Nie vždy jeme len preto, aby sme zahnali hlad. Často jeme keď sme v strese - jedlo môže zmierniť pocit napätia, či úzkosti. Niekto zajedá problémy, iný zas papá, pretože sa nudí. (Aj keď v dnešnej dobe sa nudiť vypovedá asi viac o stave mozgu.) Neraz sa rozjedia ľudia preto, že sú osamelí. Niekto jedáva zo zvyku pred televízorom, či pri počítači. V neposlednom rade (teda v ktoromkoľvek rade okrem posledného) jedávame z prostej maškrtnosti, pretože dostaneme chuť na niečo dobré.
Rozpoznanie spúšťačov emočného jedenia môže mať zásadný vplyv na vaše o chudnutie. Ak poznáte dôvod, pre ktorý často začnete jesť, môžete ten dôvod začať riešiť. Tu je prehľad častých spúšťačov emocionálneho jedenia:
- Stres - Ak ste v strese, tak nebuďte v strese. To je dobrá rada, ktorá vám ale nepomôže. Stres treba riešiť a netrpieť. V prvom rade odstráňte príčiny stresu. Iste nie je možné vypnúť všetky stresujúce faktory. Ale bola by hlúposť trpieť nejakému idiotovi aby vás stresoval a zároveň skúšať meditácie či jogu na ukľudnenie. Nedovoľte, aby ste boli v zbytočnom strese. Preč politika, spravodajstvo a všetci nepríjemní ľudia.
- Osamelosť alebo nuda - namiesto toho, aby ste siahli po chladničke, oslovte iných. Zavolajte priateľovi, ktorý vás rozosmeje, vezmite svojho psa na prechádzku alebo choďte do knižnice, nákupného centra či parku - všade, kde sú ľudia. Ak od vás ľudia bočia, vyhľadajte psychológa. Možno robíte nejakú chybu v komunikácii ktorá sa ľahko dá napraviť.
- Napätie, úzkosť, strach - súhrnne sa to dá označiť, ako zajedanie problémov.
- Čakanie sa dá skrátiť bagetou. Ak často čakáte, zmeňte životný štýl tak, aby ste nečakali. Život je krátky, ďalší už nebude a nádej lepšieho života po živote sú na diskusiu pri ktorej hrozí konflikt.
- Zvyk - tak ako fajčiari majú svoje rituály, kde si zvyknú zapáliť, aj obézny jedák máva svoje zvyklosti. Koláčik v cukrárni alebo keď ide okolo určitej pizzérie dá si "tú svoju".
- Pohladenie jedlom - niekedy mozog proste požaduje svoju dávku dopamínu. Niekto si zvykne dať pohárik, iný si dá koláč. Vznikne tak ľahko závislosť až na úroveň bludného kruhu závislosti. Chcem, dám si. Fungovalo to, takže keď nabudúce budem zas chcieť, dám si znova. Problém je, že opakovaním sa pocit radosti stratí.
- Niekto vás zláka - niekedy je spúšťačom emocionálneho jedenia niekto, kto vás pokúša. Ponúka jedlo, pozýva na pivo, položí na stôl tanier s buchtami.
Bludný kruh závislosti je dôležitá vec, preto si ju zopakujme:
Túžite po nevšednej poteche a tým, že si ju spôsobíte - tak vám to trocha zovšednie. Ale túžba na niečo nevšedné zostane. Ako ju chcete naplniť? Dva koláčiky. Nabudúce tri?
Takže ak máte pocit, že viackrát za deň zjete niečo, čo by ste zjesť nemuseli, robte s tým niečo.
- Identifikujte, že sa niečo také deje. Teda popíšte, že jete viac, než len počas raňajok, obeda, večere. (prípadne olovrantu a desiatej).
- Ak sa to deje, tak prečo? Pahltnosť? Maškrtnosť? Nuda? Niekto vás zlákal?
- Ako sa dá takej situácii predchádzať? Tento bod už pôjde o niečo ľahšie, ak o ňom viete.
Aby ste v budúcnosti takému jedeniu predišli, spravte tieto opatrenia:
- Zrušte spúšťače. Dohodnite sa so známymi, aby vás nelákali, nekŕmili.
- Riaďte emócie. Ak ste v strese, znižujte jeho príčiny. Ak ste v zlej nálade, upravte náladu inde a inak, ako v chladničke. (Nie, ani v cukrárni nie.)
- Predchádzajte hladu! Tento bod zaistíte pravidelným jedením + pred každým jedlom zelenina. Výsledok? Sýtosť. To sa hneď lepšie odoláva.
- ...a odmeňte sa. Ak sa vám darí, tak sa nejako odmeňte. Váš "súčet radosti" za deň by mal byť podobný, ako pred chudnutím. Akurát tá radosť by nemala prísť z údenín či koláčikov, ale z niečoho vhodnejšieho. Dosaďte si čo sedí vám. Dobrý film, kniha, hranie na hudobný nástroj, sex, divadelné predstavenie...
Psychika má pri obezite jednoducho svoju úlohu. Niekedy malú. Niekedy zásadnú.
