…a sacharid náš každodenný daj nám dnes…

Píše Miro Veselý od roku 2004. Info...

Spravte si malý výlet do niektorej predajne potravín. Vezmite si košík (ako sa na správneho psa patrí) a sledujte, čo nakupujú starší občania. Nuž a aj tučnejší. Kritériom číslo jedna býva cena. Denný rozpočet majú veľmi napnutý. Nemôžu si dovoliť pozerať na kvalitu. Kupujú potraviny lacné a často nezdravé. Rôzne lacné údeniny, mizerné keksy, biele pečivo.

Jedálny lístok nejedného dôchodcu často presne zodpovedá liekom, akými sa kŕmi.
  • Lieky na vysoký krvný tlak, či srdce zajedá veraným bravčovým kolenom.
  • Lieky na odvodnenie vynuluje presolenou polievkou.
  • Lieky na zníženie cholesterolu zajedá párkami s bielym pečivom. Nesmú chýbať vyprážané rybacie prsty.
  • Lieky proti bolestiam kĺbov bojkotuje údeninami.
  • Zhoršujúci sa diabetes potľapkáva sladkosťami. (No nemalo by sa, ale keď tieto kekse sa takie fajnovie!)

U starších ľudí je nepríjemné aj to, že mnohí majú už chrup v zlom stave. Preto uprednostňujú potraviny, ktoré sú radšej rozvarené, než “chrumkavé”. Dlhým varom sa však zhoršuje nutričná hodnota jedla. Klesá napríklad obsah vitamínov. Mnoho pokrmov dlhším varom navyše mení aj glykemický index. Rozvarené špagety, či fučka sú pokrmy s vysokým glykemickým indexom – organizmus na ne reaguje ukladaním tuku do zásob a skorým nástupom pocitu hladu. (Skoro až tvrdé špagety a zemiaky varené kratšie a v šupe svoju energiu uvoľnia o niečo pomalšie…)

Vďaka “hladu”, ktorý navodili potraviny s vysokým glykemickým indexom je človek zbytočne nútený znova zaplatiť a niečo zjesť. Čo to asi bude? Často “len” nejaké keksy typu Tatranky. Čiže znova sacharidy. Človek pomaly tučnie a pritom má stále pocit, ako veľmi sa musí krotiť – veď je, chudák, stále hladný. Pritom však prijme oveľa viac energie, než by v skutočnosti potreboval!

Navyše starší ľudia často majú chybné predstavy o diéte. Šunka je napríklad považovaná za “zdravú” a “diétnu” potravinu. Alebo názor, že “poctivá” strava musí byť varená. Dlho varená. Nuž a do tretice je tu aj averzia ku zmene. Starší už nemajú chuť učiť sa “všakovaké novoty”.

Z pohľadu racionálnej, teda zdravej výživy nesprávne stravovanie nemá len ekonomické dôvody. Veľa robí aj zvyk.

Takmer všetky tradičné jedlá sú energeticky veľmi koncentrované. Vznikali tradične v prostredí celkom odlišnom, než žijeme dnes v mestách.

  1. Ženy nepracovali v zamestnaní. Starali sa o deti a o dom, varili. Mali čas klochtiť celé dopoludnie.
  2. Jedlo bolo krátkou pauzou medzi dlhými hodinami tvrdej práce. Muselo byť energeticky výdatné.

Dnes také jedlá nedáva zmysel variť.

  1. Mnohí robíme pri počítačoch a tam žiadny pokrm s oškvarkami, alebo šmalcom neminieme.
  2. Namiesto varenia z poctivých surovín sa jedlo varí často z problematických polotovarov.

Nuž a to čo kupujete výrobcovia vyrábajú bez ohľadu na to, aké to má účinky. Najmä tie lacnejšie výrobky. Príkladom môže byť palmový tuk, ktorý sa považuje za málo zdravú potravinu.

  • Kúpite si arašidové maslo a zistíte, že v ňom je palmový tuk.
  • Kúpite si kukuričné pukance a zistíte, že v ňom je palmový tuk.
  • Kúpite si zdravý (podľa nápisu na obale) margarín a kto iný, ako palmový tuk sa ukrýva aj tu?

Prečo je tak obľúbený, že ho nájdete v cereáliách, keksoch, v banánoch v čokoláde i v paštikách? Je trvanlivý a vylepší chuťové vlastnosti. Inými slovami teda výrobca môže dať horšiu kvalitu surovín a chuť dotiahne pridaním látok, ktoré navyše predĺžia životnosť produktu. Lacné a ľudia to kúpia. Priamo či nepriamo tak výrobcovia podporujú mnoho ochorení.

