Jasne, že chem ešte stratiť posledné tukové prebytky (a nie je ich málo), ale to už je len také hrajkanie sa. Strava, na ktorú som nabehla na radu výživového poradcu mi chutí. Je to už hádam štvrtý mesiac. Ani neviem. Už jem len to, čo si uvarím (až na malé výnimky - návštevy, dovolenky) a jem všetko, na čo mám chuť. Okrem palmového oleja vlastne nemám nič celkom zakázané (keksíky a spol). Samozrejme jem tak, aby som sa vošla do mojej kalorickej hranice - približne, nevážim už.
Viem, že je teraz dôležité sa nezastaviť. A myslím, že sa ani nezastavím. Šport ma baví a život sa mi páči

