Spravte si malý výlet do niektorej predajne potravín. Vezmite si košík (ako sa na správneho psa patrí) a sledujte, čo nakupujú starší občania. Nuž a aj tučnejší. Kritériom číslo jedna býva cena. Denný rozpočet majú veľmi napnutý. Nemôžu si dovoliť pozerať na kvalitu. Kupujú potraviny lacné a často nezdravé. Rôzne lacné údeniny, mizerné keksy, biele pečivo.
- Lieky na vysoký krvný tlak, či srdce zajedá veraným bravčovým kolenom.
- Lieky na odvodnenie vynuluje presolenou polievkou.
- Lieky na zníženie cholesterolu zajedá párkami s bielym pečivom. Nesmú chýbať vyprážané rybacie prsty.
- Lieky proti bolestiam kĺbov bojkotuje údeninami.
- Zhoršujúci sa diabetes potľapkáva sladkosťami. (No nemalo by sa, ale keď tieto kekse sa takie fajnovie!)
U starších ľudí je nepríjemné aj to, že mnohí majú už chrup v zlom stave. Preto uprednostňujú potraviny, ktoré sú radšej rozvarené, než „chrumkavé“. Dlhým varom sa však zhoršuje nutričná hodnota jedla. Klesá napríklad obsah vitamínov. Mnoho pokrmov dlhším varom navyše mení aj glykemický index. Rozvarené špagety, či fučka sú pokrmy s vysokým glykemickým indexom – organizmus na ne reaguje ukladaním tuku do zásob a skorým nástupom pocitu hladu. (Skoro až tvrdé špagety a zemiaky varené kratšie a v šupe svoju energiu uvoľnia o niečo pomalšie…)
Vďaka „hladu“, ktorý navodili potraviny s vysokým glykemickým indexom je človek zbytočne nútený znova zaplatiť a niečo zjesť. Čo to asi bude? Často „len“ nejaké keksy typu Tatranky. Čiže znova sacharidy. Človek pomaly tučnie a pritom má stále pocit, ako veľmi sa musí krotiť – veď je, chudák, stále hladný. Pritom však prijme oveľa viac energie, než by v skutočnosti potreboval!
Z pohľadu racionálnej, teda zdravej výživy nesprávne stravovanie nemá len ekonomické dôvody. Veľa robí aj zvyk.
Takmer všetky tradičné jedlá sú energeticky veľmi koncentrované. Vznikali tradične v prostredí celkom odlišnom, než žijeme dnes v mestách.
- Ženy nepracovali v zamestnaní. Starali sa o deti a o dom, varili. Mali čas klochtiť celé dopoludnie.
- Jedlo bolo krátkou pauzou medzi dlhými hodinami tvrdej práce. Muselo byť energeticky výdatné.
Dnes také jedlá nedáva zmysel variť.
- Mnohí robíme pri počítačoch a tam žiadny pokrm s oškvarkami, alebo šmalcom neminieme.
- Namiesto varenia z poctivých surovín sa jedlo varí často z problematických polotovarov.
Nuž a to čo kupujete výrobcovia vyrábajú bez ohľadu na to, aké to má účinky. Najmä tie lacnejšie výrobky. Príkladom môže byť palmový tuk, ktorý sa považuje za málo zdravú potravinu.
- Kúpite si arašidové maslo a zistíte, že v ňom je palmový tuk.
- Kúpite si kukuričné pukance a zistíte, že v ňom je palmový tuk.
- Kúpite si zdravý (podľa nápisu na obale) margarín a kto iný, ako palmový tuk sa ukrýva aj tu?
Prečo je tak obľúbený, že ho nájdete v cereáliách, keksoch, v banánoch v čokoláde i v paštikách? Je trvanlivý a vylepší chuťové vlastnosti. Inými slovami teda výrobca môže dať horšiu kvalitu surovín a chuť dotiahne pridaním látok, ktoré navyše predĺžia životnosť produktu. Lacné a ľudia to kúpia. Priamo či nepriamo tak výrobcovia podporujú mnoho ochorení.
Momentálne, napríklad mladšia generácia skočila na lep marketingovým špecialistom a kupujú kokosový olej v nádeji, že je zdravý. O pár rokov sa na tom budeme asi len kyslo usmievať.
No starší človek, celoživotne zvyknutý jesť fašírky, palacinky, francúzske zemiaky či iné jedlá len ťažko na staré kolená celkom zmení repertoár na celkom iné pokrmy. Avšak porovnávajme chvíľu. Fašírky sa robili doma, dnes sa dolujú v mrazáku. Palacinky sa robili z múky a vajec. Dnes si ich možno kúpite ako polotovar. No a priemyselne vyrobené údeiny do francúzákov sú v inej kvalite ako domáce. Nechcem tvrdiť, že z domáceho by sa nepriberalo. Ale priemyselné a najmä lacné býva ešte horšie.
Veľmi by som si prial, keby sa aspoň niektorým podarilo tento začarovaný kruh prekonať. Zmena jedálneho lístka na racionálnejší by znamenala menšie množstvá jedla. Áno, bolo by to drahšie jedlo, ale v menšom množstve. Taká „diéta“ by síce bola o niečo drahšia, ale na druhej strane by mohla znamenať úsporu na liekoch. Po niekoľkých mesiacoch by sa s ubúdajúcimi kilami totiž začali aj menej ozývať niektoré diagnózy…
Obávam sa však, že naši rodičia budú v tomto smere rovnako tvrdohlaví, ako sme boli my, keď sme v detstve od nich drankali zmrzlinu.