Momentálne, napríklad mladšia generácia skočila na lep marketingovým špecialistom a kupujú kokosový olej v nádeji, že je zdravý. O pár rokov sa na tom budeme asi len kyslo usmievať. 

No starší človek, celoživotne zvyknutý jesť fašírky, palacinky, francúzske zemiaky či iné jedlá len ťažko na staré kolená celkom zmení repertoár na celkom iné pokrmy. Avšak porovnávajme chvíľu. Fašírky sa robili doma, dnes sa dolujú v mrazáku. Palacinky sa robili z múky a vajec. Dnes si ich možno kúpite ako polotovar. No a priemyselne vyrobené údeiny do francúzákov sú v inej kvalite ako domáce. Nechcem tvrdiť, že z domáceho by sa nepriberalo. Ale priemyselné a najmä lacné býva ešte horšie.

Oklamané potraviny z regálov hypermarketu neobsahujú všetky tie živiny, ktoré by mali. Zato obsahujú navýšené množstvo nevhodných zložiek – tuk, cukor, soľ, dochucovadlá, chemické doplnky. Plus riadne naladenú receptúru chutí, takže zákazník si ľahko na túto chuťovú bombu navykne. 

Veľmi by som si prial, keby sa aspoň niektorým podarilo tento začarovaný kruh prekonať. Zmena jedálneho lístka na racionálnejší by znamenala menšie množstvá jedla. Áno, bolo by to drahšie jedlo, ale v menšom množstve. Taká “diéta” by síce bola o niečo drahšia, ale na druhej strane by mohla znamenať úsporu na liekoch. Po niekoľkých mesiacoch by sa s ubúdajúcimi kilami totiž začali aj menej ozývať niektoré diagnózy…

Obávam sa však, že naši rodičia budú v tomto smere rovnako tvrdohlaví, ako sme boli my, keď sme v detstve od nich drankali zmrzlinu.

 

Komentáre k článku: …a sacharid náš každodenný daj nám dnes…

  1. Janula 9. októbra 2006

    No jasne, tento stav nezmením a čo je horšie, oni si myslia, že sa stravuju optimálne, lebo to tak majú zaužívané už roky.Ale čo je na tom najhoršie,že sa snažia na takú stravu naučiť aj moje deti.Keď vidím tie lacné keksíky a malinovky ktoré neustále tlačia do mojích detí…No hrúza.Vedia,že si to neprajem, ale vždy si nájdu sposob ako to do nich natlačiť.

  2. reklamka 3. novembra 2008

    detom vela netreba. proste, vnimaju nieco sladke ako odmenu, pozornost..

  3. minusdvanast 3. februára 2010

    francúzske zemiaky, palacinky mi prekážajú najmenej, záleží od prípravy, namiesto vajec brokolica, karfiol a tak

    ale tie množstvá keksov a sladkostí, ktoré dôchodkyne nakupujú sú desivé ako kompenzáciu lacné údeniny pre polovičky

    obávam sa, že ale pre objektívnosť sa treba pozrieť do nákupného košíka aj mladej aj strednej generácie – mladí začiatkom mesiaca najlepšie vidieť
    a stredná generácia po dovolenke začiatkom septembra – to sú tony potravín, všetko, bez rozmyslu

  4. jana k. 28. septembra 2014

    moja matka ma diabetes typu 2, cize ziskanu nespravnym stravovanim, jedla strasne vela sladkeho, u nas sa na vianoce vypekalo mesiac dopredu, takze sa ani necudujem, ze ochorela na cukrovku. Stravovaci navyky velmi nezmenila ani po zisteni choroby, aj ked som jej vravela, ze mala by jest viac zeleniny, ziadne vyprazane jedla, knedle apod. Ale ako pise Miro, toto sa uz tazko da zmenit na stare kolena…Je velmi dolezite sa vzdelavat, citat knihy o spravnej vyzive, cim ma clovek vyssie vzdelanie, tym viac je ochotny sa ucit nove veci a nezalezi na veku – poznam starych ludi, ktori sa stravuju racionalne, ale musim priznat, ze ziju vo velkomeste a nie na dedine.
    Mozno sa ozvu aj starsi (nad 65?), ak maju k tejto teme co povedat

  5. Miro Veselý 29. septembra 2014

    jana u diabetes II. typu pomôže šport (správne zvolený a s odborným vedením) a správna strava. Žiaľ, je typické, že priemerný diabetik sa práve športu zvyčajne zúfalo bráni.

Pridajte komentár:

Máte otázku, alebo chcete k článku niečo doplniť? Napíšte to sem. Odpoviem čo najskôr.

Vyplňte ešte: