Vianoce. Čas radosti, spokojnosti, hojnosti a veselosti. Pocity štedrosti a dostatku však je potrebné aj nejakým spôsobom navodiť. Lenže ako? Pred desiatkami rokov bol po celý rok skôr nedostatok. Vtedy aj malé navýšenie porcie jedla bolo udalosťou a sviatkom. A tu sa dostávame do problémovej situácie.
- Väčšina z nás môže mať akékoľvek jedlo len chce a to po celý rok. Potom však nie je možné potešiť sa nejako mimoriadne viac - zas len jedlom. Aj sviatočné jedlo bude vlastne normálne. Tak čo s tým spravíte? Väčšie porcie? Viac soli? Viac masti? Ako dosiahnuť, aby to bolo aspoň trocha iné?
- Väčšina z nás už má všetko čo potrebujeme. Alebo teda aspoň všetko dôležité. Aký darček kúpite človeku, ktorý už má všetko? Asi to bude skôr niečo navyše. Niečo čo uspokojí túžbu hromadiť. Niekedy viete, čo ten druhý človek chce, po čom túži. Potom je jasné, aký má dostať darček.
- O Vianociach sa hovorí ako o sviatku pokoja a radosti. Že by sme teda zapli televízor na 3 dni? Nech sa z neho valí nervozita a nátlak z reklám a zaprášené rozprávky s feudálnym kontextom? Áno, tie bezútešnosti, ktorými nás za socializmu propaganda impregnovala, že v minulosti bolo zle a teraz je dobre na čele s okukaným súdruhom.
Čo teda s Vianocami, aby to fungovalo? Aby bol pokoj, pohoda a ľudia plní dobrej vôle?
A len čo je rodina pohromade, ožerú sa, začnú hulákať a vytrvalo sa hašteria. Až koniec sviatkov potom pre mnohých znamená tú vytúženú úľavu a začiatok času pokoja a radosti.
Keďže sviatky sú postavené predovšetkým na tradíciách, preberá sa mnohé z hodnôt z minulosti. Z obdobia nedostatku, keď jedla nebolo tak veľa. Z obdobia ťažkej práce, kedy sa celé dni pracovalo manuálne, nie pri počítačoch.
Dodnes pretrváva pocit, že na Vianoce je proste potrebné ísť a oplieskať pár stoviek, lepšie niekoľko tisíc. Kúpi sa cukor, múka, vajcia, slanina, klobásy, husi, prasatá, údené mäso a mnoho iných surovín a potravín. Z nich sa pečú koláče, torty, jedlá, predjedlá, pojedlá, medzijedlá, jednohubky, kúsky, koláčiky, keksíky, sušienky, tyčinky, labky, mesiačiky, hviezdičky ba i bodky. Tým sa obloží byt.
Vytvoriť atmosféru dostatku je teda zdanlivo otázka času a peňazí. Nie je však ničím mimoriadnym, len málo ľudí u nás naozaj hladuje. Pozrite si na ten dostatok vo vašej chladničke a špajzi. Čím by som vás mohol ohromiť? Keby som na vozíku priviezol tortu vysokú pol metra?
V skutočnosti však na dvojtýždňové hlivenie pri televízore človek nepotrebuje nájsť koláč všade tam, kam mu ruka nechtiac padne. Stačilo by aj podstatne striedmejšie plnenie našich žalúdkov energiou. Len málokto však odolá, ak už je obklopený dobrotami.
A tak Vianoce vedú aj k tomu, že mnoho z nás celkom nezmyselne a zbytočne naberie na váhe.
- Bežne za sviatky môžete pribrať aj 6 kíl. (Vlastná skúsenosť!)
- Stačí sa spýtať na pohotovosti, koľkým ľuďom sa štedrosť Vianoc zmení na pobyt v nemocnici, pretože taký nával sviatkov organizmus odmietne prijať a zlyhá.
Preto hovorím hlasné (a aj tak zbytočné) nie vianočnej hystérii. Pokoj a radosť sa v tomto storočí už nemusí navodzovať len údeninami, ktoré zvyšujú riziko vzniku rakoviny. Ani dobrotami s glykemickým indexom vyšším, než Gerlach. Spokojnosť netreba skúšať pumpovať úporne presolenými lupienkami a zalievať litrami riedenej a presladenej kyseliny fosforečnej predávanej pod lákavým obchodným názvom.
Aby som však zostal pri téme chudnutia: Pozor teda na sviatky. Bežný pobyt v domácnosti, ktorá je zamorená lákavou energiou znamená príjem okolo 30 tisíc kJ na hlavu a deň a to aj v prípade, že sa hodne krotíte. A to inými slovami znamená energiu jedného kila slaniny. Nie, nepriberiete kilo za deň. Ale pre telo to je aj tak riadny masaker.
Pár kíl pribrať len pod názvom Vianoce? Nie je problém.
Najnepríjemnejšie však je, že každým opakovaním sa táto zdravotne zhubná tradícia len utvrdí. Už máte nakúpené? Málokto má tú silu po sviatkoch vyhodiť prebytky. A práve to by bolo logické. Vyhodiť a na budúci rok kúpiť len rozumné množstvo. Nie kúpiť nezmyselné množstvo a potom celý január dojedať zvyšky nezdravého jedla.
Nie na neurčité 2 až 4 týždne, kým sa neminú všetky zásoby, ktoré všetci, ako mravce, poznášali a čoskoro by sa mohli začať kaziť...
