Porovnanie alkoholika a obézneho

Píše Miro Veselý od roku 2004. Info...

Dovoľte krátky exkurz medzi alkoholikov. Je veľa podobností pri závislosti od jedla a pri alkoholizme. Porovnáme ich. No a vyskúšame odvodiť, ako s tým naložiť.

Hovoríme o závislosti. Existuje niečo čo sa volá závislostná porucha. Znamená to, že niektorí ľudia majú bližšie k tomu stač sa od niečo ho závislí. Zvyčajne to súvisí s pocitom odmeny, radosti. Niečo nám chutí, niečo sa nám zapáči a chceme to opakovať. To je normálne. No niektorí sa na tú túžbu naviažu a chcú to čo im chutí opakovať často. Stávajú sa od toho závislí. No a ako sa rozpozná závislosť od nezávislého splnenia si radosti? Hlavným rozdielom je v tom, že závislý človek prekoná strach z následkov.

  • Ak je konanie rizikové, nezáviský čkovek od neho upustí. Napríklad hazardná hra, alebo fajčenie. Zdravý človek rozpozná, že to nie je nič dobré a nepustí sa do toho.
  • Závislý človek to všetko vie tiež. Napriek tomu s tým neprestáva i keď príde o majetok, alebo zdravie. Nepoučí sa, túžba, závislosť sú silnejšie.

Závislosť je v prípade alkoholizmu problém, ktorý má viacero zložiek.

  • Psychická závislosť od alkoholu. Tá sa volá túžba alebo po anglicky crawing. Tá vábi alkoholika, že by si niečo drgol. Dúfa, že nastane ono uvoľnenie, príjemný pocit.
  • Fyzická závislosť od alkoholu. Ak sa často pije, telo si na alkohol navykne. Ten síce v takej dávke už škodí, ale zároveň by vyvolal abstinenčné príznaky, ak by si závislý nedal.

Tieto dve zložky sa potom spoja do bludného kruhu takto:

  1. Pravidelnejšie pitie oslabuje účinok alkoholu. Volá sa to zvyšovanie tolerancie. Znamená to, že ak na začiatku je človek podnapitý z jedného piva, skúsený alkoholik vymľaskne aj 6 pív len na to, aby cítil, že má trocha nakúpené.
  2. Oslabenie účinku alkoholu je pre pijana nepríjemné. Oslabuje sa totiž pocit odmeny. Aby ho dosiahol, dá si viac a ešte viac. Práve preto sa zvyšuje množstvo vypitého alkoholu.
  3. So zvyšovaním dávky alkoholu sa pomaly rozvíja fyzická závislosť. Teraz už pijana neláka len samotné pitie. Už aj telo ho núti, aby pil, pretože ak nie, bude nasledovať nepríjemný abstinenčný stav.

A toto je ako špirála s postupne sa zhoršujúcim sa priebehom.

Obezita má u niektorých ľudí veľmi podobný štart, ako závislosť.

Definícia alkoholika

Alkoholik je človek, ktorý pije aj napriek tomu, že mu pitie prináša problémy. Zdravotné, spoločenské, psychologické. To je jedno aké. Alkoholizmus je stav, kedy človek chce piť bez ohľadu na riziká. Normálne fungujúci človek sa vyhýba veciam, ktoré mu spôsobujú problémy.

Ak sa udrie kladivkom, bolí. Nabudúce si dá pozor. Popáli sa? Nabudúce sa bude vyhýbať horúcim veciam. Ak mu po nejakej potravine je zle, vyhýba sa jej.

Alkoholik však pije ďalej, aj keď ho kvôli tomu vyhodia z práce, manželka sa s ním už dávno rozviedla a stratil aj priateľov. Stále pije, lebo chce.

Keby ste mu navrhli, aby s tým prestal, nepovie vám “áno, ja som fakt asi alkoholik, musím s tým niečo robiť, ďakujem za ponúknutú pomoc, rád ju prijmem”. Nie. Vynadá vám. Aby ste mu dali pokoj, pretože vôbec nič nechápete. Nestresujte ho ešte aj vy! On predsa “musí piť, lebo…“. A čokoľvek, čo zaznie po slove lebo je racionalizácia. Umelé, na prvý pohľad rozumné vysvetlenie, prečo ten človek pije a musí piť ďalej. Naštve sa na vás, pretože mu už ani vy nedáte pokoj. Do pekla, veď je sloboda, kto chce piť, nech pije. Nato sme štrngali kľúčmi na námestiach? Tak sa už neser a štrngnime si. Na pečeň!

