfoodove bagety, hamburgeri a same sladkosti. Viem, ako je to u nas v skole, ak si chcem nieco kupit, najprv ma omraci pach oleja (prepaleneho) a potom si horko tazko mozno nieoc vyberiet. Ak mam stastie maju aj jogurt (polotucny). Tak raz za mesiac si mozem kupit zeleninovy salat (nevabny).
Velmi zlym prikladom pre deti su skolske jedalne – zeleninova obloha nic, ovocie mozno raz za tyzden, ak je niekde v akcii, ale parene buchty, mastne maso, nezdrave tuky a knedliky to ano a vo velkom. A rovnaka porcia pre prvacku dievca ako pre chlapca v deviatom rocniku. Vychovavatelky casto nutia deti zjest aj co nechcu/nevladzu. a rodicia platia a su radi, ze dieta ma zabezpecenu plnohodnotnu stravu. O jednu povinnost doma varit menej
Ayleen 12. 04. 2006, 11:56
To som bola ja.
Ayleen 12. 04. 2006, 12:01
Podla man dieta do tych 6 rokov zje, co mu chuti, co mu doma das. Velmi o tom nerozmysla. Jasne, ma oblubene a nechcene jedla, ale ci mu das na desiatu horalku alebo jablko a par piskot, to mu je prakticky jedno. Ale pride skola, porovnavanie so spoluziakmi, mozno vysmech, ze nema Snickers, ale iba smiesne jablko, co to ma za mamu, co mu nedopraje a uz sa tvoria zle navyky. V tom veku sa deti strasne opicia jeden po druhom.
mamca 12. 04. 2006, 17:19
Je to alarmujúce, že obéznych detí pribúda.Ayleen súhlasím s tým, čo si napísala. V škole mojich detí rodičia aj podpisovali petíciu za neosadenie automatu, no nakoniec bol aj tak osadený. Veď aj tak dosť rodičov dá dieťaťu radšej peniaze, ako by mu malo prichystať desiatu. A dieťa si nekúpi jablko ale tatranku. Aj moje deti začali – ovocie, jogurty nám nedávaj, to sa nám rozpučí v taške. Tak to riešim zeleninou napchatou v chlebíku s nátierkou, tam je to schované a “múdri” spolužiaci sa nevysmievajú. A školská jedáleň? Kapitola sama o sebe. Dcéru odnaučila jesť polievky a šaláty (opakujúca sa čalamáda alebo “svieži” šalát aj s chrobákmi). Osvetu by potrebovali nielen deti, ale najmä dospelí.
K článku. Dobrý postreh – tu upozorníme, tam nie. To, že učiteľka upozornila na možnú anorexiu, chválim. Sama mám niekedy trochu strach, aby moja pubertiačka neskĺzla k niečomu takému. A to, že neupozornila aj deti obéznych rodičov? Z pozície jednej učiteľky je to asi boj proti veterným mlynom. Predstavte si, že by si zavolala desať rodičov svojich desiatich obéznych žiakov. Minimálne polovica rodičov by bola určite tiež obéznych, stravovacie návyky v rodinách sa “dedia”. Asi by tú úbohú učiteľku ukameňovali, lebo jej upozornenie by považovali za útok na seba (“veď je to predsa naša vec, ako dieťa stravujeme”, “u nás je to dedičné”, “čo sa do nás starie, nech učí poriadne deti”….). Problém je komplexný a dlhodobý. Chýba osveta, osveta, osveta. Vďaka Miro za článočky a za stránku.
Monika T. 12. 04. 2006, 20:16
Výborný článok, ale je to bohužiaľ boj s veternými mlynmi.
anona 13. 04. 2006, 14:31
žiadne veterné mlyny, vy, čo máte alebo budete mať deti, vzorové správanie je jedna z ciest, keď nebudete fajčiť, piť, obžierať sa, ale tráviť čas na vzduchu ľahkým športom so svojimi deťmi, keď vaše deti budú mať dostatok sebavedomia, tak to zvládnu a v dospelosti zopakujú, čo sa naučili. spoločnostť nie je chiméra, je to zoskupenie konkrétnych ľudí, vás, nás… a preto my vytvárame možnosti, čo nie je až také depresívne, keď čítam napríklad túto stránku, no nie? klaniam sa odvážnej pani učiteľke, nech ju neodradí žiaden zadubený rodič, aj ja som bola dosť agresívna, a po istej dobe som so zveseným nosom zistila, že pravdu mala učiteľka a nie ja:))
mara 19. 04. 2006, 15:04
ja ako matka anorexičky si myslím že všetko čo sa prehána je nebezpečné pre každého človeka. Anorexia je veľmi, veľmi závažná choroba nie len pre samotnú ale aj pre celú rodinu. Preto si myslím že sa až moc rozpráva o dietách čo má veľmi nedobrý vplyv na mladé dievčatá a vedie to niekedy až k smrti. Preto varujem a noc napominam všetký dievčatá ktoré chcú schudnúť aby si veľmi veľmi davali pozor a radšej sa poradili z odborníkmi.
inkognito 19. 04. 2006, 15:35
asi som jedina dospievajuca na tejto stranke….no vsetko raz treba skusit…vazim 47kg a mam 155cm….vsetky moje spoluziacky su nadherne chude, nosia letne sukne, kazdy po nich pokukuje….len ja som akoze priemer(aj ked sa mi zda, ze moje tuky sa za priemer povazovat nedaju).a nenapcham sa do ziadnej sukne. som z toho na dne. chcem schudnut.
K CLANKU
taketo ucitelky obdivujem. je naozaj vidno, ze maju rady deti a zalezi im na ziakoch. chcu im pomoct, lenze rodicia to nikdy nevedia pochopit. ja som napr. odmietla zjest halusky s bryndzou, lebo som si povedalal, ze radsej si dam nejaky ten zeleninovy al. ovocny salat. rodicia do mna tie halusky natlacili… a ked videli na dovolenke v lete, ako mi z plaviek trcia tuky, zacali sa mi vysmievat, aka som chuda, a ze ked oni boli mladi, boli ako sparatka…tak preco mi to nedovolia????aj ja chcem schudnut a byt tenka ako moje spoluziacky
inkognito 19. 04. 2006, 15:37
a zacali sa vysmievat, aka som tucna. a ze ked oni boli…
zuzi 20. 04. 2006, 14:03
Myslim, ze v clanku kazda strana mala trochu pravdu. Deti, ktore nejedia su vzdy viac napadne ako tie, ktore sa prejedaju. Ale ta ucitelka aj tak urobila dobre.
Dnes je proste taky chory trend. Je mi az zle z tych vychudnutych modeliek z predvadzacich mol alebo casopisov. Je to nezdrave a deti ich povazuju za idoly. Aj v obchodoch ponukaju modne trendy pre vychudnute. A normalne vyzerajuce dievcata si nemaju z coho vybrat.
cia 15. 05. 2006, 15:44
Pani učiteľke všetká česť, že mala odvahu upozorniť mamičku na závažný problém. Čudujem sa, že v dobe ako je táto, keď už skoro trojročné deti ovládajú základy PC nie sme dosť informovaní o psychických poruchách ako je aj mentálna anorexia, bulímia. Ja som nikdy nepatrila k vychudnutým dievčatám, ale trend, ktorý nám udáva táto doba ma doviedol až k ťažkým depresiám. Neustále kontrolovanie, čo môžem zjesť, domýšľanie ak sa niekdo okoloidúci zasmial, že sa smeje zo mna atď. Je to hrozné, preto zastávam ten názor, že už na základných školách by mali byť aspoň vzdelávacie krúžky o zdravom životnom štýle a o ponímaní “krásy”.