Nečakajte, že sa jedného dňa zobudíte, mrknete do zrkadla a ono pukne. Obezita prichádza rovnakým tempom ako starnutie. Denne sa vidíte v zrkadle a pritom máte pocit, že sa vôbec nemeníte. Tak sa nemeníte už od detstva.
V zrkadle zmeny nevidieť. Na fotografiách áno. Žiaľ, proti priberaniu veku sa brániť nevieme. Rovnaké je to s kilami navyše. Je ľahké nevšimnúť si, ako potichu pribúdajú. Proti tomu sa však brániť dá. Slúžia na to váhy a centimeter.
To, že ste pribrali, vám najľahšie môžu povedať tí, s ktorými sa stretávate len zriedkakedy.
Napríklad vzdialení rodinní príslušníci. Stretnete sa len na svadbách a pohreboch. Tí najľahšie zbadajú, že ste prehliadli kilá navyše. Žiaľ, v našej spoločnosti patrí práve vek a nadváha medzi tabu. Málokto nájde v sebe tú guráž, aby vás upozornil na to, že vás je viac, než pred rokom.
Chceme byť k druhým ohľaduplní a tak im nepovieme veci, ktoré by ich mohli zraniť. No tým im zároveň nedávame spätnú väzbu. Nemajú tak možnosť zmeniť, napraviť, alebo zlepšiť problém, ktorý majú. To ich neskôr môže zraniť ešte viac.
Pozrime sa na príklad. Niekto má ťažkosti so zápachom z úst. Je to nepríjemná vec. Ľudia sa mu môžu začať vyhýbať, ale nikto mu nepovie, že príčinou je práve tento problém. Pritom jeho riešenie sa dá často vybaviť rýchlo, u lekára. Niekedy môže byť problém so zubom, inokedy s trávením.
Ďalším javom, ktorý z nás môže spraviť tučko je odsúvanie zmeny. To si dobre pamätám aj sám na sebe. Zamlada som si nahmatal také pomerne malé brucho. Možno že dvojcentimetrová vrstvička tuku. Vtedy by bolo stačilo neuveriteľne málo a nikdy by som nebol pribral. Stačilo trocha zmeniť životosprávu.
Avšak podceňoval som to. Malé brucho predsa nie je vážny problém. Mohlo by sa riešiť, ale má to čas aj pár mesiacov. Nepríjemné riešenie by ale malo prísť okamžite. Prečo ho neodložiť, ak sa len trocha dá?
Nuž a riešenie začínajúcej obezity je rovnako nepríjemné, ako každá iná prevencia.
Poďme na dva príklady.
Takto to funguje aj s obezitou. Keď máte na páse plus 5 centimetrov, je to nepodstatný rozdiel. Je nemožné predstaviť si, že ak TERAZ nič nespravíte, o 20 rokov možno budete mať 160 kíl a bežná váha vás už neodváži. Toto si nevieme predstaviť. Pomalé trendy v živote nevnímame. No v mene tohto rizika by bolo ideálne, keby ste práve v čase, kedy problém ešte len začína spravili potrebné zmeny. Aj nepríjemné.
Dobre si pamätám, to som už mal cez 100 kíl, radil som sa o začínajúcich zdravotných problémoch. Lekárka mi drzo dala leták, ako bojovať s obezitou. Najzakázanejšia potravina, stálo tam, je koža z grilovaného kuraťa. Známa, ktorá sa venuje aj výžive mi radila inými slovami to isté. No a čo ja na to? Nič! Predsa sa nevzdám v jedle toho najchutnejšieho! To už som mal pás cez 100 a tak som vedel že som tučný. Ale ich rady mi boli tak bytostne nepríjemné, že som ich zavrhol ako celok.
Nič som nevedel o súvislostiach medzi stravou a zdravím. Venoval som sa svojím počítačom, písal články o tom, ako fotografovať. V tých oblastiach som sa vyznal. Ale v jedle nie. Najhoršie bolo, že som nevedel, že som nevedel. Ide o takzvaný dunning-krugerov efekt.
Tak potom človek v dobrom úmysle môže začať robiť opatrenia, ktoré ale nebudú fungovať. To ešte viac znechutí...
Väčšinou však je problémom prokrastinácia. Odkladanie na budúce. Vedel som, že rastúce brucho by bolo vhodné zastaviť. No ako? Tušil som, že by sa mala nasadiť nejaká diéta, alebo hladovka. (Chybný názor!) Z letáčikov som vedel, že by som mal z jedálnička škrtnúť mnoho tých najchutnejších vecí (správne) a začať cvičiť (fuj!). Tieto opatrenia mi pripadali celkom šialené. Predsa nebudem jesť šalát! Nie som zajac. Chudneme až od zajtra. Dnes sú rezne.
Takto som o veci uvažoval a neraz som sa dopustil aj smiešnych kiksov. Myslel som si, napríklad. že ovocie je pri chudnutí vhodné. Tak som šiel do tržnice a kúpil som si tuším 2 kilá banánov. S cieľom, že teraz budem jesť banány ako stravu a schudnem. Jasné, cestou domov padlo prvé kilo. Doma zvyšok. Energeticky zásoba takmer na celý deň. Glykemický index až po strop. Za hodinu a pol som zákonite bol tak hladný, že som nevydržal a jedol. Dokonca s dobrým pocitom, že teraz asi schudnem, keď padlo pár kíl banánov. Pripadne vám to naivné? Áno. Dodnes si mnohí myslia, že ak budú ako "obeť" jesť trebárs tofu ktoré im nechutí, stačí to, aby chudli. Za odmenu si potom doprajú aj nezdravé jedlo. Veď teraz keď už jem tofu, tak hádam môžem aj tie parené buchty. Len tri. Nie štyri...
Takže vlastne nedá sa povedať, že by obezita mala ľahko merateľný štart. Začína plazivo.
Ak budete svoj život bilancovať, zvyčajne dokážete s odstupom času nájsť bod, kedy sa to celé začalo. Ak nemáte rodinu, ktorá vás vykrmovala už od detstva, potom sú časté zlomy napríklad:
Ak teda máte menšie bruško, skúmajte. Prezrite si trebárs svoje nedávne fotografie.
Ak týmto spôsobom pátrate v krátkej minulosti, nemusí vám to hneď udrieť do očí. Ale hľadajte.
Takže toľko ku vzniku obezity.
Prvé uložené tukové bunky nedokážete spozorovať. Až neskôr, keď začnete vidieť rozdiel. Vtedy je najlepšia chvíľa, aby ste sa zoznámili so základmi zdravej životosprávy. Nasaďte ju a nikdy v živote nebudete musieť chudnúť. No a keby sa vám nechcelo začať, tak si predstavte, že ak si nedáte pozor, môžete za pár rokov byť XXXL. Ako sa vám taká predstava páči? Len nehovorte že vám sa to nemôže stať.
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.