Miro Veselý, chudnutie-ako.sk

Ja tú dobrotu musím mať…

Píše Miro veselý od roku 2004.

Viem, strach je vždy aspoň kúskom iracionálny. Ak ste ešte chudnúť nezačali, asi sa vám nebude zdať možné, že by platilo aj na vás to, čo napíšem. Verte však, že to platí.

Jedlo a chute sú len vecou zvyku

No a zvyk je železná košeľa – nepustí. Ak máte nadváhu, ste zrejme navyknutí masívne soliť, jedávate zbytočne veľa jedla (možno o tom neviete), sladíte, ľúbite safaládky, či torty. Radi si námatkovo zobnete rôzne dobroty. Možno ste dokonca zvyknutí, že celé dopoludnie sa neje nič, potom možno nejaký obed a ďalší ostrovček jedla je až hlboko v noci.

Vlastne je celkom jedno, na čo presne ste zvyknutí. Štýl, akým žijete, vám vyhovuje. Len s drobnou poznámočkou – priberáte. A to jediné vám na celej veci nevyhovuje.

Väčšina ľudí s nadváhou by rada zhodila tuk a pritom by chceli ďalej jedávať spôsobom, ktorý ich doviedol ku nadváhe, či obezite.

Práve v tom je tragédia rýchlodiét. Schudnúť rýchlo pár kíl je pomerne ľahké. Stačí nejaká “diéta” typu hladovka. Na pár dní zaťať zuby… Po pár dňoch a zhodených kilách sa však človek vráti ku starým stravovacím návykom a bleskovo priberie. Ani nejdem pitvať to, že rýchloschudnutím (hladovky typu tukožrútska polievka, ryžová diéta a iné nezmysly) človek schudne hlavne zo svaloviny, tuk zostáva. Potom príde “jojo” efekt. Človek zas priberie – tuk – na rovnakú, alebo často vyššiu hmotnosť ako mal pred hladovkou. Po diéte však už je svalovina s prepáčením v keli. Inými slovami – po hladovke s “jojo” efektom je človek tučnejší, než predtým, má vyššie percento tuku v tele.

Tento zúrivý úvod som napísal preto, aby som ilustroval, že ak chcete schudnúť, musíte úplne zmeniť svoj životný štýl, čiže úplne zrušiť staré návyky. Pretože vám škodili, oplatí sa vám ich vzdať. Navždy! Inak budú kilá len pribúdať. A meniť návyk – to je teda pekelne ťažká úloha, nedokáže to každý. Vybočiť z rituálov a stereotypov je ťažké aj preto, že mnohé veci “bežia” samé od seba. Človek nie je na svete sám, stretáva sa so známymi, s rodinou a na všetkých stretnutiach býva zvykom jesť. Hodne jesť. Nezdravo.

Či idete na návštevu k mame, babke, alebo máte večierok, či posedenie s priateľmi, stoly sa vždy prehýbajú dobrotami. Ak zrazu odmietnete jedlo, tí, čo ho pre vás chystali budú nespokojní. Znemožníte im komunikovať s vami. Odmietnete drahú šunku a oni to budú cítiť, ako keby ste odmietli ich potravinové gesto. Budú na vás riadne tlačiť, aby ste si len dali. Neraz použijú citové vydieranie (piekla som to len pre teba…), inokedy bagatelizáciu (jeden koláčik ti neublíži). Ťažké je vaše rozhodnutie schudnúť, keď vám ho budú systematicky rozleptávať často aj tí najbližší.

Návyk sa zmeniť dá

Tým úvodom som chcel povedať to, že dosť presne viem, ako to chodí, ak sa niekto rozhodne chudnúť. Všetci naokolo ho podporia slovami. A obklopia koláčikmi. Žijeme v obezitogénnom prostredí. Preto nečudo, že sa mnohým obéznym zdá až natoľko nereálne vzdať sa svojho výživového štýlu.

Ja to musím mať

Ide vlastne o závislosť. Len skúste človeku, ktorý je závislý na kokakole, alebo kofole navrhnúť, nech ju nepije, že nie je zdravá. Hneď sa dozvieme, že on to mať musí, bez kofoly by fungovať nemohol, odmieta si skúsiť predstaviť akúkoľvek zmenu. Dôvod je prostý – tieto nápoje sú veľmi mäkulinké, ale drogy. Cukor + kofeín. Tvrdý útok na zmysly. A podobne sú na tom mnohé iné pokrmy plné soli, alebo cukru, s výdatným obsahom tuku. Presne to ľuďom chutí. Výrobcovia to vedia. Chcú zarobiť, bez ohľadu na to, že to používateľom ublíži.

Chuťové bunky si postupne zvyknú na rafinované a silné chute profesionálnych výrobkov. Prestanú vnímať slabé stimuly. Človek už nemá záujem o bežné veci.

Kto má rád rezne a presladené torty, málokedy ocení zeleninu. Odmieta jesť ľahké jedlá, pretože už necíti žiadnu jemnú chuť.

Prežije ten, kto sa prispôsobí

Celá živočíšna ríša, ktorej sme stále ešte súčasťou, je prispôsobivá. Ak organizmus začneme týrať jedom – napríklad fajčením – prispôsobí sa tomu. Zrýchli metabolizmus a snaží sa prísun jedu kompenzovať a zbaviť sa ho. Vďaka schopnosti prispôsobiť sa fajčiar prežíva – spravidla v horšej kondícii, než keby nefajčil. Jasné, väčšina fajčiarov vám bude do očí klamať táraniny, ako im nikotín nič nerobí, ale to je len naivná obrana. Keby totiž pripustili, že im fajčenie škodí, jediným logickým a rozumným záverom by bolo proste prestať fajčiť. No a to sa závislému nehodí. Rovnako s jedením. Tučný človek vie veľmi dobre, že ten bôčik by nemal zjesť, ba ani tie knédliky… Ale nájde si 100 dôvodov, prečo dnes ešte áno a chudne sa až od zajtra.

Závislosť sa definuje (okrem iných definícií) ako stav, kedy človek pokračuje v nejakej činnosti napriek tomu, že mu táto prináša zdravotné, psychické, alebo sociálne ťažkosti.

A taká obezita, fajčenie, či alkoholizmus sú na tom zhruba rovnako. Na výpočet ťažkostí nestačia ani prsty celej rodiny. Napriek tomu žerieme ako zmyslov zbavení.

Všade po meste, v školách a na pracoviskách tolerujeme predajne s fast foodom, s nezdravými dobrotami. Nechávame deti, nech si len dajú. Čím skôr si vytvoria návyk na tieto pokrmy, tým lepšie na nich podnikatelia a štáty zarobia. Neskôr aj farmaceuti a nakoniec pohrebníctva.

Stop a príde zmena

Ak teda tučný človek tuší, že by sa mal vzdať všetkého, čo má rád, nevidí to práve optimisticky. Má strach, že odteraz by život už mal byť len fádny… On vie, že by mal jesť veľa zeleniny a celozrnné chleby. Už ich koštoval. Už povedal svoje “ďakujem, neprosím”. Nechutilo mu to. Jasné – v porovnaní s rafinovanými chuťami profesionálnych produktov je chuť kalerábu vyrobeného len v prírode naozaj veľmi fádna.

Myslite však na prispôsobivosť organizmu.

Ak začnete systematicky jesť len tie “blafy” bez farby, chuti a zápachu, určite budú pre vás prvé týždne dosť nepríjemné. Ale potom sa veci začnú meniť. Organizmus sa novej strave začne prispôsobovať. Odrazu zistíte, že pokrmy, ktoré sa vám zdali celkom fádne majú svoje chute. A sú to chute zaujímavé a intenzívne. Oveľa bohatšie. Len nesmiete mať ohlušené zmysly. Je to podobné, ako po hlasnej diskotéke, či koncerte. Veľa toho nepočujete. Zdá sa vám, že je ticho.

Preto ak chcete zmeniť životný štýl a začať sa stravovať zdravšie, neskúšajte si to na nečisto. Neuvažujte o tom, že vám čistá voda pripadne odporná, keď ste doteraz pili len Fantu. Vydržte pár týždňov a vaše telo si zvykne na novú, nižšiu hladinu podnetov. Prispôsobí sa novej situácii. O pár mesiacov zrazu zistíte, že aj tie predtým zdanlivo najfádnejšie chute vám dokážu urobiť veľký chuťový zážitok. To si asi teraz nedokážete celkom predstaviť. Ale verte, že to tak funguje. Rovnako je to s množstvom jedla. Ak začnete jedávať menšie, rozumné, porcie, po čase sa budete cítiť “obžratí” aj z malej dávky jedla, ktorú by ste predtým považovali za slabé predjedlo.

Najhoršie je naozaj začať a vydržať nejaký čas na čo najnižšej hladine podnetov. Neslaďte, nesoľte.

Ak to dokážete, objavíte nový svet chutí, ku ktorému nemá prístup ten, kto jedáva intenzívne chute. Nová strava vám začne chutiť až po čase, takže už zas budete mať potraviny, na ktoré sa tešíte. A jedlá, ktoré vám chutili predtým vám už budú pripadať príkre, presolené a mastné. Keď sa dostanete do tejto fázy, vaše chudnutie už bude veľmi ľahké. Už nebudete túžiť po sladkostiach a slanostiach. Jediným nepriateľom bude ponuka z okolia. Ale to sa dá vcelku zvládnuť…

 

Komentáre k článku: Ja tú dobrotu musím mať…

  1. anona 21. apríla 2006

    súhlas, hlavne zo začiatku má človek, ktorý si doprial(čokoľvek, či to je jadlo, alkohol, nikotín, drogy), strach, čo to bude za život, keď už žiadne hriechy a slasti nezostanú. na to, priatelia, prídete až keď to skúsite a určitú dobu vydržíte, nie hneď, lebo spočiatku bojujeme s abstinenčnými stavmi, s vlastným zákerným mozgom, ktorý sa chce mať dobre a bez námahy… za posledný rok odbúravam jednu neresť za druhou, nie vždy hneď úspešne, ale vytrvalo a dlhobodo a nehcem poúčať, skôr vás potešiť, ono to bude len lepšie, stačí vydržať ( najviac ma bolelo prestať fajčiť, no v najhorších chvíľach som si vravela, že také peklo to predsa nebude naveky, raz musí prísť zmena k lepšiemu-a je tu), jedného dňa si nenápadne uvedomíte, že vás už nezotročuje stálemyslenie na nákup, zháňanie a požívanie jedíkov, že už patríte medzi fanatikov zdravého životného štýlu, že sa vám svaly miesto slaniny rysujú, že sa dlhodobo mení nálada, viac sa smejete, máte sa radi, to je pocit veľkej slobody a šťastia howgh.

  2. Annie 1. mája 2006

    po precitani niekolkych clankov sa chcem autorovi podakovat, lebo mi pomohol uvedomit si ze som bola normalnym sposobom ZAVISLA- predtym som sa presvedcovala vyhovorkami, ze jedlo a pitie predsa nemoze byt drogou, ale mylila som sa.
    Perfektnu vykonnost mi zarucovala kombinacia cukor + kofein a mne pripadalo normalne zit tyzden len na sladkostiach a litroch coli light. Nespavost? Asi som len prepracovana a mam v hlave privela myslienok. Nevolnost? To bude tym pocasim. Bolest hlavy? Vonku je nizky tlak. Zeleninu? To krajanie dlho trva, a navyse potrebujem energiu, dam si radsej kusok cokolady.
    Atd. Vyhovorky.
    Uz vyse roka sa snazim zmenit svoje stravovacie navyky, ale stale zlyhavam. Preto uz viem, ze som skutocne zavisla. Lutujem, ze som sa dala nachytat a tak vyrazne prispievala na zisky nejakych anonymnych vyrobcov potravin.
    Budem sa snazit o zmenu co najintenzivnejsie, drzte mi palce!

  3. Miro Veselý 1. mája 2006

    Annie: držím ti palce. Uvedomiť si to, že ide o závislosť je veľký krok vpred. Ešte nie je vyhraté, ale už vidíš cestu. Nie je ľahká a hlavne jej začiatok je ťažký. Ak začneš, neskôr je stále príjemnejšia.

