Obezita je sviňa!

Kde sa tu vzala tá obrovitánska, lalokovitá masa? To telo, ktoré sa už nezmestí do zrkadla na výšku, ani na šírku? Ako to, že XXX už neznamená hanbaté obrázky lokálne rozmazaných japoniek, ale číslo šiat? Alebo veľkosť hamburgeru XXXL?

Prejdite sa niekedy po meste a pozorujte ľudí. Morbídna obezita začína byť pomerne normálny jav. Ženy valcovitého tvaru bez mužov. Muži už asi nevládzu chodiť.

Čo sa deje? Kde sú nejaké záchranné mechanizmy, ktoré by človeku povedali STOP! Teraz už nejedz! Zmeň život, toto ti neprospieva.

Odopoveď na tieto mrzuté otázky sa skrýva v minulosti. Hrozivá obezita totiž začala kedysi strašne dávno. Len neváhajte. Otvorte svoj rodinný album! Možno zistíte, že vo vašom byte ste bývali len vy. Obezita ešte nie. No áno, boli sme vtedy všetci mladší.

Ale možno vás babka mala rada a tajne vás ponúkala. Alebo ste si zvykli na noc niečo sladké dať do úst, len tak, na zahnanie samoty. Či clivoty. A vtedy za zjavila ona. Obezita. Pamätáte si ju ešte?

Mladá obezita je celkom maličká a strašne plachá. Je ako malý motýľ, ktorý sa splaší aj pri najmenšom vánku. Obezita sa tiež bojí, aby ju niekto nezašliapol. Je tak maličká. A je smutná. Nechce byť osamelá. Skladá sa z buniek.

Len sa pozrite do hĺbky svojho tela. Práve sa vám na bruchu vytvorila prvá tuková bunka. A zdraví sa.

"Tuk. Som tuk." Hovorí na spôsob Bonda okolitým netukovým bunkám. "Budem tu s vami navždy!". Čas plynie a obezita si so svojou plachosťou nevie nájsť jedlo. A tu zrazu zacíti bravčové pečené! Tam, vycházda to spoza toho rohu! To vy si na záhrade opekáte prasiatko. Všade je ticho, len v korunách stromov spievajú vtáky. Práve si ktorýsi drozd ide krk vyvaliť, aby si ho konečne niekto všimol. Teší sa, že nechápeme, načo spieva.

Grilovaná mŕtvolka lákavo rozvoniava a vy máte pocit, že ste na záhrade sami. Ale nie! Pozoruje vás plachý dravec! Obezita. Dlho ju vôbec nevidieť, pretože vás pozoruje spoza rohu pomocou malého zrkadielka. Vôbec si ju nevšimnete, kým papáte tu bravčový lalok, tam zapekané palacinky v smotane.

Potom už obezita nepozerá spoza rohu cez zrkadielko. Vôňa ju láka. Už pozerá spoza rohu jedným tučným okom. Cíti vôňu čerstvého jedla a má naň hrozitánsku chuť. Nie je nápadná, ale keby ste sa otočili od krémeša, určite by ste ju zbadali. To práve nesmelo vyšla spoza rohu. Ešte je ďaleko, je malá, ale už tu je. Blíži sa k vám po každom súste vyprážaného rezňa s fučkou.

Prečo sa k vám blíži? Chcela by si tiež dať. Ona hrozne ľúbi čokoládu! Miluje majonézu a hamburgre. A salámy! Aj keď je vlastne veľmi plachá, na potraviny sa vždy dá nalákať. Prestane sa skrývať a príde až celkom blízko ku vám. Je plachá, ale dá sa nakŕmiť. A vy jej teda dáte trocha zmrzliny. A ona sa na vás vďačne usmeje. Priam vidíte, ako sa kamsi stráca jej plachosť. Práve si našla priateľa.

Kto ju raz nakŕmil, ten si ju navždy získa. Už ho neopustí. Obezita je verná a vďačná. Väčšinou si vás obľúbi tak, že s vami zostane až do smrti.

Ale zároveň je obezita aj parazit. Spolužitie s ňou je náročné. Stále vás nabáda, aby ste si dali tu čokoládové rolky, tam vrecko pistácií. Ona totiž vie, že ak si dáte vy, dostane aj ona. Obezita si vie vybrať takých, ktorí ju budú radi kŕmiť. Má na nich nos. Parazituje na nich, ale im nedáva nič. Prisaje sa a už sa nedá odtrhnúť. Je to veľká láska, pravé splynutie!

Ale nebojte sa jej, môžete s ňou aj do spoločnosti. Dnes je bežným spoločníkom. Aj tam, kam by ste nesmeli ísť so psom môžete zobrať na bruchu svoju obezitu. Obezita je totiž spoločenská. Miluje vašu starú mamu! U nej vždy dostane veľa dobrôt. Navyše obezita často u starej mamy má aj kamarátku - obezitu starej mamy. Obezity sa navzájom priťahujú. Keď sú spolu, sú smelšie a viac toho zjedia. Vždy niekoho nahuckajú, aby spáchal hostinu.

Obezita sa o jedlo nechce s nikým deliť, no je tu však jedna veľká výnimka. Je ochotná odtrhnúť si od úst, pokiaľ by jedlo malo byť pre deti. Ak obezita vidí deti, vždy vás ťahá za rukáv a šepká vám do ucha "no tak daj dieťatku cukrík...".

Prečo obezita chce aby ste dali cukrík dieťaťu a nie jej? To je prosté - rozmnožuje sa práve týmto spôsobom. Len pevné a hlboké základy dajú vzniknúť veľkej budove. A aj obezita je najlepšia, ak sa pestuje od útleho detstva.

Len toľko som chcel. Zoznámiť vás s tou sviňou.

Keď budete najbližšie nalačno štopať hot dog, dobre sa obzrite okolo seba. Nepozoruje vás niečo plaché a hladné? Má to milý pohľad a je vďačná za každý kúsok jedla, za každú výnimku, ktorou ju obdaríte.

P.S.: Pri písaní tejto fikcie som svojej obezite ublížil, pretože som si dal kaleráb. Z kalerábu jej býva vždy veľmi zle. Ak sa toto týranie svine obezity niekomu z Grínpís nepáči, môžete si ju prísť odviezť. Patrí do klietky - aj slabá je stále veľmi nebezpečná! Poznám to. Aj mnoho rokov po schudnutí jej korene mám stále omotané okolo brucha. A papu pýtajú statočne!

Akosi tuším, že niektorí čitatelia asi nebudú s týmto textom súhlasiť. Nie sme predsa všetci rovnakí. Áno. Také relativizovanie to je presne to, čo vie súdružka obezita fakt perfektne. Zahmliť situáciu na dezinfo spôsob. Znejasniť pojmy. Vysmiať odborníkov. Samozvať nových dezodborníkov. Nuž a z vzniknutého chaosu bude plno nových článkov, ako je slanina zdravá a husi treba jesť aj s kožou.

Sme individuality. Áno, ako vajce vajcu...

Každé vajce je trocha iné. Jedno má menší žĺtok, iné má trochu žltší žĺtok. Ďalšie má tmavú škrupinku, iné je biele. Občas natrafíte na vajce s dvoma žĺtkami a inokedy na záprdok. Ale vždy sú to len vajcia.

Aj ľudia sú podobne rozliční a podobne mierne rozličné sú aj príčiny ich obezity. Ale v skutočnosti je málokto "výnimočne dvojžĺtkový". Vo veľkej väčšine prípadov je príčina obezity celkom (s)prostá: väčší príjem energie, ako výdaj. A nie je čo ďalej riešiť. Áno, lieky, operácie, či genetika môže kruto strpčiť život.

Ale väčšinou je v hre žranica ako príčina vzniku obezity. Kto to nechce počuť tak nech si zapchá uši. Dnes dostať dosť účinné titánové štuple do uší. Fakt kvalita. Ale nezmeníte tým fakt, že jedlo treba kontrolovať a nie sa nechať kontrolovať jedlom.

Teraz by sa samozrejme dalo debatovať, že je to preto, lebo žijeme v konzumnej spoločnosti. Nevieme sa prispôsobiť dostatku. Ale v konečnom dôsledku to je jedno. Kto má na obezitu predispozíciu, smola. Musí sa krotiť. Rovnako, ako alergik na laktózu nesmie piť mlieko, obézny nesmie nekontrolovane jesť.

Nedovoľte obéznym, aby sa vám snažili nahovoriť lož, že dôležité je len to, aby sa človek cítil dobre a že im sa teraz chudnúť nehodí. Budú vás chcieť presvedčiť, že byť spokojný obézny je lepšie, ako trpieť redukčnou diétou. Ale neverte im. Je to len manévrovanie, ktorým sa snažia zvrtnúť tému rozhovoru od témy redukcie váhy na psychologické nejasnosti. To už ich myslenie riadi obezita. Nie rozum zdravého typa.

Tvrdenie, že lepší je spokojný obézny, ako nespokojný chudý je nepravdivé.

Kde je nejaký spokojný obézny?

S nadváhou ich určite nájdete viacero. Možno pri pive v krčme. No s pribúdajúcimi kilami už obézni nie sú tak spokojní. Od istej hranice sú už len veľmi nespokojní a veľmi unavení. Akurát sa vám s tým nepriznajú. Budú doširoka vyškierať Erilexové úsmevy akí sú šťastní práve vďaka zemiakovým lupienkom a lekvárovým palacinkám. No šťastie z pagáčikov vydrží kratšie, než sa zmenia na stolicu.

A či neskôr? Čo po pár rokoch šťastného pahltenia?

Náš šťastný fit&fat tučko sa mení na ill&fat čiže chorý a tučný. A to je sakra blbá kombinácia. Neospravedlňujem sa za nadávku, ani za čechizmus. Neskôr sú to už len liečení&tlstí. Majú totiž veľa zdravotných problémov a málo radosti zo života. No a asi ani vy nechcite mať 150 kíl a uviaznuť na lôžku. Ako vás sestra obráti ak vám treba kakať? Sú na to také žeriaviky. Nepoznám vás, milí čitatelia, ale tuším že nechcete byť polohovaní.

Možno teraz popod fúzy vrčíte (obezita totiž aj u žien mení hormonálnu situáciu, takže aj tučná žena môže vrčať popod fúzy). Vrčíte, že nie každý predsa musí skončiť na jednotke intenzívnej starostlivosti, či v paliatívnej starostlivosti na onkológii.

Obezita so sebou prináša vysoký krvný tlak, celkový pocit slabosti, mizernú kondičku, čoraz častejšie ťažkosti so zdravím. Najskôr sú to len čudné stavy - tu hnačka, tam čudné vyrážky na koži, každú noc namiesto pokojného spánku nočné potenie, prerušovaný spánok tu močením tam prerušovaným dýchaním... Neskôr sa situácia vyostrí. Tlak krvi stúpa. Časom je na rade cukrovka. Ak tučnejúceho z tohto kolotoča chorôb nevyslobodí predčasný infarkt, časom si aj tak vyskúša, aké to je posedieť si na onkológii...

Možno teraz namietnete, že predsa predčasné infarkty tučných nekončia tak často smrteľne ako infarkty vo vyššom veku. To je pravda. Ale ak to vnímate ako výhodu dostať infarkt už v 45-ke a ešte si nejako potom kúsok požiť, tak neviem. Možno ide o nejaký druh sedliackeho rozumu, ktorý som nepobral.

A prečo človek môže skončiť s infarktom? Prečo po pár rokoch diabetu môže skončiť s amputovanou nohou? Lebo sa roky prejedal a prejedal a prejedal. Štatistiky sú v tomto smere nemilosrdné.

Nenechajte sa obalamutiť rečami o šťastných tučných. Ak sa tak ešte naozaj sami cítia, je to posledný zúfalý pokus oklamať samého seba...

Schudnite.

Ak to nedokážete, aspoň zastavte priberanie.

Ak ani to nedokážete, navštívte psychológa. V hre je vážnejší problém, ktorý sa možno dá pomenovať a vyriešiť.

Ale nedovoľte, aby ste nosili šaty s pornografickými XXX názvami.

Napísal
Miro Veselý 
20. júla 2018
O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Nemôžem však zaručiť výsledky každému. Pred chudnutím je preto vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Miro Veselý
Tajomstvo chudnutia sa skrýva vo vašej chladničke!

©  Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.

Do roku 2003 som bol tučný. V roku 2004 som schudol 35 kíl a napísal o tom web chudnutie-ako.sk. Neskôr aj knihu, ktorú už 15 rokov pri každom vydaní vylepšujem o nové poznatky a skúsenosti z praxe. Volá sa Jedálniček na chudnutie. Ak radi pozeráte videá, navštívte Youtube kanál Miro Veselý.