Miro Veselý, chudnutie-ako.sk

Ako odmietnuť výživný obed u rodičov?

Píše Miro veselý od roku 2004. Kontakt...

Píšem si s niekoľkými ľuďmi, ktorí tiež chudnú a vzájomne sa podporujeme. Včera prišiel e-majl, ktorý – myslím – stojí za to, aby ste si ho prečítali. Popisuje zaujímavý osobný problém na ploche niekoľkých riadkov s vysokou mierou úprimnosti:

je az zarazajuce kolko ludi uz v detskom veku ma nadvahu. od kedy som zacal chudnut davam velky pozor na to aby som u svojej 4 rocnej dcery vybudoval spravne stravovacie navyky. nie je nic horsie ako ked vlastnym pristupom urobis svoje dieta tucnym. to iste mne urobila moja mama. nemam jej to za zle, ale stoji ma to vela sil stat sa konecne normalnym. tato historia sa v nasej rodine nesmie opakovat. ze to v mojom pripade sposobila moja matka som si viac ako isty. vidim to aj pri navstevach rodicov, ked matka jednym dychom zasne nad mojou sucasnou vizazou a tym istym dychom nemoze pochopit preco si nechcem dat tak 5-6 kuskov jej uzasnych zakuskov, ktore s laskou pre mna upiekla. vidim ako jej to ublizuje a zaroven vidim ako je na mna sucasne hrda.

svet je plny paradoxov. na navstevy mojich rodicov sa musim pripravovat den vopred :-)). vecer ziadna vecera! na druhy den ziadne ranajky! a takto minusovo vyzbrojeny mozem ist k rodicom na nedelny obed, kde zozeriem dvojnasobnu davku zvycajnej energie v sucasnosti pre mna urcenej na obed a matka aj tak salie ako malo som zjedol. a tak sa to snazi dohnat. v minulosti pripravovala na nase navstevy jeden az dva druhy kolacov. dnes s kludnym svedomim pripravy tri druhy (pecenie a varenie je jej jediny konicek) a kedze sa to skoro vobec nepoje, na zaver dna ma donuti aby som si vzal domov balicek tych dobrot. ja ho vezmem a tri dni ho mam v chladnicke a pak do kosa. je to smutne, ale je to tak. a deti v somalsku hladuju!

porad! ako jej mam vysvetlit, ze tento moj proces je nezvratny a ze sa marne snazi? ako jej mam vysvetlit, ze tie jej energeticky narocne balicky doma hadzeme do kosa (a s tym sa jej vobec nemozem priznat)? ze z toho zjeme v pondelok po jednom zakusku (ja, dcera, manzelka) a zvysok nam fakt nechuti!!! ked mi v tomto poradis budem rad!!! :-))

Je dosť háklivé radiť takto "naslepo", ale na druhej strane nezaškodí, ak si vymeníme skúsenosti.

Začnem od konca – najskôr vyriešim tie sladkosti, ktoré nám prischnú ako "výslužka" z návštevy. My sme objavili kompromisný spôsob, ako koláčikmi nakŕmiť niekoho iného, než odpadkový kôš. Nedeľné zákusky treba v pondelok odniesť do práce a rozdať každému, kto má na ne chuť. Aby to nebola čistá beštialita, je vhodné komentovať vec korektne – "dostali sme jed a u nás doma ho nikto nechce, dá si niekto?".

Ostatne, ak si z koláčikov každý len zobne, nikomu neublížia a spravia milú náladu na úvod pracovného týždňa.

A teraz čo s hostinami u rodičov?

Týmto fenoménom je postihnutých dosť ľudí, čo chudnú. Ono sa to nezdá, ale je to vážny problém, ktorý môže viesť k priberaniu, alebo k narušeniu vzťahov. V horšom prípade k obom problémom. Príklad bežného výdatného obedu u nás, kým som bol tučný, zjedol som viac, ako je v tomto zozname:

Jedloenergia
Predjedlo šunka, chren, chieb400 kJ
Mäsový vývar s pečeňovými knedličkami400 kJ
Vyprážaný rezeň3000 kJ
Majonézový zemiakový šalát2000 kJ
Sladkokyslé uhorky200 kJ
Pomaranč200 kJ
Torta3000 kJ
Káva so smotanou250 kJ
Spolu9450 kJ

Takýto obedík stačí prirátať k akýmkoľvek raňajkám a večeri a redukčná diéta je mŕtva. Jasné, ak človek nemá s nadváhou problém, takýto exces mu neublíži. Ak ale človek chudne a chce prijeť denne okolo 5 500 kJ energie, dvojnásobok príjmu sa prejaví.

Čo s tým? Práve zvoníte u vašich a čaká vás výkrmné poobedie?

Potom ostáva nasadiť asertívne techniky komunikácie a nepopustiť. Matka musí pochopiť, že to myslíte vážne. Je priam isté, že jej to nebude trvať krátko. Zmena je neľahká, pre rodičov môže pohostenie byť aj dôležitým symbolom, ako vám chcú povedať, že vás majú radi. V niektorých rodinách to nevedia povedať slovami a len opulentné nedeľné obedy dávajú tušiť lásku.

Preto je to neľahké. Odmietate vlastne prejav lásky rodiča a nechcete sa ho pritom dotknúť.

Zrejme budete musieť nejaký čas odmietať. Asertívne, nie agresívne.

Pri odmietaní je vhodné myslieť na techniku preskakujúcej gramoplatne – vopred sa pripravte, že na vaše odmietnutie bude matka nejako reagovať – jej cieľom bude to odmietnutie prebiť nejakým tromfom. Preto čokoľvek povie, vy to zopakujte a skončite tým, že trváte na svojom.

Zopakovanie je dôležité, aby matka vedela, že ste jej argument vnímali. Príklad:

  • Matka: Konečne sa dopiekol ten koláč, čo máš tak rád.
  • Syn: Ach, ten by som si dal naozaj rád, ale množstvo energie z obeda už neumožní, aby som si ho dal. Chudnem a to so sebou prináša aj takéto, nepríjemné obmedzenia. Tvoj koláč mám veľmi rád, ale teraz si ho asi niekoľko rokov nebudem môcť dovoliť.
  • Matka: Ale ja som ho piekla len pre teba. Snáď ho aspoň okoštuješ.
  • Syn: Vážim si to, že si ho piekla pre mňa, priam cítim, aký je skvelý. Rád by som ho okoštoval, ale neskôr by ma to mrzelo. Obezita ma môže zabiť a to iste nikto z nás nechce.
  • Matka: No ale už sa neondi. Z jedného rezu sa ti nemôže nič stať.
  • Syn: Možno sa zdá, že z jedného rezu mi nič nebude. Práve však jeden rez tohto koláču predstavuje takmer polovicu dennej energie, akú smiem prijať. Už na obed som prekročil…
  • Matka: Tak si daj a potom to vyšportuješ.
  • Syn: Áno, keby som športoval, nemal by som dnes tieto problémy, ale mňa cvičenie nebaví. Nechcem kvôli 20 sekundovej koštovke niekoľko hodín behať a cvičiť.
  • Matka: Vyzeráš hrozne schudnutý, to je nezdravé tak rýchlo chudnúť, mal by si už prestať, lebo dostaneš tuberkulózu.
  • Syn: Áno, som teraz chudší, ale ver mi, že sa cítim lepšie. Som obratnejší, v noci sa nepotím, nie som stále zadýchaný. Stravujem sa kvalitne a konzultoval som vec so svojím lekárom, posledne bol veľmi spokojný, ako sa mi darí. Práve preto by som to nerád skazil koláčikom.

A tak ďalej. Pri asertívnej komunikácii je teda dôležité, aby ste jednali s matkou čo najúctivejšie, ale pritom trvali na svojom. Musí jasne cítiť, že ju (aj jej koláč) uznávate, vážite si jej námahu, no nedáte si. Ak poľavíte raz a nakoniec si koláčik dáte, nabudúce bude naliehať dlhšie a naliehavejšie, pretože bude vedieť, že sa síce okúňate, ale ste zlomiteľní. Preto je dobré nepoľaviť. Ak si mienite dať, vopred oznámte, že si dáte 40 gramový rez a vytiahnite miniatúrnu váhu. Aspoň bude veselo. Ale potom si už nepridajte.

Nebude to pre nikoho ľahké. Ona bude asi sklamaná ("tak som sa tešila, ako si konečne dobre zaje") a vy budete mať chuť na zakázané ovocie…

Mne sa pri komunikácii s rodinou v poslednom čase začína dariť iná technika – menej, či viac nápadne naordinujem, čo by som ten deň chcel jesť a koľko. A funguje to.

Posledne sme mali slávnostnejšie stretnutie a jednoducho som sa aktívne podieľal na nákupe a "scenári". Kúpili sa mŕtve lososy. Sú to drahšie ryby, ktoré uzná aj gazdiná zo starej školy (na sviatky treba piecť a vyprážať). Aj malý kúsok zasýti, sú chutné. Obklopené zeleninou a trochou ryže, či zemiakov predstavujú akceptovateľný prísun energie. Pstruhy sú tiež dobrým tipom – každý dostane jeden. Efektné, chutné, zdravé.

Proti pôvodnej dohode sa asi na stole objaví aj torta, alebo krémeše. No a tie si už jednoducho nedajte. V každej rodine to, samozrejme, funguje trocha inak, ale tento model nie je ojedinelý… Ako riešite podobné situácie vy?

 

Komentáre k článku: Ako odmietnuť výživný obed u rodičov?

  1. anona 5. januára 2006

    Moje riešenie bývalo v ústupe, na moju škodu, lebo hneď bol pocit viny na svete, nasledovaný vzdaním celej diéty, nakoľko sme domov niesli plnú krabicu toho, čo sme podľa predstáv svokry mali zjesť už u nich:)
    Dočasne som zvolila veľmi tvrdú taktiku, kedy som prestala chodiť úplne, teraz prídem, všetko odmietam, a v prípade nátlaku odchádzam. Myslím, že tvoj návod je lepší, vyskúšam, pri mojom postupe sú všetci vrátane mňa hrozne naštvaní.

  2. Mia 29. januára 2006

    Ja to riesim dost nekompromisne ale s davkou humoru a elegancie. “Rozbabrem” obed, takze nikto nemoze namietat ze nejem. No a potom kolacove chody nemaju sancu. Pekne sa usmejem a poviem ze si dam o chvilu. A o chvilu poviem, ze si uz asi neprosim, obed bol vyborny a nechcem si pokazit chut. A ked dobiedzanie neprestane, tak pritvrdzujem, pridam vedecke argumentystudujem vedecku chemiu/,ze cholesterol zapchava cievy, sposobuje infarkt, porazky a z globalneho aspektu je obezita smrtelna diagnoza, a vytrvalo krutim hlavou:)) No a ked si uz o mne kazdy mysli, ze som asi prepracovana, potom si predstavim ako zavistlivo vsetky tie pretlstle tetusky budu o nejaky cas vzdychat nad tym ako som ja schudla a ze som zrejme chora a maminka, ktora mi vzdy naozaj povie iba cistu pravdu vzdychne ze vyzeram fakt super:))

  3. Miro Veselý 30. januára 2006

    Mia: :-)))

  4. Viera 27. marca 2006

    ja to mam jednotuche. Vyhovaram sa na zlcnik. Zlcnikove problemy nemam, teda mala som uz velmi davno, ale vyhovaram sa prave na ne. Je to moja overena a dokonale fungujuca vyhovorka. Zemiakovy salat mi nerobi uz ani svokra. Ak je nekto velmi neodbytny s tortou alebo nejakym inym pamlskom, som taka zla, ze im rovno opisem ako vyzera zlcnikovy zachvat v praxi. Potom tu tortu uz nechce nik.

  5. mima 19. júna 2006

    ono je to predsa len lahsie ked ma niekto zjavnu nadvahu, moze povedat ze chudne, ale ked mam nadvahu nejakych 8kg, to nikto neuzna ze by som s tym mala nieco robit, hlavne nie na slavnostnom obede u prasvokry, ktory mame bohuzial stale castejsie lebo ona sa nudi sama doma. a nedat si z jej vytvorov (ktore mi navyse casto ani nechutia okrem toho ze su velmi kaloricke) je najvacsia urazka rodiny. naozaj je to hrozne demotivujuce, ked sa dva tyzdne drzim a potom ma takto niekto donuti zhresit.

  6. velkonoha 20. júna 2006

    … ja mam take skusenosti, ze ziadne pretlstle tetusky nevzdychaju o nadvahe. Jednoducho su uspokojene s tym, ake su. Poznam aj tetusku v rodine, ktora ma velmi vazne zdravotne problemy a ani nahodou ju moje reci o tom, ze 2 taniere parenych buchiet jej na diabetes a vysoky tlak a vysoky cholesterol nerobia dobre – nezaujimaju a prida si este 2 buchty.
    V mojej rodine si certa robili z nejakeho cholesterolu. Jedli sa domace klobasy, slanina, sunka, domace vajcia, vyprazane kurca, pecene, paprikas, vajcia na hocijaky spôsob, velmi vela mlieka a smotany, ryby-úhory, ktore dedko chytal. No a k tomu vela zeleniny zo zahrady. V zime iba kompoty. Dedko mal sedave zamestnanie, napriek tomu bol tenky ako trieska. Babka stale behala okolo domu a vela pracovala vonku. Namiesto kavy pili meltu a vsetci zili viac nez 90 rokov. Druha babka to riesila po svojom: kazde rano si na kus sucheho chleba, t. j. 1 kocku v lyzici naliala domacu palenku a sups do seba. To bola prevencia voci zlemu traveniu, problemom so zlcnikom a pod. Zila 94 rokov. Ze mala nejaku 5-8 kg nadvahu? To ju nikdy netrapilo.
    Mna by skor zaujimalo, ako je to vlastne na svete zariadene, preco niekto môze skonzumovat aj kona a je tenky ako cverna a preco niekto musi cely zivot bojovat s vlastnou matkou, aby odmietol jej vonavucky dobrucky kolac? Toto by aj mna ako matku urazalo, vsak ja si niekedy upeciem kolac aj sama pre seba, vsak trpim, ze nemam komu varit a piect!
    Len ci nase civilizacne choroby nie su sposobene niecim celkym inym ako mamickinymi kolacikmi? Napr. chemikaliami, ktore do nas vsetci štopu?
    Su uplne vsade! Herbicidy, pesticidy a ine “izmy” su aj v zelenine, v ovoci. A co nase kurcata, co pojedaju? Umelu vyzivu. A co nase osipane? Co im davaju? Umelu vyzivu. A co kravicky? Co papkaku? Mäsokostnu mucku.
    Je to zlozite. Mozno nasim dedkom a babickam ani tak nevadil ten zivocisny tuk, ako nam vadia tie chemikalie. Mozno prave tie spôsobuju, ze ten “tuk” a ine nezdravosti nevieme stravit.
    Miro, cakam Tvoj frontalny utok. Vysvetli mi to ako to je, mozno mas nejake odborne vysvetlenie.

  7. Miro Veselý 20. júna 2006

    velkonoha: nemám chuť útočiť. Proste je to tak. Niekoho metabolizmus je taký, že môže zjesť viac. Prečo, to je na dlhú debatu, ktorá vlastne nemá zmysel. K aditívam: iste – nie je dobré, že sú všade. Ale nezmeníme to. Určite nemajú na svedomí nadváhu. Na rakovine sa určite podpisujú, zrejme aj na alergiách.

  8. velkonoha 20. júna 2006

    Dakujem.
    Vies, to je ako “ciste vino”, kym sa rozhodnem, ako na to a ci zacat pocitat cez papu alebo nie.

  9. duky 20. júna 2006

    problem je aj v tom, ze jedla sa nemenia, ale zivotny styl ano. ked niekto cely den kosil na poli, kludne si mohol dovolit odkrajovat zo slaninky s cibulkou. ked niekto drel na panaskom….a predstav si ze tuto stravu by jedol uradnicek….aj tam je obezita, pretoze babka vari podla stareho….
    inak suhlas s mirovou odpovedou.

    ja drzim dietu, poctivo pocitam, nie sice papu, mam svoju tabulku. ranny ritual je zachod-vaha. to co zjem + gramaz (za chvilku ma clovek velmi presny odhad aj bez vazenia) si zapisem ako poznamku do mobilu, vecer nahodim a viem na com som. absolutne ziadny problem, neobtazuje ma to, mam svoj ciel.
    da sa ist na to aj s pristupom – boze ja neviem kolko KJ mali tie palacinky v restike, zruti sa mi svet, nechce sa mi to ratat, neviem to ratat, ach to je zlozite, kaslem na to, a ved nie som az taky tucny….

  10. velkonoha 20. júna 2006

    ano duky,
    vsak presne o to ide, aky si clovek da ciel. Presne o tom tu diskutujem uz 2 tyzdne, lebo si chcem podla skusenosti vsetkych tu diskutujucich urcit ho co najlepsie, aby som sa nemusela trapit ako vol nad niecim, co aj tak nema zmysel. Presne preto to tu cele citam a preto ma to od zaciatku zaujalo, lebo vsetko tu popisane ma svoje racio a nemusim citat komercne presviedcanie o vhodnosti cohosi…