  4. karina 17. mája 2006

    Plne súhlasím. Ja som tiež silný závislák. Vždy som si to uvedomovala, ale nešlo to.Najťažšie je vyjsť zo závislosti. Chcem to len neviem či to dokážem. Čo sa týka pitia sladkých žbŕnd – to som vcelku zvládla – vyslovene som si zamilovala čistú vodu. Ale sladké dobroty, čo robia toľko zloty – to sa mi vôbec nedarí. Ale chcem to zvládnuť.

  5. simonecka 27. júla 2006

    vsetci vieme,ze nieco nieje v poriadku,ak mame nadvahu.ja som clovek,ktory je na jedle zavisly,ale nemam problem jest celozrnne produkty,jem vela zeleniny,ovocia,nepijem kolu,ani fantu,nemam problem pit cely den vodu.ale popri tomto zdravom stravovani prichadzaju neustale dni,ked “zerem” tie veci,ktore nas robia zavislym..takze som aj ja zavysla…dobre je vediet to,

  6. Tina 24. augusta 2006

    ja som bola tiez zavisla na sladkostiach a vyriesila som to tak, ze tyzden som sladke nejedla, aspon nie keksy a ine, co sa u nas pravidelne kupovalo a po tyzdni mi uz aj kalerab/kupeny na tvoj podnet:)/ pripadal sladky sladkosti sa uplne zbavit neda, ale riesim to ako sa da

  7. Miro Veselý 24. augusta 2006

    Tina: presne tak a počkaj o mesiac. Vydrž, vyhýbaj sa hlavne mastným sladkostiam a slanostiam a budeš chudnúť.

  8. kaciatko 30. augusta 2006

    myslim si, ze na tomto prispevku je kus pravdy. Ja chudnem od januara a podarilo sa mi schudnut 21 kg. Teraz ma 60 kg a vysku 162 cm. Musela som zmenit zivotny styl, najprv som zacala chodit do posilovne, kde mi poradili aj ako sa mam vhodne stravovat. Prve 2 tyzdne boli dost tazke, ale pomahala mi voda na zasytenie. Na zaciatku som si nevedela predstavit den bez sladkej tycinky a teraz nemam vobec chut na sladke. Jeden den v tyzdni mam vsak tzv. zravy den, kedy si doprajem vsetko na co mam chut aj cokoladu.

  9. basa 9. septembra 2006

    Ludia co ste uz zdravo schudli – fakt vam racionalna strava robi potesenie, uspokoji to vase chutove pohare? Take to,ked sa spokojne opriete o stolicku a vzdychnete si: mnam to bolo dobre! Lebo ja sa ani tak nebojim toho; ze mi bude chybat kolac – ako ten pocit; ktory po nom mam! Tak ako? :(

  10. Miro Veselý 9. septembra 2006

    basa: práve som dojedol kaleráb, veľký kus vareného hovädzieho mäsa a semiek v šupe. Som obžratý a bolo to veľmi dobré. jasné, ešte by som zvládol aj tortu, ale vlastne nechýba, nestojí mi ten pársekundový príjemný pocit za trvalé následky. občas sa dá zjesť aj koláč a užiť si to. nie však furt

  11. zuzanah 30. apríla 2008

    ….”par sekundovy zazitok”,to si Miro vystihol uplne presne. Ved ani casto neviem ako to chutilo,len viem,ze mi to zasa pridalo,tam kde nemalo…

  12. kelly 13. októbra 2009

    Ja len tolko chcem poznamenať , že mnoho ludí hlavne žien a dievčat okolo mna sa stravuje raz denne vačšinou ráno a su velmi chude , čiže nejedia pravidelne a cez den niesu ani hladne – tak ako to potom je ? aj to je len sila zvyku , že sa tak stravuju ????

  13. Miro Veselý 14. októbra 2009

    Je to sila veľmi zlého zvyku.

  14. kelly 14. októbra 2009

    Prečo ? čo sa im može stat ?…. ako som si všimla nema to na nich žiadny nežiaduci dopad….

  15. Miro Veselý 14. októbra 2009

    kelly ak sa niekto cez deň nestravuje, večer zje viac ako by mal. čiže cez deň sa metabolizmus spomaľuje a večer sa zje zbytočne veľa. krátkodobo nie je problém. v mladosti často bez následkov. ale stáva sa z toho zvyk. a v strednom veku je tu obezita ani nevieš ako. nepravidelné jedenie je najčastejší dôvod vzniku obezity

  16. kelly 14. októbra 2009

    No akože oni ani večer nejedia :)…. takže len rano niečo zjedia, ale aj tak dakujem za odpoved :)))

  17. Leona 2. februára 2011

    Myslím si, že mám v pohode postavu, len som chcela zo 2-3 kg schudnúť. Nikdy som nechápala prečo stojím na váhe i keď sa pomerne zdravo stravujem (veľké množstvo zeleniny, strukovín, vločiek, rýb, mliečne výrobky, ovocie, tmavé pečivo, ak čokoládu tak len horkú- obzvlášť na ňu si dávam pozor, atď..) lenže už to samotné veľké množstvo asi hovorí samo za seba- s tým mám obrovský problém. Ak niečo otvorím, musím to dojesť celé. Taktiež ak si niečo varím, musím to dojesť, poprípade stále odbehujem a dokladám si :) mám pocit, že s tým nedokážem bojovať :) a nebaví ma zakaždým si to vážiť. Problém je asi aj ten, že volím stále väčší tanier, tým pádom strácam prehľad alebo nie?.. Nejaká rada by mi pomohla ;)

  18. Leona 2. februára 2011

    hupss taký komentár tu asi nepatrí :/

  19. Alessandra 15. mája 2011

    Leona: trochu manipuluj jedlom, aby to malo výraznejšiu chuť aby ťa to chuťovo dosť uspokojilo, potom nemusíš jesť kvantá.

  20. mersi 28. júna 2011

    Ahojte. úplne súhlasím s článkom. neustále bojujem s nadváhou a tak ako niekde na inom mieste Mirko písal, obezita je najprv plachá, nezbadáte ju, vkráda sa potichu a potom naraz – huups, nevojdete sa do jedných nohavíc, kúpite o trošíčku väčšie. nevojdete sa do ďalších, kúpite ešte o milimetrík väčšie. a takto prídete k vrecovitým veciam obludných rozmerov. prestanete sa mať radi a vlastne celý váš deň sa točí okolo “chcem mať tú čokoládovú tortu” cez “prečo som nedokázal/a odolať”. každý každučký deň. neuveriteľne únavné. chce sa vám vlastne usmievať? pochopila som však, že chudnúť sa naozaj nedá “iba tak”, treba na to informácie. napríklad aj o tom, že tie hlúpe sladkosti sú obyčajnou závislosťou a že môj mozog je fakt “zmagorený” zo všetkých tých “akože chutí”. absolútne súhlasím s výrokom, že tučný človek nevie, ako chutí normálne jedlo. nepríliš sladké, nepríliš slané. normálne. prirodzené. z prírody. začala som teda chudnúť. nie narýchlo. zbierala som si to roky. vždy som si myslela, že sa ma to netýka, vždy mi bolo treba schudnúť iba nejaké 3 kilečká. teraz je to aspoň 13. prečo? lebo som si stále myslela, že ten absurdne malý kúsok čokoládovej torty moje telo nezbadá…. zbadalo :)) aspoň už tuším, ako na to. ďakujem. všetkým prajem hlavne, aby mali trpezlivosť. jedine to asi pomôže.

  21. lubik 25. novembra 2012

    Dobry den,podarilo sa mi uz dost zhodit,aj napriek sebazapreniu a ovladaniu sa mi stane,vacsinou cez vikend,ze jednoducho nevydrzim a musim zobkat,alebo sa poriadne najest,riadnu porciu,aj dve…ale ked uz,tak sa snazim zobat do zdraveho jedla…ale zaujima ma,co sa deje potom,za kolko hodin,dni,sa organizmus “ocisti” od toho jedla navyse a zacne zase fungovat v dietnom rezime,ked na dalsi den uz riadne jem,ako treba,aby som chudla.Alebo inak poviem,ako moc si tym “pokazenym” dnom uskodim.Dakujem

Pridajte komentár:

Napíšte vašu otázku, alebo komentár k článku...

Vyplňte ešte: