Najťažší boj, je boj sama so sebou

Príspevky na uvedené témy
Obrázok užívateľa
kikuš
Príspevky: 945
Registrovaný: 11 Mar 2014, 21:34

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od kikuš » 26 Sep 2014, 21:22

Teraz som niekde čítala indické príslovie:
"Ak spadneš sedemkrát, vstaň osemkrát."

Last, nemáš sa za čo hanbiť, proste ideš ďalej, život je aj tak krásny :bigradost: a nejaké sprosté problémy ťa predsa nenechajú na zemi. Vstááááááávaj toothsmile xdancex toothsmile
1.3.2014 - 103 kg (výška 180 cm, vek 41)
8.2.2015 - 80 kg
cieľ: udržať cca 80 kg
"Čo všetko môžem dokázať? Všetko, čo si zaumienim." H. Schliemann

danae
Príspevky: 30
Registrovaný: 29 Okt 2014, 20:33

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od danae » 03 Nov 2014, 08:21

ahoj TheLastHope,

zeny s rovnakym problem ako mas ty sa stretavaju kazdy tyzden v pondelok o 19:00 v bratislave. ak nie si z bratislavy a blizkeho okolia, maju kazdy stvrtok o 19:00 skype miting, ak mas skype, mozes sa pridat. viac info majdes na: https://oaslovensko.wordpress.com/

alebo maju google group, kam si kazdodenne pisu maily, a tam by ti mohli pomoct cez mail, viac info: https://oaslovensko.wordpress.com/oa-online-skupina/
30.4.2015 124 kg 128 cm pás
16.7.2015 105,6 kg 117 cm pás

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 14 Nov 2014, 17:56

Ahoj Danae, nie, niesom z Bratislavy ani z okolia, pochádzam až z východu, čiže na stretnutie nemám možnosť prísť…každopádne ďakujem za pozvanie…čo sa týka skypu tak ho mám a určite sa niekedy pridám…ďakujem ešte raz..:)

danae
Príspevky: 30
Registrovaný: 29 Okt 2014, 20:33

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od danae » 15 Nov 2014, 16:43

vyskusaj i tu mailovu skupinu. len sa tam prihlasis, ze im posles mail a uz nic viac nemusis pisat, len si mozes citat ich stare maily. je tam vela zien, co to zvladli s velkym uspechom a tam vysvetluju, ako to dosiahli.
30.4.2015 124 kg 128 cm pás
16.7.2015 105,6 kg 117 cm pás

zara_19
Príspevky: 2
Registrovaný: 01 Okt 2014, 14:58

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od zara_19 » 20 Nov 2014, 21:12

Ahojte všetci :)
nechcela som kvôli tomu zakladať novú tému tak som sa šupla sem, tak sa vopred ospravedlnujem ak som zle učinila :roll:
Ale obsahovo si myslím, že som sa zaradila správne. Asi tak pred rokom som začala chudnúť podľa rád tejto stránky, avšak chudnutie sa mi nejako vymklo spod kontroly a neviem ako dalej :( Čítam si tu viaceré témy a snažím sa čosi aplikovať aj na seba. Teda jednoznačne viem že by som mala postupne pridávať na strave ako to tu píšete. Samozrejme sa toho veľmi bojím ! Bojím sa pribratia..Meriam 165cm, a vážim 55 kg, mám 22 rokov. Váhu nemám extrémne nízku, 4-5x do týždna mávam treningy, HIIT, silové treningy, a potom už len také "jednoduchšie" funkčné tréningy skôr strečingového a pilatesového charakteru. Kondíciu mám veľmi dobrú, avšak problém je s tým jedlom, som tým už úplne posadnutá, kaloriami, vážením a podobne. Môj príjem je 5000- rozloženie B,T,S je také ako sa odporúča na tejto stránke..cca teda nie vždy to sadne na chlp..Preto Vás prosím o nejakú radu čo by som mala robiť ako prvé, ako si to usporiadať v hlave. Totižto už som mala aj také dni, kedy by som chcela byť radšej MRTVA ako tučná..pritom moja pôvodná váha bola 64kg, čo teda ešte obezita nebola podla tabuliek podla mojej hlavy už hej. A čo je horšie posledné 2 mesiace mi enormne padajú vlasy, raz som aj odpadla, a stavy na odpadnutie mávam dosť často avšak vždy to ukočírujem...Ale celkovo si myslím, že moje správanie normálne nie je. A posledná vec, bez tabletiek alebo vyvolávacej injekcie už nemávam ani "svoje dni". DAkujem za každu odozvu.Ešte uvediem svoje miery:
brucho-67 cm(v najširšej časti)
stehná-51cm
boky-88 cm
a prsia - radšej ani nemeriam, ani by nebolo čo bohužial...