  11. evula 27. júna 2006

    Tiez by som chcela nieco pridat k teme..
    Ja som na nedelnych obedoch u mojej milovanej svokrinky, ktora nielen vyborne vari ale je aj skvely clovek vzdy bojovala, ani nie stym ako ju taktne odmietnut ale hlavne ako odmietnut ju tak aby som nemusela ist s pravdou von…Je to pravda, vzdy som sa hanbila oznamit pri stole ze drzim dietu a nebudem. Preto mi vzdy padlo zatazko odmietnut jej nejaky z tych svkvelych vytvorov ktore v kuchyni dokaze vycarovat…No ale zdravie je prednejsie a ja som to musela zacat riesit. Koniec koncov to ze sa snazim schudnut musela aj tak pochopit z toho ze si nakladam omnoho menej ako pred tym.. S tymto “problemom” mi pomohol aj moj drahy muz, ktory vzdy svojej mame taktne naznacil aby ma viackrat nenukala a neponukala ked som uz raz povedala nie dakujem.. Velmi mi to pomohlo a je to naozaj velka podpora ked mate cloveka ktory vas podpori (nemusi to byt akurat partner) a aj ked nieste idealny, ma vas rad takeho aky ste a vazi si vas za to ako velmi sa snazite…
    Inac paci sa mi velmi taktika Mii, je to sikovne povedat “dam si neskor” a tak to cele zaonacit do neurcita :-))

  12. isabel 27. augusta 2006

    mima, presne viem o com hovoris, ja mam 177cm a 66kg. ked by som nahodou pri akomkolvek jedle zahlasila ze chudnem, tak by sa okamzite spustil chor hlasov ze prosim ta z coho chces ty chudnut? ved si chuda ako trieska. tak ta chuda trieska ma 83 cez pupok a 60 v stehnach. lenze mne to nikto neprizna, lebo mam vajcovu hlavu, uzku tvar a tenke ruky tak posobim ze som chuda. ale ked sa vyzleciem do plaviek uz to nie je ziadna slava. ale ako tu citam tieto clanky tak som neni jedina. hoci si niekto moze mysliet ze chudnut by mali ti co maju trebars 90kg tak suhlasim s Mirom, kt. pise ze cim skor, tym lepsie. Ked som lahko nabrala 8kg tak dalsich 10 naberiem este lahsie. a ked aj rodina cloveka uspesne podporuje vo vyzierani sa (laska ide cez zaludok) tak potom je to najlepsia cesta k obezite. Miro mas pravdu, je to len vec pristupu, ked pride synovec kt. ma alergiu na laktozu tak tiez mu neuvarim polievku s kravskym mliekom, beriem to normalne. tak aj oni budu musiet zacat brat normalne moje chudnutie. stopnem tu pretvarku a hotovo a nech si myslia co chcu!

  13. minusdvanast 2. februára 2010

    problém o mamách vypekajúcich je úplne inde – nemajú sa s mladými o čom rozprávať – ostáva len jedna téma – jedlo

    o čom sa budete s mamou rozprávať o novom diele “starvors” o novom “informačnom systéme” ktorý práve zavádzate v práci, o nových možnostiach nového “mobilného operátora” – isto sú aj také mamy, ale aj ostatné vám chcú spraviť radosť – ako inak ako nie jedlom je ich predstava – dvadsaťpäť rokov minimálne denne niekoľkokrát to robili bez toho, aby sa k tomu niekto vyjadroval a zrazu toto nefunguje?

    bolo by vhodnejšie dohodnúť vopred jedálny lístok – bežne to tak robievam a možno by atmosféra návštevy bola pre všekých príjemnejšia

  14. MiriaM 5. februára 2014

    Ahoj, tak moj pribeh s (ne)odmietanim je takyto.Odkedy som zacala jest vyvazene a casto, tak sme mali jedno big stretnutie u mojich rodicov-mali narodeniny. Cize si viete predstavit, kolko tam bolo jedla a zakuskov asi 4 druhy. Maso na 5 sposobov, vsetko vyprazane. K tomu este chlebicky bud s maslom, alebo parizakom :-)
    Den vopred volam mame, ze co vari, tak som ju poprosila nech mne a dcerke len udusi nejaku kurcinku. Tak idem si teda ‘nalozit’ predtym som samozrejme chrumala zeleninu, pomaly si papkam a maminka stoji nado mnou a z ust koment: JE TO HUADNE CO? :-) ale podpora tam je :-) :-) :-) zakusky nemam problem vynechat, sladke som jedla len pocas tehotenstva. A aj tak sme si nasli vecer pri vybalovani babytasky dozu so zakuskami- manzel sa velmi potesil.

Pridajte komentár:

Máte otázku, alebo chcete k článku niečo doplniť? Napíšte to sem. Odpoviem čo najskôr.

Vyplňte ešte: