Najťažší boj, je boj sama so sebou

Príspevky na uvedené témy
TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 09 Aug 2014, 20:15

Zdravím. Pred asi 4 rokmi som sem úplne zúfala písala, ako sa chcem vyliečiť z anorexie, ako už ďalej nevládzem a že nič horšie nepoznám. Mýlila som sa. Myslela som si, že všetko je ok. Anorexiu som mala asi 1,5 - 2 roky, vážila som 38kg pri výške 168cm, nevládala som chodiť do školy, výjsť hore po schodoch, proste nič. Všetkým naokolo už bolo jasné, že mám problém. Keď už bolo vážne zle, a doktory mi hovorili, že ma pošlú na liečenie, zľakla som sa. Nemohla som namietať kvôli neplnoletosti, mala som 14 rokov a rodičia rozhodovali za mňa. Po dlhom čase trápenia som nejak prekonala strach z jedla a začala som jesť, najprv veľmi postupne a pomaly no zrazu som sa stala závislá od jedla. Keď som mala nastúpiť na strednú školu a videla som na váhe číslo 58kg myslela som, že sa zbláznim. Nová škola, nový život a ja vyzerám ako prasa, pomyslela som si. Nakúpila som si všetky možné spaľovače, dieuretiká či laxatíva. Snažila som sa stále o nejakú diétu no vždy som zlyhala. Stále som sa prejedla, tieto dni striedala tak dvojdňová hladovka a znova "žranica"…Po čase som začala aj zvracať,čím ďalej tým viac, no čím viac som zvracala tým viac som aj jedla...prešli 4 roky, mám 18, a ja som stále uviaznutá v tomto kolotoči. Popri tom som začala cvičiť a strašne ma to začalo baviť, mala som súťažné plány vo fitness, aj stále mám no bulímia mi v tom bráni. Najlepšie roky mojho života mi bežia neuveritelne rýchlo a ja vediem strašne uzavretý život, som hanblivá, úplne nesebavedomá a neznášam sa. Mám 67kg, nikdy som si nemyslela, že budem toľko vážiť, nikdy som toľko nevážila a nemám takú veľkú váhu danú ani geneticky. Popri tom cvičim ťažký silový tréning 6krát do týždňa. Keď som sa chcela pripraviť konečne na súťaž nemohla som. Začala som diétu, ktorá je potrebná no opať som zlyhala. Neznášam jedlo, no napriek tomu stále jem, zvraciam, všetko si vyčítam a mám pocit, že každú chvíľu sa zbláznim…nedokážem s nikým o tom hovoriť a doknca si prajem, aby som opať dokázala prestať jesť ako keď som mala anorexiu. Neviem čo mám robiť, no moje myšlienky niesú veľmi pozitivíne a toho sa dosť bojím.. neviem ako dlho ešte tento boj vydržím…Každý deň začínam od znova a dávam si ďalšiu šancu ale nemože to isť takto donekonečna, moje rovesníčky si uživaju život, chodia na rande, na diskoteky a najvačší problém, ktorý majú je, že kde sa koná aká diskotéka…Ja by som sa konečne chcela z tohto celého dostať, nechcem aby jedlo bolo to, čo ma tak strašne ničí…ak mi možte nejako niekto pomocť, tak vás o to prosím..život plynie veľmi rýchlo a ja ho nechcem stráviť každodenným trápenim a plakaním do vankúša…Ja už ani neviem čo je to byť šťastná, neviem čo je to proste "neriešiť"..posledné roky mojho života sú jedná veľka depresia a ja už nemam sily bojovať :(

Obrázok užívateľa
kikuš
Príspevky: 945
Registrovaný: 11 Mar 2014, 21:34

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od kikuš » 09 Aug 2014, 22:08

ahoj kočka,
hneď v úvode ti poviem, že je super, že si presne popísala svoj problém, lebo to je základ, na nič sa nehráš, vieš, že s ním potrebuješ niečo urobiť, lebo ti prerástol cez hlavu a máš dobrý odrazový mostík. Fajn, prvý krok je za tebou.
Nie si sama s problémom prijímania potravy, takto nejako to vyzerá s mnohými dievčatami a ženami, striedačka anorexia - bulímia, váha hore, váha dole, preháňanie s cvičením ( aj keď pohyb je fajn, aj fitnes ).
Neviem presne, ako by postupoval odborník, keby ti radil, ja skúsim svoj názor:
Žiadne depresie a podobné hlúposti si nepripúšťaj, samozrejme, že sú len následkom tvojich zlyhávaní v jedle, ale ty sa im nepoddávaj. Upokoj sa, nikto a nič ťa nezlomí, ak sa zlomiť nedáš. Je to len o tebe. Chceš byť v pohode? Tak musíš zdravo jesť. Jedlo je energia, palivo - nič viac. Ak budeš do auta tankovať namiesto benzínu olej, tak nepôjde. Ak sa budeš prežierať somarinami, tiež to nepôjde dlho. Jedlo je prostriedok k životu, nie cieľ života. Asi toto všetko vieš, ale práve vzťah k jedlu je u teba potrebný opraviť. Ja by som začala maličkými krokmi. Urob si dopredu jedálniček so zdravým jedlom a pekne napísaný si ho drž celý deň na očiach. Zatni sa a dáš to. Vydržíš jeden deň, druhý, tretí a takto sa pomaličky budeš posúvať dopredu. Pri každom jedle si predstavuj, ako dodávaš kvalitné živiny pre svoje telo, ktoré je úžasné, jedinečné a pekné, lebo je tvoje, dostala si ho ako dar, ktorý máš rada a opatruješ ho. Za každým dňom sa pochváľ, aj keby to nevyšlo úplne podľa tvojich predstáv. Potrebuješ si to v hlave utriasť a aj keď zlyháš, hneď sa postav a pokračuj, ako keby sa nič nestalo. Toto je dôležité, nenechať sa zlomiť nejakým pošmyknutím, lebo tie bývajú spúšťačmi rôznych dlhodobejších vyvádzaní s jedlom. Preštuduj tento web, dá ti mnoho rád a infošiek a možno aj inšpirácií, ako prekonať samého seba. Keď budeš chcieť, dáš to. Možno nebudeš na tejto ceste dokonalá, ale dáš to. Ver si a všetko, čo si zaumieniš, dosiahneš. Je to len na tebe - si silná xcinkax
Držím palce a píš xpckx Myšlienky "na papieri" sú zhmotnené, majú reálnu podobu a svoju energiu.
Ahóóój, nech si zdravá a krásna a takto toothsmile toothsmile toothsmile usmievavá.
1.3.2014 - 103 kg (výška 180 cm, vek 41)
8.2.2015 - 80 kg
cieľ: udržať cca 80 kg
"Čo všetko môžem dokázať? Všetko, čo si zaumienim." H. Schliemann

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 10 Aug 2014, 08:41

Ďakujem Kikuš :) hlavne za povzbudivé slová. V poslednej dobe mám pocit, že mi už nikto neverí, dokonca ani ja sama sebe. Kvôli PPP mám nepravidelný mendzes, lámu sa mi nechty, vypadavajú vlasy, kazia zuby a o tráviacich problémoch ani nehovorím. Je na čase sa zaprieť, byť silná a dostať sa z tohto celého, len keby to bolo také jednoduché…No nič, raz to hádam vynde a príde deň, kedy sa znova konečne uprimne zasmejem :) ďakujem ešte raz, prajem pekný deň a veľa šťastia aj tebe :)

eviku3
Príspevky: 295
Registrovaný: 16 Jan 2014, 22:41

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od eviku3 » 10 Aug 2014, 12:59

Ahoj, jasné, že príde deň kedy sa zasmeješ, len musíš myslieť pozitívne a nájsť v sebe pevnú vôlu začať a potom to už pôjde akosi samo, aj keď začiatky sú vo všetkom veľmi ťažké, ale uvidíš podarí sa to len to chce trochu zabojovať. Prajem aby si našla v sebe tú odvahu a pevnú vôľu čim najskôr. ahoj

Obrázok užívateľa
tini
Príspevky: 29948
Registrovaný: 26 Apr 2007, 14:57

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od tini » 14 Aug 2014, 08:45

Ahojki Thelast hope, no mas teda trapenie.. Ono tazko povedat, ci sa da vyjst z toho uplne bez pomoci, su to narocne veci na jedneho, ale za pokus to stoji. Ak chces, mozes aspon sem pisat, vypisat svoje pociy, pokroky, neuspechy.. Ako sa Ti darilo poslednych par dni?
41 rokov, 178 cm, cca 63,5kg, max vaha 92kg,
Ciel: Zit zivot naplno. ;) Zivot je pohyb. ;) Kalokagatia.

"Dobre vidime iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 14 Aug 2014, 12:04

Ahojky, neviem či idem tou spravnou cestou. Piaty deň už nezvraciam, neprejedám sa, ani neuživam nič na hnačku. No jem asi 2krát do dňa a aj to, pozeram len na kalorie a aka velka je porcia,všetko si zapisujem a počitam. Keď mám večer pocit strašného hladu som na seba hrdá, že som vydržala nejesť ale niesom si istá, či robím správne. Buď sa u mňa opať prejavuje začiatok anorexie, alebo je to len chvilkove a bojim sa, že sa potom zase prejem. Vôbec nedokážem normálne premýslať a všetkého sa bojím. Za 5 dní som dala 2kg dole, čo ma teší ale neviem čo ďalej. Stojím na jednom mieste a neviem sa z neho pohnúť…mám pocit, že všetko čo spravim bude zle. Obdivujem všetkých, ktorí sa z tohto kolotoča dokázali dostať...

Obrázok užívateľa
martinka4
Príspevky: 1858
Registrovaný: 24 Aug 2010, 03:18

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od martinka4 » 14 Aug 2014, 13:16

Ahoj TheLastHope myslím si, že xpapax "asi 2 krát za deň" je strašne málinko. Veď ja by som večer kolabovala. Musíš určite viac xpapax . Vieš neviem ako zvládaš potom xstrechx , keď si písala , že ťa to začalo baviť. Musíš sa zamyslieť, že ak chceš byť krásna a usmiatá baba, tak musíš ísť úplne inou cestou. Ale oceňujem veľmi, že si tu napísala a myslím , že dievčatá sú tu šikulky a naučia ťa aj zdravo a viac xpapax . Držím palčeky veľmiiiiiiiiiiii.
38 rokov
12.1.2015 - výška 168 , váha 77,5kg, OB:118 cm, OP:103, stehná 66 cm, ruky 33
1.2.2015 - váha: 73 kg, OB: 115 , OP: 99,5, Opŕs: 98 , stehná: 63 , ruky: 33
15.2.2015 - váha 72,5kg, OB:113, OP 98 , O pŕs 97 , ruky 32, stehná 63

Obrázok užívateľa
tini
Príspevky: 29948
Registrovaný: 26 Apr 2007, 14:57

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od tini » 14 Aug 2014, 18:49

TLHope, no, ber to ako prvy krok z kruhu von. Super, zvladla si zjest 2 jedla za den a zvladla si opustit prehanadla, a prejedanie. Skus teraz pridat dalsie jedlo za den, prejst teda na tri jedla. Kolko Ti vyjdu tie kalorie? Ono mohlo by ti pomoct ratanie, ze by si vedela, ze kolko zjes a nedesila sa, ze to je moc. POstupne pridas dalsie jedla. Postupne pridas na normalny prijem. Teraz urcite jedavas strasne malo, to dlhodobo dobre nie je, pre Teba to bol prvy krok von z kruhu, takze OK. Skus teda pridat dalsie jedlo. Co myslis?
41 rokov, 178 cm, cca 63,5kg, max vaha 92kg,
Ciel: Zit zivot naplno. ;) Zivot je pohyb. ;) Kalokagatia.

"Dobre vidime iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 15 Aug 2014, 11:18

Ahojtee, musim sa pochváiť, že včerajšok bol celkom fajn, mala som 4 jedlá a parádny tréning :) Aj keď priznávam, že večer na mňa prišiel hrozný hlad, odolala som chladničke :) Keby to šlo takto ďalej bolo by fajn, cítim sa ovela lepšie ako cez "hladovkové" alebo "žracie" dni…mám vela energie a citim aj zlepšenie nálady…Len keby tu nebola tá neistota čo bude…hrozne sa bojim, že sa mi to celé vráti…už v minulosti som takto dokázala vydržať ale vždy to malo ten istý koniec…máte nejaku radu ako takto vydržať ? alebo to už bude navždy takto ?..čítala som, že PPP je už dokonca života..:(

Obrázok užívateľa
kikuš
Príspevky: 945
Registrovaný: 11 Mar 2014, 21:34

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od kikuš » 15 Aug 2014, 13:57

supéééér toothsmile thumb1 xclapx
Pokračuj, nič a nikoho si nepripúšťaj, ideš ďalej, ono popíšu sa kadejaké somarinky a hororové scenáre, ale ty si režisérom svojich krokov, takže pomééééééé xdancex xdancex xdancex
Skús, keď budeš večer veeeeeľmi hladná niečo malé zobnúť - oriešky, semiačka, mne to pomáha toothsmile toothsmile toothsmile
1.3.2014 - 103 kg (výška 180 cm, vek 41)
8.2.2015 - 80 kg
cieľ: udržať cca 80 kg
"Čo všetko môžem dokázať? Všetko, čo si zaumienim." H. Schliemann

Obrázok užívateľa
tini
Príspevky: 29948
Registrovaný: 26 Apr 2007, 14:57

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od tini » 16 Aug 2014, 07:01

TLH, nuz, co napisem nema byt pesimisticke, ale vzhlad do reality nas posuva dalej, hlavne nam dava ucinnejsie zbrane bojovat. Ono fakt tieto problemy so stravou zvacsa je boj na cely zivot. V tom zmysle, ze uplne asi v pohode to nebude nikdy, obcas pridu obdobia, pokusenia, boje. Avsak, da sa najst sposob, ako s tym zit, a tym sposobom je pravidelne zdrave stravovanie. Netreba sa bat dopredu, co bude neskor, len dnes mozes robit to co robit mozes, viac nie. Neries zajtra. Musis si vychodit cesticky, ako kracat normalne. Brat stravu ako palivo, nie ako prostriedok na riesenie depiek, smutku, atd.. Ono aj PPP ma problem niekde vo vnutri, v dusi, a ten treba riesit najma, aby to clovek dostal pod kontrolu - preto mozno aj navsteva psychologa, riesenie vnutornych problemov, ma velky zmysel.. alebo to riesit s niekym, komu doverujes. Najst si zaujmy, nieco co Ta bavi, comu venujes svoju pozornost, co Ta tesi.. So sportom opatrne, aby to nebol len prostriedok na palenie kalorii, mal by byt pre radost. Neboj sa, da sa to zvladnut, nik nehovori, ze to je extra lahke, ale da sa to. Je vela chorob, ktore proste nezmiznu, ale da sa to zvladnut, s nimi zit, ak ma clovek spravnu dietu, sposob, liecbu.. aj PPP, obezita k nim patria.. Hlavne na to nebud sama!
41 rokov, 178 cm, cca 63,5kg, max vaha 92kg,
Ciel: Zit zivot naplno. ;) Zivot je pohyb. ;) Kalokagatia.

"Dobre vidime iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

Obrázok užívateľa
tini
Príspevky: 29948
Registrovaný: 26 Apr 2007, 14:57

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od tini » 20 Aug 2014, 20:11

tThe last Hope, ako sa Ti dari?? Napis aspon par slov ;)
41 rokov, 178 cm, cca 63,5kg, max vaha 92kg,
Ciel: Zit zivot naplno. ;) Zivot je pohyb. ;) Kalokagatia.

"Dobre vidime iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 22 Aug 2014, 09:48

No nedarí sa…tak som sa tešila, že týždeň bol uplne užasný ale znova idem od začiatku….7dní som šla normálne, zdravá strava cvičenie každý deň. V nedelu som si povedala, že si dám oddych, nešla som cvičiťˇa ako odmenu som si uvarila kakaový puding 60% vo vode a do toho som dala jahody a par piškot…zjedla som jednu misku a druhej som neodolala na druhý deň…samozrejme vyčitky nedali a vyzvracala som sa…utorok to isté, dala som si večer nizkotučny jogurt z ovocim a nevydržala som, povedala som si , že už nikdy nepriberiem a utekala som na záchod…teraz mám v hlave zmatok, že čo dalej…proste celé zle…v stredu a včera som stravu velmi neriešila, ani neviem čo som jedla a kedy..ale nezvracala som…ale som nahnevaná, ako som to znova pokazila…neviem či ma zmysel si davať ďalšiu šancu, alebo sa mám začať zmierovať s tým, že je koniec a toto bude proste moj ubohy, nechutny, nezdravy životny štýl…:(

Obrázok užívateľa
Priska
Príspevky: 4649
Registrovaný: 11 Aug 2010, 19:33

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od Priska » 22 Aug 2014, 13:19

Last, jasne ze si mas dat dalsiu sancu! Nie je hanba padnut, ale ostat lezat! Tak sup ides dalej...
Ako si si nadstavila jedalnicek - kolko coho kedy? Aky mas trening - kolko coho ako?
Nedostatok jedla + vela cvicenia, sama dobre vies ze spusta prezierku... (vies to ty, viem to ja, som abstinujuca ppp - kompulzivna prejedacka + bulimicka)...
Tak ak chces pomoct, viem ti poradit z vlastnej skusenosti, ale musis chciet a prestat sa "vyhovarat" na okolnosti a dodrziavat urcite zasady potrebne k "vylieceniu"...
V prvom riade ziadne nizkoenergeticke diety, teraz nech ta nenapadaju vlny, nulky atd... musis najprv zmenit postoj k tomu co je a co neni v pohode jest a kolko je v pohode jest...
38r.
163cm/57kg (01.01.2015)

"Nas zivot je taky, akym ho robia nase myslienky..."
"Disciplina je mostom, medzi cielmi a vysledkami."

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 22 Aug 2014, 13:44

Priska, ak možeš, pomož, poraď…lebo ja už neviem, kedy robím dobre a kedy zle…za posledný tyžden to bolo tak, že zo začiatku uplna nechuť do jedla a potom som pomaly zvyšila na 3 - 4 jedla do dňa…raňajky, obed, pred tréningové jedlo, po tréningové jedlo…čo sa tyka cvičenia 1,5 - 2 hod. silový tréning a po ňom pol hodina kardia…takto som už zvkyknutá…Koľko kcal som prijmala netušim…ale v každom jedle boli bielkoviny, žiadne tuky…sacharidy len z vločiek alebo ryže…popripade som dala banan…Ja proste už nedokažem "normalne" jesť…buď som v režime diety alebo prejedania…neviem neriešiť čo mám na tanieri…keď už raz niečo poruším, ako dnes napriklad, že som si dala sladke ryžove chleby v jogurte už mi je to uplne jedno potom po zvyšok dňa a len jem to, na čo si inak nedovolím ani pozrieť…teraz mam ryžu, kuracie prsia (klasika) no viem, že za chvilu to bude kopec ďalších veci..len kvoli jednemu "prehrešku", ktorý sa netyka dietneho režimu.

Napíšte v tejto téme