Obrázok užívateľa
misela
Príspevky: 4687
Registrovaný: 28 Máj 2008, 12:53
Bydlisko: levice

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od misela » 20 Nov 2014, 21:56

zara 5000 je tvrda hladovka...no poradia ti tu skor iní, lebo v tomto nemam co kecat, kedze u mna prax nijaka, len teoria...
max. 120kg 125cm pás
5/18 103kg, 105cm
6/18 99kg, 97cm
7/18 96kg, 95cm
8/18 93kg, 93cm
9/18 91kg, 92cm
10/18 89kg, 90cm
11/18 87kg, 89cm
3/19 86kg, 87cm

amanda.k.
Príspevky: 3617
Registrovaný: 07 Okt 2012, 13:06

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od amanda.k. » 21 Nov 2014, 07:17

navyšuj pomaly a uvidíš či začneš priberať..ak to dokážeš prestaň vážiť..veď už máš cca v oku aké porcie jedávaš...k tomu vyvolávaniu ..v 17 som schudla v priebehu asi 4 -5 mesiacov zo 62 kg na 47 /výška 158/ a hneď po mesiaci som stratila mz...išla som k lekárovi až o pol roka konštatoval že som v poriadku dostala som inj. len raz a o.k. ale každý je iný..možno aj tvrdo trénuješ to by ti museli zas iní poradiť

eviku3
Príspevky: 295
Registrovaný: 16 Jan 2014, 22:41

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od eviku3 » 21 Nov 2014, 21:54

Ahoj zara. Príjem 5000 je podľa mňa strašne málo a toho cvičenia máš tiež veľa, čo by nevadilo ale ty strašne málo ješ a podľa mňa máš väčší výdaj ako príjem, preto aj to odpadávanie a vypadanie vlasov. Začni pridávať a uvidíš, odváž sa po týždni, dvoch a ak by si dáko neskutočne veľa priberala, keď sa toho bojíš, tak to stopneš a poradíš sa čo ďalej, ja by som už napísala potom Mirovi. Ja som chudla na 7500kj a teraz mám 10 000kj a zatiaľ to stojí no zajtra sa vážim tak potom ti upresním či to stojí alebo stúpa. Ale ja ti len radím z vlastných skúsenosti. Ja keď neviem čo, tak sa radím s priskou. pa drž sa

zara_19
Príspevky: 2
Registrovaný: 01 Okt 2014, 14:58

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od zara_19 » 21 Nov 2014, 22:13

Ďakujem moc za rady, veľmi si to vážim...skúsim teda navyšovať pomalinky a uvidím čo to spraví...dúfam, že sa to všetko zase na dobré obráti

Obrázok užívateľa
kikuš
Príspevky: 945
Registrovaný: 11 Mar 2014, 21:34

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od kikuš » 22 Nov 2014, 20:47

ahoj zara, veľmi sa bojíš pribratia a to ti blokuje hlavičku. Keď budeš chcieť, zvládneš to, fakt skús pomaličky, nie naraz, aby si sa nerozjedla a nezlomila, lebo jojo by bolo okamžité. Aj ja som v tvojom veku a ešte nižšom mala problémy s mz, lebo som bola pretrénovaná s veľmi nízkym, takmer žiadnym tukom, a vtedy telo vypína, to, čo k životu nepotrebuje. Nanešťastie ma vtedy ládovali hormónmi toho obdobia, čiže konskými dávkami a po čase som bola o 20 kíl ťažšia. Keby som vtedy bola poznala info napr. z tejto stránky, išla by som na to inak.
Sleduj eviku, pýtaj sa, pretože ona práve začala navyšovať, krásne zhodila 40 kíl, určite prediskutujete...Držím palce toothsmile
1.3.2014 - 103 kg (výška 180 cm, vek 41)
8.2.2015 - 80 kg
cieľ: udržať cca 80 kg
"Čo všetko môžem dokázať? Všetko, čo si zaumienim." H. Schliemann

