BMI kalkulačka
Kalorické tabuľky

Obezitogénne prostredie

Obezitogénne znamená, že napomáha vzniku obezity, podporuje ju. Sme obklopení vecami a názormi, ktoré vedú skôr k obezite, ako ku štíhlej línii. Tak končilo dvadsiate a začína dvadsiate prvé storočie. Dá sa povedať, že vývoj ľudstva smeruje v tejto chvíli smerom k problémom.

Keby sme žili v prírode a živili sa len prirodzenou stravou, priemerná energetická hustota bežného jedla by bola veľmi nízka. Ak by sme sa teda živili „korienkami“, mohli by sme ich zjesť nie dosýta, ale až na prasknutie a stále by nebol problém s priberaním. Majú málo energie a ešte sa musíte aj dosť obracať, aby ste ich v prírode vôbec našli.

Ak máte sklon k nadváhe, stačí, ak si ku bežnej strave doprajete len na­ozaj malé prilepšenie a priberiete – akokoľvek sa vám to nepáči. Niektoré dobroty obsahujú pekelne veľa energie! A tak si prejedanie nemusíte predstaviť ako hostinu, po ktorej sa už viac nezmestí do žalúdka. Stačí si po primeranom obede dať ako dezert krémeš a potom kávu so smotanou. Ešte všeličo by sa zmestilo. Ale z hľadiska energetického príjmu ste už dávno prejedení.

Prečo sa ľahko tučnie? Lebo popri normálnom jedle si často doprajeme dobroty. Tak sa prekŕmime ani si nevšimneme kedy.

  • Po raňajkách si dáte malý rez bábovky, ktorú včera doniesla babka.
  • V práci kolega oslavuje, kúpil každému malý oškvarkový pagáčik.
  • Po obede si dáte tri hrubé sezamové tyčinky.
  • Pred koncom práce ktosi ponúkne čokoládu, jeden dielik.
  • Cestou z práce si dáte jednu malú hrsť pražených arašidov.
  • Večer pri televízore si dáte malé vrecko krekrov.
  • Pred spaním ešte máte hlad, tak si dáte jeden banán. Ovocie je zdravé, či nie?

V týchto niekoľkých jedlách navyše ste prijali vyše 8 000 kJ energie. Ak ste cez deň v „normálnych“ jedlách pojali diétnych 8 000 kJ a doplnili ste k tomu 8 000 kJ somarín (inak bábovky, pagáčiky či slané tyčinky nazvať nechcem), máte zaručenú formulu na priberanie – 16 000 kJ za deň nespálite, ak váš vek je nad tridsať a nestrávite každý deň osem hodín rýľovaním na poli…

Dostatok jedla je fajn vec. No ak to znamená, že človek môže jesť bez limitu, škodí to zdraviu.

Odstraňovanie namáhavej práce je fajn vec. No ak námahu nenahradíme iným pohybom, škodí to zdraviu.

Práve toto vytvára okolo nás ono povestné obezitogénne prostredie.

  • Máme dostatok až prebytok jedla, často navyše aj nevhodného.
  • Povaha práce je menej namáhavá a s nízkou potrebou pohybu.
  • Valí sa na nás reklama na maškrty, keby náhodou niekto zabudol.
  • Jedlo sa používa ako dar, vyjadrenie emócií, ukľudňovač od stresu.

Jednoducho nie je ľahké to celé zmeniť a zrušiť. Práve tie najchutnejšie maškrty by sme pritom mali zrušiť. To sa nikomu nepáči.

