Je pravda, ze odkedy sa otuzujem, som este nespadla do nejakych pochmurnych myslienok, ako som tu mavala pravidelne kedysi. Citim sa zdravo a sviezo, napriek kilam. Vlastne neviem kolko vazim, ale pomerala som sa asi pred tyzdnom, budem sa len merat cas od casu, aby som si odsledovala progres. Mam motivacu, segra mi dala prenadherne sportove nohavice, lebo jej boli velke, no mne su tesne, takze chcem sa v nich citit komfornte. Takze miery:
prsia: 95
pas: 75
zadok: 105
Myslim, ze som na dobrej ceste prestat sa prejedat. Zda sa mi ze robim pokroky vo vnimani vlastneho tela a jeho potrieb. Studena voda a meditacia mi pomahaju. Len z hrozou si spominam, ako som kedysi chodila medzi regalmi a cielene si do kosika kladla potraviny, ktorymi som sa planovala prejest, dokonca som uz priamo v potravinach zacala cosi vyjedat a na pult polozila nacate balenie. Teraz mi to znie ako nocna mora.
a najvyšší čas so sebou niečo robiť lebo teda vek veci len zhoršuje