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 24 Nov 2014, 18:11

Ahoj Zara, mam pre teba len jednu, ale zato doležitu radu, snaž sa čim skor neriešiť veci kolo jedla,aj keď viem, nieje to jednoduche ale da sa to.. lebo sa ti to vymkne ešte viac z podkontroly, nasadneš na kolotoč a cesta spať už nebude taka ľahka…radim bohužial zo svojej skusenosti...

mirka234
Príspevky: 34
Registrovaný: 14 Apr 2015, 09:53

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od mirka234 » 17 Apr 2015, 10:10

Ahoj TheLastHope, neviem aké je tvoje meno. To čo píšeš je niečo podobné, čím som si prešla v tvojich rokoch aj ja. U mňa to bol skôr iba nábeh na anorexiu, ktorý asi neprepukol úplne v celej svojej paráde. Napíšem ti svoj príbeh.
Ako dieťa som bola silná, trpela som nadváhou. Do prvej triedy som bola veľmi chudučká, štúpla, plakala som nad tanierom s jedlom, mama mi dávala tresty, ak som nedojedla.
Zmena nastala nástupom do 1. ročníka, keď som začala viac holdovať jedlu a do konca 7. ročníka som sa vypracovala na dosť slušnú detskú obezitu. Bývala som často chorá a lekári mali podozrenie, že za to do istej miery môže moja obezita. Poslali ma endokrinológiu, kde mi pani doktorka povedala, že moja váha je príliš vysoká. Ako dieťa som mala viac ako 70 kg, nepamätám sa už presne. Dala mi na výber, alebo schudnem sama, alebo pôjdem na odtučňovaciu kúru, čo bolo pre mňa v tej chvíli strašne ponižujúce. Pamätám sa ako prosebne som vtedy pozerala na mamu, aby ma nedávala na odtučňovačku ako sa tomu laicky hovorilo. V duchu som sa bála, že sa mi budú decká v škole smiať. Povedala som, že to zvládnem sama. Ďalšia kontrola mala byť o pol roka. Pani doktorka ma poučila, že mám jesť veľa zeleniny a ovocia, na papieriku som dostala energetické hodnoty jednotlivých druhov ovocia. Povedala mi, že ak sa do kontroly nič nezmení, budem musieť tú odtučňovačku absolvovať.
V ten deň som sa neuveriteľne zaťala a hrôza ísť na odtučňovačku ma tak veľmi motivovala, že som od tej doby ani za svet nechcela poriadne jesť. Zistila som, že uhorky majú najmenšiu energetickú hodnotu zo zeleniny. Zo začiatku to nebolo také okaté, ale vždy som dokázala zjesť na posedenie pohár zaváraných uhoriek, ktoré ma tak zasýtili, že som necítila hlad. Problém nastal, keď som prestávala normálne jesť. Povzbudzovalo ma, že váha išla dole. Cítila som to na veciach, páčilo sa mi, keď ma ľudia chválili, boli udivený ako chudnem. Cítila som sa ako v 7 nebi. Čím viac ma chválili, tým menej som jedla. A úplne najviac bolo, keď som začala žať úspech aj v škole pred učiteľmi, ktorí si ma pred tým doberali pre moju váhu. Cítila som zadosťučinenie a mala som pocit, že moja hodnota v ich očiach stúpla. Chválili ma, že som kočka, keď som schudla a mňa to len povzbudzovalo viac a viac v mojich zlých stravovacích návýkoch. O pol roka, keď som išla opäť na kontrolu endokrinologičke, vážila som 55 kg. Pani doktorka mi povedala, že som iný človek, že ma vôbec nespoznala a že už tam nemám čo robiť, čo pomasírovalo ešte viac moje bruško.
Túto váhu som si držala striedavo hore dole plus mínus 5 kg asi 10 rokov. Úplne mi prepínalo, keď som náhodou priblala 5 kg. Bola som zavretá v izbe a plakala som, že nemôžem takáto chodiť von, lebo som tučná ako prasa. Moja mama to podchytila v správny čas. Sedávala pri mne a musela som pred ňou jesť. Strašne som ju vtedy nenávidela, ale teraz som jej vďačná. Často krát po 1 dňovej totálnej hladovke, ak som si dala kúsok chleba, tak ma napínalo na vracanie, moje telo sa búrilo, odpadávala som. Teraz keď si na to spomeniem, je mi to úplne cudzie a nikdy by som to nechcela vrátiť do tých koľají ako to bolo predtým. Radšej nech mám aj 100 kg, ale nikdy nie chudnúť takýmto spôsobom a myslieť si, že váha mi určuje moju skutočnú hodnotu. Ak som chudá "mám právo chodiť po tejto zemi a ak som tučná, nemám hodnotu." Boli to vtedy až také extrémy, že som zjedla za deň kúsok melóna a bola som na nervy aká som neschopná tučná krava, pretože som sa zase prejedla. No úplne mimo. Zažila som si s tým naozaj krušné chvíle. Bolo by to na jednu celú knihu.
Myslím si, že celé je to o vnímaní svojej hodnoty, sebavedomí, dôstojnosti. Celé je to o tom začať si uvedomovať svoju hodnotu. Hodnota človeka nezáleží na tom či je tučný alebo chudý, ako ho vníma okolie. Problém je ak má okolie určovať hodnotu človeka a to bolo vtedy moje mylné presvedčenie. Klinický psychológ a vyučujúci na našej vysokej škole, človek s dlhoročnou praxou povedal, že anorexia a podobné poruchy stravovania vznikajú ak v minulosti nejaký vzťahovo blízky človek (otec, mama, priateľ, frajer) niekto na kom mienke veľmi záleží sa vyjadrí na adresu človeka: Si tučná!, Schudni! Máš veľký zadok! Dokonca mal dievča, ktorému otec povedal: Si tučná ako prasa! Tam je naozaj veľké riziko.
S mojimi skúsenosťami hovorím je to vnímaní svojej hodnoty, dôstojnosti, sebavedomí. Treba popracovať na tom. Ja by som povedala, že cesta je vyhľadať odbornú pomoc, nie je to hanba, pretože ak je človek v tom kolotoči, potrebuje pomoc zvonka. Možno by som si tiež ušetrila veľa problémov, ak by som niečo podobné absolvovala v tej dobe.
Môžeš sa z toho dostať, ale na mieste je pomoc od odborníka a to hovorí človek, ktorý si prešiel niečím podobným.

Teraz chcem schudnúť, svojou nedisciplínovanosťou som sa dostala opäť k obezite, ale idem to robiť pre svoje zdravie. Som chronicky chorá a ak si nechcem uhnať iné ochorenia: cukrovka, kĺbové ochorenie a pod., ktoré by mi veľmi skomplikovali priebeh mojej choroby, tak musím niečo robiť. Ale už to chcem docieliť zdravým spôsobom. Práve preto som tu.

Želám Ti aby si dosiahla svoj cieľ a oslobodila si sa vnútorne.

Pekný dník

PS: mysli na to, že bude lepšie, všetko zlé raz skončí a po každej búrke výjde slniečko
vek 37
výška 160, váha 85 kg, obvod pása 98 cm, obvod bokov 114 cm
3. 9. váha 85 kg
cieľ 13. 9. 83 kg
konečný cieľ - byť zdravá a spokojná

Obrázok

TheLastHope
Príspevky: 15
Registrovaný: 09 Aug 2014, 19:54

Re: Najťažší boj, je boj sama so sebou

Poslať od TheLastHope » 20 Okt 2015, 13:59

Ahojte,

už je to viac ako rok od mojho príspevku, a viac ako 5 rokov od kedy od kedy som prestala žiť a začala len existovať. Presťahovala som sa pred dvomi mesiacmi do Dánska s vierou, že pred tým možem aspoň utiecť ale očividne som sa mýlila :( Ak máte niekto nejako nové skusenosti, ako sa to dá zvládnuť prosim sem s nimi, budem vam vďačna .. Dufam, že aspoň vám sa darí....

Napíšte v tejto téme