A keď mu nedáte pokoj s pitím, možno sa jedného pekného dňa od neho dozviete, že pije “preto, lebo je stále v strese z toho že mu vy stále nedáte pokoj!”. Taká taktika sa volá presúvanie zodpovednosti. On pije, vy ste za to vinní, že ste mu piť zakazovali. Naivné, ale mnoho ľudí tomu spočiatku aj uverí.

U alkoholika je bežné:

  • Alkoholik neprestáva s pitím, hoci má problémy v rodine aj práci (príde o partnera, prácu, stratí priateľov).
  • Tajne pije v nádeji, že sa to okolie nedozvie. Musí mať zásobu alkoholu, často tajnú.
  • Často myslí na alkohol, program si prispôsobuje tak, aby mohol piť. Organizuje oslavy, narodeninové párty, rôzne akcie.
  • Má nutkavú potrebu vypiť si, hoc vie, že by nemal, že to bude mať následky. Nevie sa kontrolovať. Keď začne, chce sa opiť. Jeho pitie je nutkavé.
  • Má pocity viny, často trpí sebaľútosťou.
  • Nerád o alkoholizme hovorí, neznáša narážky na svoje pitie.
  • Hľadá dôvody, prečo „musí“ piť, racionalizuje svoje správanie.
  • Občasné alkoholické „ťahy“, keď je opitý niekoľko dní.
  • Má „okná“, nepamätá, čo sa dialo.
  • Máva poruchy sebahodnotenia, často sa podceňuje.

A nazad medzi obéznych.

Definícia závislosti na jedle

Obézny jedáva veľa napriek tomu, že mu obezita prináša problémy. Zdravotné, spoločenské, psychologické… Už asi tušíte kam mierim. Áno. Teraz napíšem presne to isté čo o pár odstavcov vyššie, ale zmeníme jedno slovo. Závislosť od alkoholu sa zmení na závislosť od jedla.

Chudnutie s úspechom - balík kníh

5 kníh Mira Veselého s podpisom.
To je 5 darčekov pod 5 stromčekov keby niečo :-)
Plus ručne maľovanú záložku.
Plus dobrý pocit, že ste podporili autora :-)

39,90 eur + poštovné

U obézneho je bežné:

  • Neprestáva s jedením nevhodných jedál, alebo diétami, hoci má zdravotné a sociálne problémy.
  • Tajne jedáva v nádeji, že sa okolie o tom nedozvie. Snaží sa mať zásobu jedla, často tajnú.
  • Často myslí na jedlo, prispôsobuje program tak, aby sa mohlo, ale radšej „muselo“ jesť. Vymýšľa oslavy, rauty, grilovačky, pohostenia.
  • Má nutkavú potrebu dopriať si, hoc vie, že by nemal.
  • Jedáva rýchlo, nežuje, len hltá. Keď začne jesť, chce sa „obžrať“. Niekedy je jedenie nutkavé.
  • Pocity viny, častá sebaľútosť.
  • Nerád hovorí o nadváhe, neznáša narážky na svoju adresu.
  • Hľadá dôvody, prečo „musí“ jesť, racionalizuje svoje správanie.
  • Záchvaty jedenia a diét sú akési jedácke „ťahy“.
  • Aj keď z jedla nie je okno, možno by sme našli paralelu, že z priveľa jedla je človeku „dobre zle“. Môžu byť ťažkosti, napríklad sa ozve žlčník a tučný človek vie, že sa ozve. Napriek tomu si dá ešte tretí rezeň.
  • Máva poruchy sebahodnotenia, často sa podceňuje.

Obézny nie je normálne fungujúca bytosť. Trpí poruchou výživy – prijíma viac, než potrebuje a neprestáva s tým, ani keď má vážne problémy. Nechce nič zmeniť, nechce obmedziť svoje jedlo a pohodlie.

