Jeden krátky článok k téme obezita - praktické pozorovanie. Spomínam si, že pred mnohými rokmi znamenalo kúpiť si rifle investíciu na niekoľko rokov. Za socializmu sa ťažko zháňali poriadne nohavice. Bolo dostať len akési "modráky", ktoré vyzerali, ako kríženec montérok a tesilových nohavíc teplákovej farby. Potom padol režim a na trhovisku sa dali kúpiť nie práve kvalitné, ale predsa len riflovitejšie rifle. Potom už prišli na scénu aj riadne značky a dalo sa kúpiť čokoľvek.
Tie najlacnejšie sa radi počas chôdze rôzne krútili okolo nôh. Iné sa vyzliekali sa "za jazdy". Proste, zle sa nosili. Potom mi raz jeden kamarát čo sa v tom vyznal (ahoj Jaroslav) vysvetlil, že to je spôsobené zlou kvalitou šitia a celkového remeselného spracovania. Odporúčal, že keď si kúpim drahé, značkové rifle, budú sa nosiť oveľa pohodlnejšie a aj dlhšie vydržia. Pravda, bola to dobrá rada. To som ešte len začínal priberať. Vydržala mi len pár rokov. Po roku 2000 som už poctivo tučnel.
Napriek tomu, že som si kupoval tie najznačkovitejšie a najriflovatejšie značky, ich životnosť bola odrazu čoraz kratšia. Bolo to stále horšie. Posledné rifle v roku 2003 mi vydržali necelý polrok a medzi nohami sa už po pár mesiacoch objavili diery veľké, ako päsť. Dosť mrzuté pri kuse handry za 100 eur (v tom čase to boli otcu-materi ale že úplne iné peniaze!).
Takto vyzerá posledná fáza nosenia riflí. Ešte sa nosiť dali, ale potom to už zvyčajne šlo veľmi rýchlo, pár dní, najviac pár týždňov a koniec... Viem, dá sa šiť a plátať. Ale tento článok je na inú tému.
V priebehu pár dní sa diery roztrhli na celkom dôstojnú veľkosť a rifle mohli putovať tak akurát do koša. Pokusy zaplátať ich zvyčajne skončili po niekoľkých týždňoch nosenia novými dierami.
Deravenie prestalo takmer okamžite po schudnutí! Už zas veselo nosím rifle rovnakej značky, no bez akéhokoľvek náznaku, že by na nich bola látka medzi nohami zodratá. Proste som schudol a to malo za následok
- menšie stehná
- menej potu
- menší tlak
Do čerta aj s takou robotou! Kým som bol obézny, potil som sa oveľa viac, ako dnes. Zvlášť v lete mi bolo horúco. Niekedy až na odpadnutie. Tento článok aktualizujem a už mám za sebou 14 rokov od schudnutia. Už sa nehrozím, že bude leto. Je horúčava, ale nevadí. Pomaly aj zabúdam, aké ťažké bolo prečkať deň. Potom prišla tá horšia časť - noc.
Takže nohavice boli v lete skoro stále vlhké. Navyše stehná sa pri chôdzi navzájom stále treli pri pomerne veľkom tlaku. Samozrejme, že to látka nemohla dlho vydržať... Keď som bol tučný, ani som si to veľmi neuvedomil.
Keďže nie som lekár, nebudem sa veľmi venovať vážnejším súvislostiam. Ale naznačím. Vlhké a nechránené prostredie je ideálnym terénom aj pre rôzne plesne. Inými slovami trvalé vlhko + diery v nohaviciach, ktorými sa človek denne dotýka stehnami tu sedadla v električke, tam inej špiny... Mrzutá záležitosť. Navyše niektoré kožné ťažkosti sú priamo naviazané na obezitu a metabolický syndróm. Inými slovami - kto je tučný, pravdepodobne bude mať niektoré kožné problémy.
Ak si teda ešte len spisujete dôvody, či a prečo sa vám oplatí schudnúť, tak by som tu mal zopár praktických tipov.
- V lete aj vysoké horúčavy znesiete v pohode.
- Nohavice vydržia mnohonásobne viac.
- Kožné choroby. (ekzémy, kandidóza, menalnodermia a ďalšie ťažkosti často sa objavujúce práve v súvislosti s obezitou)
- Ušetríte nielen negatívne pocity, ale aj korunky.
A to sa oplatí!
(Ako by povedali v telešopingu:-)