Žičlivosť rodiny

V mnohých rodinách panuje diktatúra obezitogénnej výchovy. Všetko jedlo sa musí dojesť. Dobré dieťa je dieťa, ktoré zje všetko. Ak zješ všetko, za odmenu dostaneš zmrzlinu. Všetko je v poriadku, kým jedákom chutí.Mnoho rodičov kŕmi svoje deti viac, než je zdravé a následkom je stúpajúca hmotnosť detí. Môžeme diskutovať o tom, že deti si možno veľký prísun nezdravej stravy vytrucujú, alebo inak vynútia. Žiaľ, rodičia sú často nevšímaví k takej „maličkosti“ ako pár kíl tuku navyše na ich dieťati. Chcú svojim ratoliestkam dožičiť, a tak si hovoria, že z „detských kíl“ dieťa vyrastie. To však nebýva pravda. Ak človek v detstve dostane systematické „základy“ návykov vedúcich k obezite, len ťažko sa mu to na staré kolená podarí zmeniť. Dnes pár kíl navyše môže znamenať o niekoľko rokov pár desiatok kíl navyše. Má váš syn v dvadsiatke nadváhu 10 kíl? Po tridsiatke to môže byť 25 kíl. Po štyridsiatke to môže byť už nadváha 50 kíl a čakajú vás prvé návštevy v nemocnici, kde sa váš syn zotavuje po infarkte.

Nepríjemné je aj to, že rodičia nedokážu pripustiť, že spravili chybu a na svojich deťoch žiadnu nadváhu nevidia. Ak by ste ich taktne upozornili, že ich deti sú obézne, možno vám dokonca vynadajú. Pritom práve rodina môže obéznemu v mnohom pomôcť i ublížiť. Doma by sa mali podávať skôr racionálne pokrmy, dieťa by nemalo mať prístup (alebo aspoň sťažený) ku sladkým malinovkám a nevhodnej strave.

To všetko sa však nedá spraviť v atmosfére, v ktorej sa ostatní nadžgávajú. Ak chcete viesť svoje deti k štíhlemu životu a racionálnej strave, musíte s tým začať vy. Musíte ísť príkladom. To býva problém – mnohé rodiny sú zložené zo samých tučných ľudí. Tam je snaha o akúkoľvek zmenu takmer nereálna.

V našej rodine, napríklad, strašili všetky menšie deti. „Nechceš to dojesť? Len počkaj! Z pivnice donesieme TEN STROJ.“ Dieťa hneď rado rýchlo dojedlo samo, než veľmi nepríjemnou pomocou chladného stroja, ktorý by do dieťaťa aj tak všetko to jedlo napumpoval. Samozrejme, žiadny stroj neexistoval. Zato sa všetko jedlo úspešne zjedlo a mnoho členov domácnosti bolo už od detstva obéznych.

Pozrite sa na svojich najbližších. Sú tuční? Motivujte ich, aby s tým niečo robili. Navrhnite im, aby navštívili špecialistu, obezitológa, ktorý pomôže viac, než falošne taktné mlčanie v situácii, keď si niekto z blízkych ubližuje prejedaním. A hlavne: neponúkajte im nevhodné jedlo.

Hostiny u rodičov

Príklad bežného výdatného obeda u nás.

  • Predjedlo šunka, chren, chlieb 400 kJ
  • Mäsový vývar s pečeňovými knedličkami 400 kJ
  • Vyprážaný rezeň 3 000 kJ
  • Majonézový zemiakový šalát 2 000 kJ
  • Sladkokyslé uhorky 200 kJ
  • Pomaranč 200 kJ
  • Torta 3 000 kJ
  • Káva so smotanou 250 kJ
  • Spolu 9 450 kJ

Kým som bol tučný, zjedol som viac, ako je v tomto zozname.

Takýto obedík stačí na obezitu aj keby ste ten deň už nezjedli nič iné. Čo s tým? Práve zvoníte u vašich a čaká vás výkrmné poobedie? Potom ostáva nasadiť asertívne techniky komunikácie a nepopustiť. Matka (babička, svokra, či iná gazdiná) musí pochopiť, že to myslíte vážne. Je priam isté, že jej to nebude trvať krátko. Zmena zabehnutých zvyklostí je neľahká. Pre rodičov môže pohostenie byť aj dôležitým symbolom, ako vám chcú povedať, že vás majú radi. V niektorých rodinách to nevedia povedať slovami a len opulentné nedeľné obedy dávajú tušiť lásku. Preto je to neľahké. Odmietate vlastne prejav lásky rodiča a nechcete sa ho pritom dotknúť. Zrejme budete musieť nejaký čas odmietať. Asertívne, nie agresívne.

Pri odmietaní je vhodné použiť techniku preskakujúcej gramoplatne – vopred sa pripravte, že na vaše odmietnutie výkrmu bude matka nejako reagovať – jej cieľom bude odmietnutie prebiť nejakým tromfom. Preto čokoľvek ona povie, zopakujte po nej a úctivo skončite tým, že trváte na svojom. Zopakovanie je dôležité, aby matka vedela, že ste jej argument vnímali. Musí jasne cítiť, že ju (aj jej koláč) uznávate, vážite si jej námahu, no nedáte si.

Pozor však! Ak poľavíte raz a nakoniec si kúsok koláčika dáte, nabudúce bude naliehať dlhšie. Bude vedieť, že sa síce okúňate, ale ste zlomiteľní. Preto je nutné nepoľaviť. Ak si mienite dať, vopred oznámte, že si dáte 40 gramový rez a vytiahnite miniatúrnu váhu. Aspoň bude veselo.

Nebude to pre nikoho ľahké. Ona bude asi sklamaná („tak som sa tešila, ako si konečne dobre zaješ“) a vy budete mať chuť na zakázané ovocie.

Mne sa pri komunikácii s rodinou niekedy darí iná technika:

Naordinujem, čo by som ten deň chcel jesť a koľko.

Proti pôvodnej dohode sa zvyčajne na stole akosi objaví aj torta alebo krémeše. Tie si už jednoducho nedajte. Píšem si občas s ľuďmi, ktorí chudnú. Pred časom mi prišiel e-mail, v ktorom pisateľ popisuje osobný problém pri chudnutí a žiada o radu:

„…aj pri navstevach rodicov, ked matka jednym dychom zasne nad mojou sucasnou vizazou a tym istym dychom nemoze pochopit preco si nechcem dat tak 5-6 kuskov jej uzasnych zakuskov, ktore s laskou pre mna upiekla… pripravi tri druhy kolácov a kedze sa to skoro vobec nepoje, na zaver dna ma donuti aby som si vzal domov… A ako jej mam vysvetlit, ze tie jej energeticky narocne balicky doma hadzeme do kosa?…. Prosim poraď…“

Darček prijmite, ak si mama nedá povedať. Nemusíte ho hodiť do koša. Nedeľné zákusky v pondelok zoberte do práce a ponúknite kolegov. Ak si z koláčikov každý len zobne, nikomu neublížia a spravia milú náladu na úvod pracovného týždňa.

V niektorých rodinách sa nerado vidí, ak necháte jedlo nedojedené. Či je to už zabehnuté v mene úspory alebo vyjadrenia pochvaly kuchárkam, nepodľahnite. Hneď, ako cítite, že ste najedení, prestaňte. Nedojedajte len preto, že zostalo a že by to bola „večná škoda“. Áno, je škoda vyhodiť trocha ryže alebo kus mäsa. No nie je to večná škoda. Už o pár hodín si ani nespomeniete. Viac škody ten pokrm narobí, ak ho natlačíte do odpadkového koša zvaného slanina, ktorú potom nosíte všade so sebou. Ak sa kuchárke nepáči, že ste nedojedli, nech si to zje sama! A nabudúce nech vám naloží menej. Alebo si naložte sami.

V mnohých rodinách si na domácej strave potrpia. Gazdiná pripraví to najlepšie bravčové pečené s kapustou a knedľami. Podáva poriadne porcie. „Nie je už vojna, doprajte si, deti moje!“. Márne budete prosiť, že jedna knedľa vám stačí a tukom ju poliať netreba. Dá štyri knedle, poctivo omastí a aj mäsa odvalí ako pre dvoch baníkov. „Len si dopraj“. Takú porciu nedojedzte. Možno sa prajná kuchárka urazí, možno vyvoláte napätie, konflikt. Ale je to jediná cesta.

Ak gazdinú opakovane odmeníte nedojedeným tanierom, zvykne si na to a časom vám dá menšiu porciu. Ak tá gazdiná je viac inteligentná než prajná, možno nabudúce uvarí menší kalorický šok aj pre ostatných.

Zdraviu škodlivé sviatky

Vianočné sviatky a koniec roka v poňatí mnohých rodín predstavuje tvrdý nápor na organizmus. Človek si niekedy kladie otázku, či by nestálo zato prehodnotiť niektoré tradície a upraviť ich. Aspoň do podoby, ktorá neohrozuje zdravie.

Sviatky sú postavené predovšetkým na tradíciách, preberá sa mnoho hodnôt z minulosti. Z obdobia nedostatku, keď jedla nebolo tak veľa ako dnes. Dožičiť si v zime po období práce a nedostatku je fajn. Dnes však robíme fyzicky oveľa menej. Dobrôt je viac ako kedysi, keď ľuďom stačili ryba, oriešky, medovník a jablko. A bola to hostina. Dnes by sme to nazvali skromným predjedlom.

Vianoce vedú aj k tomu, že mnoho z nás celkom nezmyselne a zbytočne naberie na váhe. To je v tomto prípade možno najmenší problém. Stačí sa spýtať lekára, koľkým ľuďom sa štedrosť Vianoc zmení na pobyt v nemocnici, pretože taký nával sviatkov organizmus odmietne prijať a zareaguje.

Pozor na sviatky. Bežný pobyt v domácnosti, ktorá je zamorená lákavou energiou, znamená príjem asi 20 až 30 tisíc kJ na hlavu a deň a to aj v prípade, že sa hodne krotíte. Pribrať 5 kíl len počas Vianoc? Žiaden problém. Nudíte sa, ste doma a poruke sú plechy sladkostí. Odoláte? Ak už máme nakúpené, málokto má tú silu po Štedrom večeri vyhodiť všetko, čo sa nedojedlo. Práve to by malo byť správnym postupom – áno, spravte si dostatok, ale na jeden večer! Užite si to. Ale len raz! Nie na neurčité dva až štyri týž­dne, kým sa z nudy a márnivého prebytku neminú všetky zásoby.

V mnohých rodinách absolvujeme kráľovské hostiny. Každý víkend, neraz aj častejšie. Čo potom chcete kúpiť na sviatky, aby boli ešte výnimočnejšie? Celé prasa? Tortu veľkú, ako práčka?

Pohostinnosť na návštevách

Je zvykom uctiť si hostí jedlom. Tým vyberane najškodlivejším. Škoda, že podobné nápisy ako na cigaretách nevidíme aj na potravinách. Nápisy napríklad na cukre „Nemierna konzumácia poškodzuje zdravie“. Na údeninách „Častá konzumácia môže navodiť rakovinu“. Na tavenom syre „Zvyšujem krvný tlak a odvápňujem vaše kosti“. Na diétnej saláme a párkoch „Sme chutné a rady upcháme vaše cievy“. Na kole „Pozor na vznik závislosti, nápoj nie je vhodný pre deti, mládež a dospelých“.

Možno si niektorí hovoríte, že žiť treba naplno. Telo má ísť do hrobu zhumpľované. O.K. No skúste si to predstaviť v praxi. Nemusí to byť vždy tak, že by ste po dlhom hodovaní z ničoho nič umreli „na počkanie“, trebárs na infarkt. Mnoho ľudí pred smrťou dosť dlho trpí. Obávam sa, že to utrpenie nezmierni vedomie, ako im v minulosti chutilo.

Ak sa stretávate s tučnými ľuďmi, oplatí sa, ak sa širokým oblúkom vyhnete akýmkoľvek produktom z ich kuchyne. Ak chudnete a prídete na návštevu, zvyčajne vás so širokou náručou vítajú slovami jedla je dostatok, je dobré a robili ho kvôli nám. Je slušné, ak neodmietnete. Nechcete snáď uraziť tým, že si nedáte. Ak nezjete, obschlo by a vyhodilo by sa. A vôbec! Chutilo vám? Dajte si ešte! Nechcete? Ahá! Takže vám asi nechutilo. V tejto konfigurácii má veľa slušných ľudí naozaj vážny problém odmietnuť pohostenie. Stôl sa prehýba pod majonézovými šalátmi, rezňami a oškvarkami, než ovocím a zeleninou. Ak nechcete uraziť a odmietať, čaká vás asi krotké jedenie a pitie?

Ako na nástrahy spoločenského vykrmovania?

Oplatí sa, ak si dopredu vymyslíte nejaký príbeh, ktorý vám umožní vyhnúť sa pohosteniu. Oznámte žlčníkové problémy a ľadvinové kamene. Potom sa vám možno ujde aspoň trocha diétna strava. Choroby, na ktoré sa dá vyhovárať, musia byť bolestivé a s rýchlo nastupujúcimi záchvatmi. Strach z obezity vám uzná málokto. Obézni vám o to radšej dožičia. Nech nie sú tuční len oni.

Menej radikálne riešenie je doniesť si vlastnú zbraň – jedlo. Nikde nie je napísané, že na návštevu sa musí priniesť len obligátna fľaša alkoholu. Položte na stôl obrovitánsku misu šalátu, misku so syrom cottage alebo tofu. K tomu misku ľanových semienok. Hostite sa hlavne z jedla, ktoré ste si priniesli vy. Po úplnom nasýtení zeleninou potom môžete zobnúť aj trocha z ich jedál a vzdychať, aké sú dobré. Nasýtite sa, potešíte chuťové poháriky a na druhý deň na vás nebude váha pozerať pohŕdavým okom.

A ešte niečo – nezabudnite na veľkú fľašu čistej vody. Je vhodné piť čistú vodu bez bubliniek a málokto vám z nej bude piť. Kto by už pil „dažďovú vodu“?

Repertoár kuchára vytvára obezitogénne prostredie

O vašom zdraví rozhoduje kuchár. Znie to absurdne, ale faktom zostáva, že zdravie mnohých ľudí majú v rukách nekvalifikované kuchárky. Varia chutne, ale jedenie ich energetických bômb je v strednodobom horizonte života likvidačné. S takými jedlami vlastne dobrovoľne páchate sebevraždu vidličkou a nožom, akurát to nejde na prvý pokus.

Je priam neuveriteľné, s akou agresivitou dokážu mnohé matky a hlavne staré matky leptať zdravie detí. Nešetrí sa smotanou, maslom, cukrom… Veď tak to je najchutnejšie. Ak niekto náhodou chce jesť racionálnejšiu stravu, naráža na neprekonateľný múr neporozumenia – nezdravé jedlá sa ďalej vnucujú pomocou citového vydierania.

Skúsené kuchárky nechcú nič počuť o zdravej výžive. Zdravá výživa totiž zakazuje všetko to, pre čo sú jedlá starých materí tak dobré. Kuchári predsa chcú, aby nám ich jedlá chutili, aby sme si dali dupľu. Kašľať na zdravie, len nech im chutí! Preto sú ochotní spraviť čokoľvek, trebárs primiešať do jedla aj jed (preháňam – alkohol, kofeín, cukor, soľ sa predsa za jedy nepovažujú, nezabíjajú okamžite, ani v malých dávkach).

Ak sa bránite, že niektoré jedlo nie je zdravé, prichádza na rad bagatelizácia. Veď si len daj! Len dnes, len trocha, nemôžeš celý život jesť len tie svoje blafy. Nie si zajac. Vyššou verziou je postoj, pri ktorom rodičia predpokladajú, že ich deti sú podvyživené, pokiaľ nemajú aspoň miernu, ale viditeľnú nadváhu.

Musí byť dobrý kuchár tučný?

Tučný kuchár je symbolom dobrej kuchyne. Je však rozumné jesť jedlo od človeka, ktorý je z neho tlstý ako prasa pred porážkou?

Nevedia, ako nato…

Mnoho ľudí by aj skúsilo racionálnu stravu. No väčšinou vlastne ani nevedia, čo a ako by mali variť. Nemajú recepty, ani technologické návyky. Tak znova skĺznu k osvedčeným rezňom, či pareným buchtám, ktoré mali vždy stopercentný úspech.

O zdraví celej rodiny rozhoduje kuchár(ka). Sú vykŕmení všetci naokolo? Netreba špekulovať o genetických predpokladoch na obezitu. Stačí zmeniť kuchárku.

Je paradoxné, že zdravie je formátované tak málo sledovanou vecou ako je jedlo. Mnohí ľudia vynakladajú veľké sumy do kvalitných áut, telefónov, domov, šiat. Kupujú si najdrahšie dovolenky, ozdravné kúry, súkromných lekárov a drahú kozmetiku. A pritom jedia nezdravé, lacné jedlá, pretože hlavným kritériom jedla je len efektná chuť. Hneď po cene.

Reklama a akcie v obchodoch

AKCIA: 25% obsahu grátis! Takéto ponuky sú väčšinou zradné. Lákajú vás kúpiť si väčšie balenie. Čo raz kúpite, to aj spapáte. Na tento „zákon“ človek v obchode s potravinami často nemyslí. Donesiete si domov balík jogurtov vo väčšom tégliku a niekoľko dní budete jedávať viac, než by ste inak zjedli. Preto je dobré vždy dôkladne zvážiť, či úspora niekoľko centov, či eur stojí zato, že:

  • prijmete viac energie, než ste plánovali;
  • zvyknete si na väčšiu porciu a o pár dní vám menšia nebude stačiť.

Ešte horšie sú na tom rôzne rodinné balenia, ktoré sú cenovo výhodnejšie. Sám viem, aké ľahké je zjesť polkilový jogurt na jedno posedenie. Alebo sardinky – vždy sa otvorí jedna konzerva a zje sa. Nezáleží na tom, aká veľká je.

Vždy, keď uvidíte niekde výhodnú ponuku, položte si otázku, pre koho je táto akcia výhodná. Nikdy pre nás, kupujúcich. Väčšinou je za akciou ukrytý niektorý z týchto dôvodov:

  • Tovar je taký mizerný, že sa ho predajca chce zbaviť aspoň pod cenu.
  • Predajca má preplnený sklad, chce sa zbaviť ležiakov (ktoré boli možno iba nezmyselne predražené).
  • Uvádzanie novej potraviny v nádeji, že zákazník si kúpi lacno, zachutí mu a nabudúce kúpi aj za vyššiu cenu.
  • Možno je na ceste atraktívnejší tovar a starý by sa už nepredal.
  • Predajca si chce extrémne lacným výpredajom spraviť reklamu. Oznámi bombastickú akciu, ale na výpredaj dá v skutočnosti len pár kusov tovaru. Väčšina zákazníkov ho už nenájde. Mnohí z nich si teda kúpia niečo iné, keď už tam sú. Tým sa „akcia“ aj reklamná kampaň na ňu zaplatia.
  • Končí záručná doba potraviny, treba ju rýchlo predať, inak sa skazí. To potom musí rešpektovať aj kupujúci a potravinu zjesť rýchlo. Mňam!

Nestretnete sa s akciou, pri ktorej by predajca ponúkol lepšiu cenu len tak, s cieľom aby zarobil kupujúci. Prečo by to robil? Mnoho ľudí, keď vidí nápis AKCIA, sú ako v tranze. Ako zhypnotizovaní kúpia aj tovar, ktorý pôvodne kúpiť neplánovali. To je hlavný zmysel väčšiny akcií. Dostať z vás viac peňazí, ako ste pôvodne chceli uroniť.

Čím lepšia je ilúzia úspory, tým viac peňazí sú ľudia ochotní odovzdať. Posledne som videl velikánsku reklamu na ktoromsi z obchodných domov. Stálo tam: „U nás ušetríte“. Úžasné. Predstavte si občana, ktorý nechcel nič kúpiť. Len ide okolo. Uvidí reklamu, ide sa teda pozrieť dnu. Nájde tovar so zľavou. Je to zaujímavá cena. Kúpi teda „výhodne“. Ušetril, alebo minul? Ak kúpil niečo, čo nutne nepotreboval, tak veru neušetril. Kúpil tovar, na ktorý by si bez svojej chamtivosti nebol ani len spomenul.

Žiaľ, často až neskôr si človek uvedomí, že úspora nebola preň až tak výhodná, ako sa to javilo, keď bol obklopený vlajočkami s hrubými písmenami GRÁTIS, AKCIA a podobnými. Sú to výzvy, ktoré vás lákajú k takzvanému impulzívnemu nákupu. Pozor na to. Marketing používa všetky zbrane, aby vás obral o tie peniaze, ktoré ste minúť neplánovali.

Pri potravinách je niekedy úspora niekoľkých eur síce citeľná, ale ak spravíte bilanciu za týždeň, možno sa ukáže, že ste zjedli niečo iné, než ste pôvodne chceli. Nehovorím, že sa máte vyhýbať akciám, len bdejte. Neskočte však na lep lákavej ponuke produktov, ktoré ste pôvodne vlastne nechceli.

Jedenie podľa starého zvyku

Zvyk určuje aj množstvo jedla. Od detstva vidíme, ako vyzerá „bežná porcia jedla“. Aký asi tvar a veľkosť má krajec chleba? Aký veľký má byť pohár kakaa a ako osladený? Väčšinou taký, ako ste si zvykli v detstve. Túto mieru potom budeme dlhodobo „napodobňovať“. Chcete krajec chleba? V závislosti od priemeru pecňa, druhu chleba a hrúbky rezu môže mať krajec chleba 25, ale aj 250 gramov. Stále je to „jedna porcia“. Natrieť maslom, naukladať syr a zabaliť na desiatu. Nevážiť. Inak by sme zistili, že aj hrúbka masla je niečo, čo máme zafixované z detstva. Na chlieb sa dá lakomo rozotrieť 5 gramov, alebo naň môžete dopriať poctivých 50 gramov. „Porcia jedla“ s názvom jeden krajec chleba s maslom môže mať príťažlivých 600 kJ, čo spolu s veľkou mrkvou a kúskom syra Kleopatra Light môže byť celkom primeraná desiata. Rovnako však môže ísť o nezmyselných 3 000 kJ, čo už je porcia, po ktorej sa drieme a aj priberá.

Pri nakupovaní býva problémom lakomosť. Idete si, napríklad, kúpiť zemiakové lupienky. (Inak celkom nevhodná to potravina či už chudnete, alebo nie!) Menšie vrecko je oveľa drahšie ako veľké, samozrejme, v pomere obsah/cena. Kúpite veľké. Lakomosť je prirodzená vlastnosť živých organizmov. Otvorené lupienky rýchlo zvlhnú a potom nie sú také dobré. Človek v mene úspory pár eur a dobrej chuti zožerie všetky. Preto radšej ne­chrumkajte.

Tip: ste zvyknutí pri počítači či televízore stále niečo jesť? Vezmite si niečo nízkoenergetické. Niečo, čo možno nie je výrazne chutné, ale je toho veľa a nemusíte sa vôbec krotiť. Trebárs kaleráb. Alebo plný tanier paradajok. Pár minút varený karfiol alebo brokolicu. Výborné sú aj sójové či ovsené vločky. Môžu to byť aj varené semená, napríklad proso, raž, ovos… Nevýrazná chuť, ale veľa chrúmania. Viete, že ste jedli, pretože obsahujú veľa vlákniny.

Tajomstvo chudnutia sa skrýva vo vašej chladničke!

©  Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.