Ak sa s ním pokúsite o obezite hovoriť, bude bojovať proti vám, v strachu, aby ste ani náhodou nesiahli na jeho životný štýl.

Samozrejme, že ho stresuje, ak mu niekto drzo pripomína to, čo sám dobre vie – že by mal zmeniť svoje návyky. Ale tú zmenu nechce spraviť. On totiž musí “mať teraz pokoj a jesť viac, lebo…”. Lebo medveď. Racionalizácia. Asi jej verí aj on sám.

A keď mu nedáte pokoj a budete chcieť, aby išiel k lekárovi, alebo menej jedol, možno sa jedného pekného dňa od neho dozviete, že teraz “kvôli vám musí jesť ešte viac, lebo je stále v strese, ako mu stále nedáte pokoj!”.

Áno. Znova tu máme presúvanie zodpovednosti. On sa prejedá, za čo môžete len vy, lebo ste mu jesť zakazovali.

Len málokto by uveril tomu, že by jedol menej, ak by sa téma nebola otvorila.

Neveríte? Skúste štíhleho človeka poprosiť, aby nedojedol pol porcie obeda. Možno sa na vás prekvapene pozrie, ale pokojne to spraví. Asi na takú požiadavku máte nejaký dôvod. Nedá si hneď dve porcie len zo stresu, že ste ho požiadali o takú hrôzu ako zjesť menej…

Závislosť ako porucha

Ak máte v sebe nezdržanlivosť, netrpezlivosť, dychtivosť či rozmaznanosť, máte problém. Môže totiž ísť aj o formu závislosti od okamžitého splnenia túžob. Takí ľudia ľahšie prepadnú alkoholu, hazardným hrám. Ľahko sa stanú závislí od partnera, alebo od jedenia.

Nezdržanlivosť sa dá zmierniť trénovaním.

Ak sa dohodneme, že existuje niečo také ako „závislosť od jedla“, poďme sa na to pozrieť rovnako, ako keby šlo o závislosť od alkoholu. Test, či máte problém s alkoholom má 4 prosté otázky. Položme si ich teraz, ale preložené do reči chudnutia.

Test závislosti od jedla

Nasledujúce 4 situácie by sa vám nemali stať ani raz za posledný rok:

  1. Konzumácia jedla v nadmernom množstve. Jedávate tak, že vám to spôsobí problémy? Nevoľnosť, pocit prejedenosti, „pokazené brucho“, potreba „liečiť si žalúdok“, či dokonca žlčníkový záchvat, či obezitu. To všetko sú problémy.
  2. Jedenie v nevhodnej situácii. Jete nevhodné jedlo aj v prípade, že viete, že to nie je dobrý nápad? Napríklad máte sa učiť a viete, že ak si dáte rezeň s hranolkami, tak potom zaspíte. Napriek tomu si ho dáte? Alebo ste obézni a viete, že tá klobáska nemá čo hľadať ani vo vašich ústach, ani v chladničke?
  3. Konzumácia napriek predošlým ťažkostiam. Aj keď v minulosti ste s nejakým jedlom mali problémy, znova si ho dávate? Ak vám posledne bolo po husacích hodoch zle od žalúdka, nie je rozumné ísť aj tento rok.
  4. Konzumácia napriek sociálnym problémom. Jedávate nevhodné jedlá aj v prípade, že z toho máte problémy? Hádky s manželským partnerom (nejedz to tlsté!). Ak sa vám vysmievajú, že ste tučko, alebo sa už hanbíte chodiť medzi ľudí, aj to sú sociálne problémy.

Stačí, aby ste odpovedali raz áno a je možné vzniesť podozrenie, že s nevhodným jedlom nejaký problém máte. Potom je rozumné riešiť ho a nejesť jedlá podľa chuti, ale podľa toho, kedy a aké sú vhodné. A áno! Je donebavolajúca nespravodlivosť, že nesmiete jesť bravčový bôčik.

Život je krutý. Raz k prasiatkam na bitúnku, inokedy k tučným ľuďom, ktorí nesmú jesť oškvarky.

Chudnutie bolí menej, ako vážne zdravotné problémy

Verte tomu, že racionálna strava a chudnutie sú nepríjemné. Nepohodlné. Ale stále je to celkom fajn. Nasmerujú vás totiž k zlepšeniu.

Áno, je nepríjemné, že obézny musí meniť svoje návyky. Ale to musí aj človek s vážnou chorobou. A nedobrobvoľne!
  • Ak niekto má cukrovku, nemôže jesť “normálne”.
  • Alebo alergia na lepok vyžaduje bezlepkovú diétu.
  • Alebo alergia na laktózu.
  • Žlčníková diéta

Všetci tí, čo majú vážnejšie choroby, musia sa podriadiť diétnym požiadavkám, inak by mali problémy. Neraz záchvat.

Myslíte, že by si dieťa, ktoré trpí celiakiou nedalo párok v rožku? Dalo. Dalo by si ho rovnako rado, ako rád by si ho dal aj obézny. Ale rozdiel je v tom, že obézny si ho proste . Ublíži mu totiž s oneskorením a to je najhoršie na obezite – trest za obžerstvo prichádza neskôr.

Uznávame nutnosť diéty pri alergiách. Rešpektujeme diétu u “žlčnikárov”. Nepokúšame ich lákadlami. Ale obéznym tolerujeme, že sa napchávajú celkom zbytočnd… Prečo? Aký je rozdiel medzi človekom s alergiou na mlieko a napríklad vašim obéznym bratom?

Len ten, že obézny neumrie hneď po bagete. Nezvalí sa po prvom hlte torty so záchvatom na zem. Škoda.

Zmysly mu kážu nezmysly. Aby jedol torty, krémeše, koláče, klobásy, slaninu… Je to dobré, tak chcem viac. Len to dobré je zároveň škodlivé. 

O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu všetky informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Pred chudnutím je ale vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Dátum aktualizácie článku: 10. augusta 2018

 

Komentáre k článku: Porovnanie alkoholika a obézneho

  1. evulka 2. júla 2006

    len mala oprava… alkoholizmus nieje porucha..je to choroba, rovnako ako obezita :-))

  2. witch 2. júla 2006

    Po kazdom tvojom clanku dostanem strach. Kolko by som mala vazit ak meriam 158cm?

  3. caty 2. júla 2006

    to je presne prípad môjho otca. Je veľa a nezdravo, miluje vyjedanie mastného výpeku z plechu, tlačí do seba podradné údeniny typu cesnaková klobása, lacné špekáčky a je to SUROVÉ. Lebo keby počkal 5 minút, kým sa to uvarí, “umrel by od hladu”. Nejedáva nič zdravé, sem-tam minimum ovocia vrámci “vytrávenia”. Žiadna vláknina, nič. Keď niečo podotknem, začne mi vulgárne nadávať, že ako si to dovoľujem starať sa doňho. On “musí” jesť, lebo má stres v práci. Neviem koľko váži, ale asi 105 až 110, má 175cm. A mama veselo vyvára všetko a hlavne veľa a on to potom dojedá, aby sa to nevyhodilo. Asi s tým nič nespravím :( (mám 21 a “keď sa mi nepáči, môžem sa odsťahovať”)

  4. Miro Veselý 2. júla 2006

    witch: presná hmotnosť záleží aj na množstve svaloviny. Ak máš viac, ako 60 kíl lekár ti povie, či sa oplatí myslieť na schudnutie.

    caty: smutné, k tomu je ťažko niečo napísať…

  5. witch 2. júla 2006

    Ja mam 49kg. Ale mam aj trochu svaly hlavne na rukach, nohach.

  6. leiluska 2. júla 2006

    aj u nas je obezita “verejnym tajomstvom”… hlavne moja mamka a brat. ja som bola prva co som zmenila stravovanie a ubrala a teraz vytrcam z radu…
    mamka uz sedivie z mojich poznamok – ze vysmazane nie, ze by mala jest pravidelne… pitny rezim som ju naucila dodrziavat, ale ked som napr. dnes rano vstala a robila si ranjaky, co nevidim na sporaku? maminka ranajkovala do uhla spalenu slaninku s bielym pletencom a uhorkou a zbytok si odlozila na neskor… bleee.
    mno a mame tu problem. mam jej daco vraviet? presne ako vravi caty – ja som len 21 rocny zasran (sorry za vyraz), co musi drzat usta a byt rad, ze ma mamina chova a dovoli mi byvat u nej. nepaci sa ti? odstahuj sa.
    brata som ako tak zlanarila na zdrave stravovanie. ma nadvahu 35kg a chce to cim skor zhodit. vravim mu – na co sa ponahlas? priberal si cele roky, tak teraz ta par mesiacov nezabije… ale ked on to chce cim skor, povie mi… v ten isty den u babky, par hodin po nasom rozhovore, tlaci do seba tri vyprazane rezne, kopu zemiakov, poctivu mastnu domacu polievku… na hlavu? veru ano. cloveku sa rozum zastavuje nad konanim obeznych… hlavne ze brat lieci ako psycholog psychiku inych a nelieci sam seba…

  7. Miro Veselý 2. júla 2006

    leiluska: hej, je ťažké niečo povedať. tí čo radi jedia si nechcú dať do toho hovoriť. nepríjemné je, ak sú to naši blízki.

  8. caty 2. júla 2006

    Najhorsia je ta bezmocnost. Teraz uz vdaka tejto stranke viem, ako lahko by sa im dalo pomoct, keby o to len trosku stali..

  9. eva 19. septembra 2006

    Ahojte. Tiez sa k vam rada pridam s problemom motivovania okolia. Mam tri deti, 12, 10 a devatrocne. Su pekne, zdrave – a stihle. Ani chude ani tucne. Ale stalo ma neuveritelne vela namahy naucit ich neprejedat sa A VEDIET PRECO, nenapchavat sa sladkostami a hlavne mat dost pohybu. Obcas som im asi pekne liezla na nervy, ked som styridsiatypiatykrat vybrala z kosika balik cukrikov a dala ho naspat do police. Aj som spisala zoznam platenych zakrokov u sukromneho zubara a vysvetlila som im, ze usetrime na letnu dovolenku. Nasim “oblubenym” citanim je knizka Dr.Vrbovej Vime co jime, to je taka encyklopedia ecok, z ktorej im vzdy citam, ked jedia kecup, gumove cukriky alebo modre lizatka a tak podobne. Velmi nam pomohli aj navstevy nasich priatelov – extremne obeznej stvorclennej rodiny. Po ich odchode sme vzdy tyzden hladovali. Dobrovolne. Ale vazne. Myslim, ze sme zodpovedni za svoje deti, a to aj po stranke vytvarania ich postoja k jedlu a jedeniu. Zostane to s nimi na cely zivot.

  10. karina 19. septembra 2006

    Eva: Som rada, že nielen ja som “macocha”, ktorá svojím deťom nedopraje “dobroty”, ktoré majú všetky deti naokolo. Deti sú z toho na nervy. Občas im musím niečo kúpiť, lebo sa bojím, že docielim u nich opak. Tiež nie sú tučné, ale majú taký apetít (samozrejme hlavne na všetky nezdravé veci), že keby som ich nebrzdila – koniec. Za pár rokov budú tu na fóre nariekať a krkolomne snažiť sa zhodiť svoje nadbytočné kilá. Snáď časom pochopia, že im chcem len dobre. Zatiaľ sú to každodenné boje.

  11. Ny 19. septembra 2006

    ja mam este na deti cas, ale ako clovek, co sa rad miesa do vsetkeho, obcas rozmyslam nad tym, ako ich budem spravne vychovavat a starat sa o ich zivotospravu. citala som uz viac clankov alebo prispevkov vo forach, kde uvedomele matky opisuju, ako sa snazia svoje deti drzat bokom od sladkosti, cipsov atd., ale od urciteho veku je to vraj uz skoro nemozne (dieta vidi v skole, co jedia ostatni, pozera lakave reklamy a pod.)
    tak mi napadlo, no, mozno je to kravina, ale co tak dieta trochu oklamat – kupit mu bonboniky z reklamy, ale nenapadne ich trosku obalit v chili prasku alebo v niecom horkom? jednoducho, aby to malo hnusnu chut a viac si ich nepytal. je to prilis brutalny “ofajc”, alebo by to vo vychove fungovalo? :)

  12. karina 19. septembra 2006

    Ny: každé dieťa je iné – ťažko povedať.
    Možno na deti menšieho veku. Moje by ma už prekukli. A najhoršie že prichádzajú do veku kedy budú používať svoje vreckové a to už neovplyvním čo si pokúpia ked s nimi nebudem. A už aj teraz v škole vymieňajú desiaty a pod…. Moje sú tvrdohlavice – asi sa budú musieť poučiť až na vlastných chybách a nie mojich. Žial.

  13. lola55 10. mája 2008

    Ja mam zas takého otca,co si otvorí večer pri telke niečo sladké,poprípade niečo slané a ponúka každého okolo či si nedá,a potom hundre keď niekto odmietne…a podobne je to aj s varením, všade dáva kilá bravčovej masti aby sa tá cibuľka mala na čom opražiť a takisto aj rastlinné oleje a tak.Neviem čo mu mám hovoriť aby to tak nepreháňal s tým tukom,ale všetko márne.On už je raz taký.Najhoršie to je cez týždeň na večeru,keď každému naloží obrovské porcie,a to sa musí všetko zjesť..Som z toho úplne zúfalá a neviem čo mám robit :(((((

  14. cajoris 11. júla 2008

    Otec trpí nadváhou, stále sa sťažuje na nohy, ktoré musia nosiť 115 kg. Hovorí, že sa chce racionálne stravovať, ale po ovsených vločkách s jogurtom je na rade chlieb so slaninkou horčicou a feferónkami- vačšinou keď sa nepozeráme. Ak mu povieme nech prestane, tak sa nahnevá až do takej miery, že je schopný sa s nami celý deň nerozprávať a nič nejesť. Povedať nemôžeme nič, aj keď vidíme, že je nešťastný.

  15. cajoris 11. júla 2008

    Ny: podľa mňa by o nefungovalo. Presne ako hovorí karina, nie len v škole, ale aj rozmaznávanie starých mám má za následok rast tvorbu tukových buniek. Tie sa tvoria do 6 roku dieťaťa a teda, ak dieťa rastie a prežiera sa aj v 13 roku, tak sa “nafukujú” len tie tukové bunky, ktoré získalo do 6. roku. -> Do tohoto roku sú dedičky najmilšie a tak sú z n ich staré mamy / otcovia paf- uvaria im pomysli kadykoľvek a kdekoľvek no a potom to tak vyzerá.

  16. mandy 15. júla 2008

    súhlasím na 100%. Aj ja som patrila medzi tých “vyhováračov” a nie je to tak dávno. Ked mi brat( štíhli ako prst a vyšportovaný)už po niekoľkýraz hovoril aby som stým prestala a uvedomila si ako vyzerám neverili by ste aké možné aj nemožné výhovorky som mala, dokonca som ho donútila ísť mi kúpiť ešte “posledný” keksík “ved zajtra” začínam a teda ešte naposledy…. žiadne zajtra ako ste si asi domysleli nikdy nebolo. Ale teraz to už chápem a viem, že sa mi snažil iba pomôcť aj ked som naňho bola vážne nahnevaná a jedla som naschvál viac hlavne pred ním a on sa na mňa iba smutne pozeral… jednoducho som bola ako zhypnotyzovaná a pravdu som jednoducho nechcela vedieť- bola to naozaj choroba

  17. Rachek 11. augusta 2018

    Dobry den p.Veselý,

    viac menej pravidelne citam Vase clanky /tiez patrim k tym s ‘mierne’ vacsiou hmotnostou/ a chcem Vam ‘povedat’ , ze sa mi velmi paci obsah aj forma tychto clankou.

    S pozdravom

    Rachek

  18. Miro Veselý 11. augusta 2018

    Ďakujem vám za milé slová, vážim si to.

Pridajte komentár:

Máte otázku, alebo chcete k článku niečo doplniť? Napíšte to sem. Odpoviem čo najskôr.

Vyplňte ešte: