Dodo, ako vtip, celkom dobré. Ako realita je to však zavádzajúce.
Hlavne preto, že behom za slečnami neschudol ani tak veľa, ale vypotil vodu.
Predpokladám že by to niekto, čo rád behá mohol aj preveriť v praxi.
Ja by som to urobil tak, že pred behom, povedzme že ešte pred raňajkami sa odvážiť, potom sa prebehnúť, znova sa odvážiť, rozdiel by určite bol.
Pre overenie, koľko ten dotyčný schudol, by sa mal odvážiť na druhý deň znova rano, na lačno.
Vtedy by sa ukázalo že po doplnení tekutín by váhový rozdiel bol malý, určite nie v kilogramoch.
Ešte trochu napíštem aj vlastný pokus.
Raz ráno som vedel že ma čaká celkom náročná túra. Celodenná, v zime, bolo veľa snehu (je to už veľmi dávno).
Napadlo ma, že sa odvážim ráno, po túre znova a uvidím ako som schudol.
Naozaj, večer po túre som vážil o 3kg menej, a to som cez deň jedol aj pil.
Len potom som bol veéľmi smädný. Na WC som sa dobre napil vody, potom v bufete sme pili minerálku a ešte aj pivo...
Na druhý deň som vážil skoro rovnako ako predtým než som absolvoval túru.
A bola to dosť makačka, miestami po pás sneh, mali sme batohy asi 15kg, lebo sme počítali že prespíme niekde v senníku, alebo aj vonku.
Napríklad sa pamätám na jednom mieste sme šli dolu briežkom a museli sme sa pretláčať snehom

a to dolu kopcom.
Na nástupe na vrch Ľubietovský Vepor, smerom od sedla Jasenová som šiel štvornožky a musel som si udupať v snehu schody a až potom sa dalo stúpať.
Čo krok, to schod a naopak. Uff, nikdy viac.

No, ale už stačí, nejako som sa rozpísal
