Absolvovala som Váš 10-dňový kurz chudnutia a ďakujem za rady. Mám len pár kíl navyše, takže kurz som poňala skôr ako doplnok k vylepšeniu svojho života a získaniu praktických rád, ako sa vyhnúť skákaniu z jednej nezmyselnej diéty na inú a celkom postupne s malou námahou schudnúť. Váš kurz mi trochu pripomína diétu podľa akademika Charváta, ktorú som minulý rok vyskúšala. Tiež sa zameriavala na dodržanie viacerých jedál denne, elimináciu sladkostí (aj tak vraj podnecujú hyperaktivitu u detí), alkoholu a pod., akurát je prísnejšia – limituje objem kalórií na cca 900 kcal denne pre fázu chudnutia, čo sa nedá vždy vydržať.
Vaše rady sú v podstate jednoduché, ľahko pochopiteľné a vychádzajú z dostupných vecí, len si treba “udržať pravidelný krok”, motiváciu (robím to pre seba, nie pre druhých a tiež nie kvôli konkrétnemu jednorazovému momentu v živote – chcem sa tento rok blisnúť na plese a pod.), vôľu niečo pre seba urobiť (nikto nám nepomôže, keď to nebudeme sami chcieť) a najmä trpezlivosť (práca chvatná, málo platná). Ja som za tých 10 dní schudla 2,2 kg, v páse cca 3 cm a v bokoch 1-1,5 cm (aj keď si myslím, že to bol najmä zásluhou, že som prestala “mlsať”, čo je môj najväčší kameň úrazu). Zhruba po 3-4 dňoch sa mi znížila chuť na sladké, po 7 dňoch som vôbec na sladké nemyslela a teraz som schopná odmietnuť aj čokoládu – nevidím dôvod ju jesť a ani mi tak nechutí. Keď prišiel na mňa na začiatku hlad po sladkom, stačilo si privoňať k danej dobrote, preskúmať ju očami, nasýtiť sa psychicky a dosť.
Čo je veľmi podstatné, Vami uvádzané rady sú veľmi bezpečné a takáto diéta (nie je to síce správny pojem, ale je krátky a ľudia hneď vedia, o čo asi ide):
nestresuje organizmus nedostatkom jedla a teda slabosťou kvôli nízkej hladine cukru (už som s tým mala dočinenia a nebolo to príjemné – nejesť alebo jesť málo je ako mlieť mlynčekom naprázdno – zachvíľu sa zadrhne, lebo nie je ničím “mazaný”).
tempo/rýchlosť chudnutia si môže každý zvoliť sám – podľa toho, ako sa zdravotne cíti a do akej miery dodržiava predpísané zásady, sa mu darí chudnúť (dôležité je, aby nás to bavilo a hneď pri menšom zlyhaní sme to nevzdali – príliš veľa a silných zákazov pôsobí demotivujúco) ja som ju “necítila” ako nutné zlo/neobmedzovala ma (nehladovala som, prechádzky – pokiaľ človek nie je nevládny, sa dajú v pohode realizovať, pitie tekutín je v podstate prirodzené, jedenie surovej zeleniny sa odporúča všeobecne aj na čistenie čriev, omladenie zvnútra, posilnenie imunity, čo sa mi hodí namiesto kupovania drahých prípravkov v lekárni sľubujúcich zázraky na počkanie, mäso sa tiež vynechať nemusí – vegetariánstvo ani vegánstvo by som nezvládla – som odchovaná na “bežnej” slovenskej kuchyni – zemiaky/ryža a mäso…) súhlasím s tým, že zdravé jedlo sa pripravuje krátko – buď má byť z čerstvých potravín alebo krátko povarených (myslím, že aj preto Čiňania žijú dlhšie :-)).
Často mám pocit, že tieto zásady sú niekde v našom vnútri zakomponované, no nepočúvame svoj organizmus – keď nám je zle alebo sa cítime slabí, rýchlo si chceme doplniť energiu niečim dobrým a potom znova a znova ako odmenu za trápenie, ktoré v danom momente pociťujeme alebo naopak uistenie, že vôbec nie sme takí zlí, ako sa cítime a všetko okolo nás je fajn (naoko). Ale sa prepchávame len tak, lebo to robia všetci (podľahnutie davovej psychóze) a nikto na prejedenie ešte neumrel, alebo áno? Myslím, že najväčší problém je vždy v hlave – jedlom si kompenzujeme niečo, čo nám chýba. Treba len prísť na to, čo to je a potreba uchylovať sa k prejedaniu pominie (ak nejde o nejakú chorobu). Ak ide o nedoriešenú vec v hlave, ľahko sa vrátime k pôvodným neduhom. Ale to je už o inom.
Zároveň platí staré známe – všetko s mierou a tak by sme si mali vyberať aj potraviny. Človek potrebuje všetky živiny (je blbosť, ak tvrdí niekto opak), len niekto niečoho viac, iný menej. Preto sa nemajú vynechávať potraviny okolo nás (teda pokiaľ to nie je pre danú osobu zdraviu nebezpečné alebo zvlášť nepríjemné).
Ak som sa v niečom zmýlila, pokojne ma opravte.
Prajem Vám mnoho kreatívnych nápadov a úspešné pokračovanie v tejto bohumilej činnosti pretvárania ľudí na uvedomelých a seba-zodpovedných jedincov. Veď aké návyky budeme mať dnes, také často zdedia naši potomkovia (alebo aj horšie).
S pozdravom, Katarína z Nitry
