Príčinou obezity je väčší príjem energie ako jej výdaj. Inými slovami: viac energie prijatej z jedla alebo nápojov, ako telo práve potrebuje.

Aj keď tuční by radi počuli, že na vine je niektorý neposlušný orgán, alebo ešte lepšie genetika. To by znamenalo, že tučnota nie je ich chyba, alebo zlyhanie. Žiaľ, pravda skoro vždy leží na tanieri s jedlom. Debaty o nadváhe sa tučným nepáčia. Snažia sa zabrániť im relativizáciami typu „nech sa každý stará sám o seba“, alebo „ak je tučný sám so sebou spokojný, nemusí chudnúť“. Ak to nestačí, nasleduje pokus o pacifikáciu debaty: „obezita má predsa vždy individuálne príčiny, u každého sú iné, preto návod vhodný pre mňa nemôže fungovať u nikoho iného“. Podobnými rečičkami sa mnohí proste snažia zablokovať rozhovor o ich vlastnej nadváhe.

Obézni sa snažia nahovoriť si, že sú v pohode. Že byť spokojným obéznym je lepšie, ako trpieť redukčnou diétou. Neverte im. Nenechajte sa obalamutiť rečami o šťastných tučných. Ak sa tak ešte naozaj sami cítia, je to posledný zúfalý pokus oklamať samého seba.

Takým prípadom, kde je príčinou genetika alebo ochorenie či lieky sa nebudem venovať. Sú zriedkavé a patria do rúk lekára. My si preberme časté príčiny vzniku obezity.

Máme dva druhy tukových zásob. 

1. Ak je tuk umiestnený hlavne na stehnách, čo je typické u žien, nazýva sa gynoidný typ ukladania tuku. Niekedy sa to označuje, ako hruškovitá postava.
2. Druhý druh tukových zásob sa nazýva androidný, pretože je častý u mužov. Tuk sa ukladá predovšetkým v oblasti pupka. Človek s androidnou obezitou pripomína guľu alebo jablko – na tenkých nohách guľa a zas tenké ruky a hlava.

Z hľadiska zdravotného rizika je horší androidný typ obezity. Ak sa vám tuk ukladá len na stehnách a zadku, možno sa vám to nepáči na vzhľad. Zdravie však touto obezitou príliš netrpí. Ak sa vám však tuk hromadí na brušku, je to vždy varovný signál. Niečo nie je v poriadku! Možno životný štýl, možno metabolizmus.

Mnoho obéznych ľudí má občas taký nápad, že najjednoduchšie by bolo slaninu jednoducho vyrezať. Chirurg by vzal nožík a to veľké brucho jednoducho odfaklil… Žiaľ, podkožný tuk nie je to najhoršie zlo na obezite. To „zlé“ je skryté hlbšie. Tukové tkanivo sa ukladá aj v bruchu. Vo vnútri, okolo čriev. Časť aj pri srdci. Tuk sa nehromadí len pod kožou.

Ako vyzerajú orgány obézneho človeka? Sú doslova obrastené tukom. Čistili ste pri varení mäso? Orgány ako srdcia, či žalúdky sliepok, hovädzie, či bravčové sú obrastené chuchvalcami tuku. Ten tuk tam nemá čo hľadať. Viete si asi predstaviť, že toto nadbytočné tukové tkanivo tlačí na orgány, zťažuje ich prácu.

Rez hovädzím srdcom. Schválne si raz také srdce kúpte. Uvidíte, ako neuveriteľne hutný je ten tuk. Tvrdý, pevný, nepríjemný. Práve tak tvrdo a pevne potom taký tuk objíma srdce človeka a bráni mu v riadnej činnosti.

Práve takýto tuk má okolo srdca aj tučný človek. Nepríjemné je aj to, že tento tuk sa nedá schudnúť diétou, dokonca ani bežným cvičením. Pomocou diét a bežného chudnutia sa často darí redukovať hlavne tukové zásoby v oblasti okolo pupka. Tuk okolo orgánov je dotieravejší a oveľa menej ochotný "odísť". Je to nepríjemné, pretože srdce obézneho človeka je týmto spôsobom značne hendikepované. Ak k tomu prirátame aj to, že steny ciev bývajú vinou aterosklerózy často zúžené, je to zlá kombinácia.

Preto váženie sa na váhach nie je až tak dôležité, ako posúdenie vnútro­brušného tuku. Obezita sa teda určí celkom jednoducho a presne. Stačí jediný antropometrický parameter – obvod pása.

• Viac ako 102 centimetrov u mužov.
• Viac ako 88 centimetrov u žien.

Tieto čísla už znamenajú obezitu – tú „zlú“ pre zdravie. BMI, či celková hmotnosť môžu tiež všeličo napovedať, ale obvod pása je rozhodujúci. Obezita – tá na pupku – má vážne zdravotné následky, predovšetkým na srdcovocievny systém.

Viem, teraz môžete (právom) podotknúť, že 88 centimetrový pás je vážnym problémom u 160 centimetrovej ženy a možno menej dramatickým pri takmer dvojmetrovej výške. To je pravda, ale tieto údaje platia štatisticky. Ak máte 102 až 104 centimetrov pás a ste muž, asi je to varovanie. Pokiaľ máte 220 centimetrov, môžete si premyslieť ako to je. Pohľad do zrkadla napovie. 

Tuční ľudia radi bagatelizujú. Aha – povedia – som tučný a vôbec nič mi nie je. Aha, aký som čulý a akú dobrú náladu stále mám. Nenápadne, ako prišla obezita, prichádzajú neskôr aj jej zdravotné následky. Nie hneď. Trvá to roky. Ale zvyčajne prídu tie následky predčasne. Namiesto toho, aby sa možno okolo 90-teho roku veku začali objavovať prvé príznaky cukrovky, tak sa cukrovka ohlási po tridsiatke. A po šesťtdesiatke to môže ukončiť infarkt. Predčasne.

Kým sme tuční, máme pocit, že nám sa to nestane. Štatistiky úmrtí (u nás) sú však nekompromisné:

• 55% úmrtí – kardiovaskulárne ochorenia,
• 23% úmrtí – nádorové ochorenia,
• 4% úmrtí – úrazy,
• 3% úmrtí – ochorenia pečene,
• ostatné – iné príčiny.

Byť tučným teda znamená veľmi pravdepodobne si skrátiť život z dôvodu problémov so srdcom (infarkt, náhla príhoda…) alebo vzniku nádorového bujnenia (rakovina). Nie, to neznamená, že ak je niekto štíhly, tak bude žiť večne. Znamená to len, že schudnutím máte väčšiu šancu:

1. že tu budete o pár rokov dlhšie
2. a že budete menej trpieť civilizačnými ochoreniami.

Hovoríme o šanci. Nie je to ani istota, ani záruka.

Ste tuční? Váš najväčší súper nie je tučnota, ale váš doterajší životný štýl. Obezita je len jeho dôsledok. Nemá zmysel útočiť na nadbytočný tuk, kým nie je odstránená príčina jeho vzniku.

• Keby vám aj hneď mohol chirurg všetku slaninu odrezať, za pár mesiacov by ste zasa boli tuční.
• Ak ale odstránite príčinu, nemusíte sa už trápiť s chudnutím. Tuk sa časom stratí.

Nechcete byť tuční? Musíte sa vzdať toho, čo obezitu vyvolalo. Nič iné nemá zmysel podnikať. Musíte zmeniť svoje stravovanie a začať cvičiť. Keď to spravíte, tuk z vášho bruška sa pomaly a neochotne, ale začne strácať.

Kým vaše snahy budú zamerané len na odstránenie tuku z brucha, budete vždy spoľahlivo neúspešní. Trocha schudnete a čoskoro zas priberiete. A znova. A znova. Stanete sa tučkom, ktoré síce celý život chudne, ale pomaly sa už neprepchá ani cez dvere.

Niektorí sa teraz možno urazia a budú sa dožadovať korektnejšieho termínu, ako je tučko. Na obezitu sa používa veľa krycích výrazov ako „silný“, „dobre stavaný“, „moletka“, „má ťažké kosti“. No spýtajte sa detí, ako sa vyjadrujú o tučných. Nemilosrdne: „tučko“, „tučibomba“, „tlsťoch“, „prasa“. Tučným deťom sa také označenie tiež nezvykne páčiť, ale nepomôžu si. Nechcete byť tlsťoch, či tučibomba? Schudnite. Nežiadajte od ostatných, aby boli ku vám ohľaduplní, keď vy nie ste ohľaduplní ku vašej postave a zdraviu.

Zmeniť svoj životný štýl je veľmi, veľmi nepohodlné. Nepríjemné. Nepopulárne. Náročné. Budete na to sami. Okolie vám bude klásť prekážky. Často aj tí najbližší budú proti. Keď začnete naozaj chudnúť, blízki vás začnú varovať, aby ste si chudnutím „neublížili“. Stále sa budete musieť všeličo učiť o strave, o pohybe, a to vás asi nebude baviť. Budete musieť vytrvať neraz „proti všetkým“. Nedať si koláčik, aj keď ho máte poruke. Ísť do posilňovne, aj keď leje ako z krhly. Hádať sa s matkou, prečo nechcete jej vyprážaný rezeň… Aj preto schudne tak málo ľudí. Málokto je ochotný vzdať sa svojho pohodlia a obľúbených zvykov. Skúste si však návod ako sa dá schudnúť.

Teraz si pozrime najčastejšie príčiny tučnoty.

Zlomové obdobia v živote

Tie sú častou a zákernou príčinou vzniku obezity. Najmä tehotenstvo, menopauza, skoncovanie s fajčením, či operácia, napríklad hysterektómia. Tie môžu „zamávať“ s hormónmi, metabolizmom.

Sú však aj prozaickejšie zmeny.

• Kúpa auta,
• presťahovanie sa k starým rodičom,
• zmena pracoviska,
• tehotenstvo a pôrod (zmena pohybu, programu a jedla),
• úraz,
• sobáš / rozvod a s ním súvisiaca zmena bývania.

Takéto udalosti často vedú k čiastočnej, alebo úplnej zmene životosprávy. Stačí sa presťahovať z vidieka do paneláku a zmení sa mnohé. Človek, ktorý predtým stále niečo robil okolo domu, odrazu sedí doma pred televízorom a chrúme krekry. Prípadne, po autohavárii je dlhodobo na lôžku a maškrtí. Firma sa presťahuje do novej budovy – už nechodíte denne peši po schodoch, máte výťah… Človek, ktorý ide do dôchodku, odrazu nemá čo robiť.

Ak máte pocit, že sa vo vašom živote niečo zmenilo, dávajte si zvýšený pozor na svoju váhu.

Obezita spravidla znamená, že hovoríme o postave typu jablko, kedy je tuk zhromaždený okolo pupku, v bruchu. Taká obezita je problémom nielen pre zdravie. Samozrejme pri obezite je tučný človek tučný aj na iných miestach tela, ale najnápadnejšie býva práve brucho. No pozrime sa na tuk podrobnejšie.

Príčiny obezity som popísal v tomto videu. Zbavte sa ich a schudnete.

Lieky z ktorých sa priberá

Užívanie niektorých liekov má za následok priberanie. Hlavne tie, ktoré majú sedatívne, teda utlmujúce účinky. Tým znižujú výdaj energie, čiže človek by potom mal „škrtiť“ príjem energie jedlom. Ak sa zníženému výdaju neprispôsobí príjem, obezita je v podstate nevyhnutná. Ak také lieky musíte brať, upravte svoje menu. Nebude to vždy ľahké. Najlepšie, ak sa o tom poradíte s lekárom, ktorý vám tieto lieky predpísal. Vzostup hmotnosti môžu vyvolať:

• rôzne lieky, používané na liečbu cukrovky a inzulín;
• lieky na liečbu niektorých chorôb štítnej žľazy;
• lieky predpisované pri rôznych psychických problémoch, lieky na upokojenie (antidepresíva…)
• niektoré lieky na liečbu epilepsie;
• niektoré lieky na zníženie krvného tlaku (takzvané betablokátory);
• lieky používané na dlhodobú liečbu migrény;
• tabletkové formy kortikoidov (používajú sa na hormonálnu liečbu rôznych ochorení, napríklad astmu, niektoré kožné, reumatické ochorenia…) Tieto lieky majú často za následok redistribúciu tuku – s tým sa nedá robiť vôbec nič;
• niektoré druhy hormonálnej antikoncepcie;
• staršie druhy liekov na liečbu alergií, ktoré vyvolávajú ospalosť.

Tehotenstvo a čas po ňom

Najrizikovejším obdobím pre nárast hmotnosti u žien je obdobie tehotenstva a mesiace po pôrode. V tehotenstve je normálne, ak hmotnosť vzrastie zhruba o 12 až 13 kíl. Z toho nárast tukového tkaniva predstavuje 3 až 6 kíl. Tento tuk je potrebný ako energetická zásoba pre obdobie kojenia. Niektoré štúdie upozorňujú, že kojenie môže brániť ďalšiemu rozvoju nadváhy u ženy po pôrode. Ak žena nekojí, môže jej to skomplikovať neskoršie chudnutie.

Nárast tuku v tehotenstve býva najvýraznejší počas prvých dvoch trimestrov. Niektoré ženy však ani po pôrode nechudnú, alebo dokonca ďalej priberajú. Obdobie po pôrode znamená veľkú zmenu ich životného štýlu. Pohyb sa značne zredukuje a mení sa zloženie potravy. Žena je pri dieťati stále obklopená rôznymi nedojedenými drahými dobrotami. Dojčenská výživa má vysoké zastúpenie tuku (vyše 40%) a je sladká. To je pre milovníkov sladkostí doslova droga. Ak ich žena bude „zachraňovať“ a dojedať, priberie. Masívne.

V žiadnom prípade nezachraňujte nedojedené zvyšky. Vyhoďte ich do smetného koša, nerobte zo seba kontajner na odpad. Viem, je to drahé a je to „večná škoda“ vyhodiť dobré jedlo. Nie je však väčšou škodou v mene sporivosti (či chuti) poškodiť si zdravie a výzor možno na doživotie?

Popôrodný nárast hmotnosti môže byť výraznejší u fajčiarok. Kvôli dieťaťu prestanú fajčiť a priberú aj preto, že ich metabolizmus sa spomalí asi o 10%. Ony tomu neprispôsobili energetický príjem!

Kedy po pôrode začať chudnúť? O zámere chudnúť sa vždy poraďte so svojím lekárom. Chudnutie by mohlo uškodiť, hlavne rýchle chudnutie. Preto sa po pôrode nesnažte začať rýchlo chudnúť. Ak môžete, kojte. Nielen, že je to dobré pre vaše dieťa, ale kojenie napomáha aj procesu straty nadbytočného tuku, ktorý sa v tehotenstve vytvoril práve ako rezerva na kojenie.

Po skončení fajčenia

Ak sa chystáte prestať fajčiť, je dobré vedieť, že idete do obdobia, v ktorom mnohí pribrali. Môžete s tým vopred počítať a strážiť svoju hmotnosť.

Fajčenie je pre organizmus záťaž. Táto záťaž okrem iného odoberá aj energiu. Organizmus silného fajčiara „minie“ asi o 10 % energie viac, ako telo nefajčiara. Potom, čo fajčiar prestane svoj organizmus systematicky ničiť, telo prestane míňať energiu na „hasenie škôd“ spojené s otravou cigaretami. Ak by ten, čo prestal fajčiť vôbec nezmenil svoje návyky, začal by priberať. Kto prestal fajčiť vie, že v tomto období sa mení aj veľa iných vecí – často býva ospalý, menej sa hýbe. Nie každý sa s odvykaním vyrovnáva rovnako, ale časté je, že človek bez cigariet sa vrhne na sladkosti. Sladkosti samozrejme rozvoj obezity vždy akcelerujú.

Počítajte s tým, že telo bez cigariet minie menej energie. Preto mu jej dodajte menej. Je to vhodná chvíľa, aby ste si aspoň pár dní vážili množstvá jedla a pár mesiacov pozorujte svoju hmotnosť (alebo ešte radšej si merajte pás). Ak by sa ukázalo, že pomaly naberáte, je čas na skutočnú paniku. Nejakých pár kíl sa zbavíte ľahšie, keby ste to dlhodobo ignorovali a o pár rokov konštatovali obezitu. Ak môžete, radšej sa zabávajte športom než cukríkmi. Ide vám chuť na cigaretu? Nedajte si keksík, ale desať drepov.

Pokiaľ však ešte fajčiarom ste a chcete prestať fajčiť, radšej to nekombinujte s chudnutím. To je priveľký stres. Prestať fajčiť je dôležitejšie, tak sa najprv zbavte „absťákov“ a až potom riešte prípadné kilá, ktorých sa chcete zbaviť.

Pribrať po ukončení fajčenia asi 3 až 5 kíl je normálne. Nie je to nutné, ale je to v poriadku. Viac si však nedovoľte.

Nedostatok pohybu

Pohyb stojí na opačnej strane ako jedlo. Jedlo energiu dodáva, pohyb energiu míňa. Žiaľ, civilizácia speje k tomu, aby sme sa podľa možnosti nemuseli hýbať vôbec. Pohodlie domova opustí veľa ľudí len niekoľkými krokmi, aby nastúpili do auta. Tu sa v pohodlí fotelky odvezú do práce, kde v pohodlí sedia v kresielku pri počítači. Taká životospráva je síce príjemná, ale energeticky nenáročná. Ak pri takej životospráve nechcete stučnieť, musíte málo jesť.

Veľa tučnejúcich si mylne myslí, že stačí „viac cvičiť“ a schudnú. Je zaujímavé, že ľudia sú ochotní dať si poradiť od odborníkov len v niečom. Sú ako-tak ochotní začať cvičiť. Meniť stravovacie návyky? Nie. To preto, že nemajú predstavu o tom, ako veľa energie obsahuje bežná porcia jedla.

Začnú chodiť na aerobik alebo do posilňovne. Keďže sa po pár týždňoch nič nezmení, rezignujú. Pri súčasnej bežnej, energeticky bohatej strave sa nedá nezmyselne vysoký energetický príjem „vycvičiť“ tým, že pôjdete trikrát do týždňa trocha skackať pri hudbe. Skákaním si tak nanajvýš poškodíte kĺby.

Pohyb je pri chudnutí veľmi dobrý nápad. Pocítite to na svojej kondícii a časom aj na zdraví. Ak však chcete schudnúť, musíte začať prísne kontrolovať svoje jedenie. Pokiaľ nemáte dvadsať a nie ste v olympijskej reprezentácii, tak jednoducho nemôžete zjesť čo chcete. Keby ste v nej boli, vedeli by ste, že práve športovci si stravu strážia nečakane prísne. Môžu síce zjesť viac energie, ale nemôžu jesť hocičo.

Jedlá, ktoré jedávame dnes, sú často osvedčenými jedlami našich prastarých materí. Lenže prastaré matere varili pre ľudí, ktorí strávili oveľa viac času fyzickou prácou. Energeticky výdatná strava bola nutná. Chcete si dať halušky s bryndzou a hodne pomastené? Prosím, ale potom nezabudnite na poldňa ísť rýľovať na pole. Tieto jedlá a porcie vznikali dávno. Myslite aj na to, že vznikali v dobe nedostatku. Výhodnejšie bude, ak sa budete v stravovaní riadiť súčasnými znalosťami o vlastnostiachpotravín a ich vplyve na zdravie. Nie chutnými receptami zo zaprášených kuchárskych kníh.

Nesprávne stravovanie

Obezitu nemusí vyvolať len celodenné obžerstvo. Dá sa pribrať aj z pomerne malých až diétnych porcií jedla. Stačí, aby to málo bolo nesprávne zvolené jedlo a je zle. Alebo, aby ste jedli nepravidelne.

Hovorí sa, že ak denne zjete jablko, nebudete musieť chodiť k lekárovi. Ak na to na mesiac zabudnete a potom si dáte naraz 31 jabĺk, tak vám to neprospeje. Rovnako, ako keď poldňa hladujete a na večeru sa obžeriete.

Najčastejšie chyby v súvislosti s jedením si teraz prejdime.

Nepravidelné jedenie

Mnoho ľudí sa stravuje tak, že po prebudení si žalúdok obaria čiernou kávou a utekajú do práce. Tam nasleduje niekoľko ďalších káv. Potom je koniec práce a nasleduje dychtivé „žranie“ čohokoľvek až do hlbokej noci. Človek sa ešte aj zo spánku prebudí, aby vykonal operatívnu revíziu chladničky.

Ak je to váš prípad, vedzte, že som sám takto fungoval a tak poznám všetky výhovorky, ktoré sa dajú vymyslieť – od „nemám čas“ až po „predsa nemôžem raňajkovať nalačno“.

Týmto spôsobom sa vám podarí len jediné: vybičovať organizmus k maximálnemu výkonu pokiaľ ide o šetrenie energiou.

Preto, ak chcete schudnúť, v žiadnom prípade neupadnite do stereotypu, pri ktorom sa celé hodiny nič neje.

Taký režim vedie len k tomu, že večer sa neovládnete a zjete podstatne viac, ako ste chceli a často uprednostníte veci, ktoré sú nevýhodné – rôzne tyčinky, čipsy...

Inými slovami jedenie typu „celý deň nič, potom všetko“. Tak sa dá popísať jedálny lístok mnohých tučných ľudí. Po prebudení si žalúdok obaria čiernou kávou a utekajú do práce. Tam nasleduje niekoľko ďalších káv. Po práci nasleduje dychtivé pojedanie čohokoľvek až do hlbokej noci. Ak je to váš prípad, vedzte, že aj ja som takto fungoval a tak poznám všetky výhovorky, ktoré sa dajú vymyslieť, prečo sa to nedá zmeniť. Od „nemám čas“ až po „predsa nebudem raňajkovať nalačno“.

Nepravidelnou stravou sa vám podarí vybičovať organizmus k maximálnemu šetreniu energiou. Ak ste celý deň o hlade, telo si začne vytvárať rezervy pri prvej možnej príležitosti. Preto, ak chcete schudnúť, neupadnite do stereotypu, pri ktorom sa celé hodiny nič neje. Taký režim vedie len k tomu, že sa večer neovládnete a zjete podstatne viac, ako ste chceli. A väčšinou to budú aj celkom nevhodné jedlá.

Priveľa jedla naraz

Telo nedokáže rozumne spracovať návalový prísun potravy. Ak zjete viac, ako organizmus dokáže využiť, zvyšok sa ukladá do tukových zásob. Počul som, že farmári, ktorí chcú dosiahnuť rýchle priberanie ošípaných prišli na to, že ak svine nechajú hladovať a potom ich nárazovo nakŕmia dosýta, majú výborné výsledky – rýchlo majú tučnučké svinky. Verím tomu, pretože presne tak sa stravujú aj mnohí tuční ľudia.

• Jedzte 8 000 kJ denne v piatich jedlách rozložených na každé 3 hodiny. Jedna porcia jedla teda bude mať vždy okolo 1 600 kJ. Ak ste obézni, budete chudnúť. Budete spokojní a nebudete mať veľkú chuť na sladkosti.
• Aj rozloženie na 3 denné porcie funguje, ale niekto už môže mať problémy nezobnúť si niečo medzi jedlami.

Zajedanie problémov

Problém sa dá zahovoriť, zabudnúť, zapiť, zafajčiť – alebo zajesť. Nič z toho však veci nepomôže. Rozumnejšie by bolo proste problém vyriešiť. Je nebezpečné riešiť nerváky, či smútok jedlom a „obaľovať si nervy“, aby lepšie zvládli stres.

Jedenie v problémovej situácii sa môže stať zvykom. Časom sa situácia začne meniť. Tučný sa môže na problémovú chvíľu dokonca tak trocha tešiť, pretože už má pripravenú čokoládku. Neskôr nie je jednoduché rozpoznať, či sa kŕmi preto, že je rozčúlený, alebo je rozčúlený preto, že sa nemôže kŕmiť, alebo len potrebuje zámienku aby sa mohol nakŕmiť.

Ak máte pocit, že v krízových situáciách hľadáte útechu v jedle, bolo by dobré o tejto skutočnosti vedieť. To je prvý krok. Potom by to chcelo analýzu, čo sú to za problémy, ktoré vás provokujú k jedeniu. Nedá sa im vyhnúť? Nedajú sa riešiť ich v inom čase, alebo na inom mieste? V situácii, keď by ste nemali prístup k potravinám?

Nevyhútam radu, ktorá by platila univerzálne, ale skúste sa zamyslieť nad tým, ako nabudúce riešiť problém bez jedla. Obzvlášť krátkodobé stresy, napätia a hádky zvyknú celkom zmiznúť, ak si dáte sprchu alebo kúpeľ. Viem, manažéri niektorých firiem by asi museli úradovať z kúpeľne. Berte to však ako jeden z možných tipov. Cítite, že sa doma idete na niekoho oboriť? Dajte si sprchu a kým z nej vyleziete, zabudnete na to, že vás niečo trápilo. Alebo vyjdite rýchlym krokom do schodov pár poschodí. Je zbytočné vyliať si zlosť na manželke či svojom papagájovi, len sa zahustí atmosféra. Ak niet inej cesty, skúste zajedať problémy šalátom alebo inou zeleninou. Viem, nie je to „ono“.

Zalistujte si v knihe Emočná inteligencia (Daniel Goleman). Je dobré vedieť, ako človek vlastne funguje… ale chceli sme tuším chudnúť.

Zhromažďovanie zásob jedla

Zásoby potravín sú nebezpečné! Hojnosť v dome je príjemná vec, ale vedie ku spotrebe. Keď si kúpite keksíky, zjete ich. Možno nie dnes, možno nie naraz, ale zjete. Ak je nadváha vaším problémom, riešenie má presný názov: nekupujte si do zásoby žiadne dobroty či maškrty.

Každý nákup potravín by mal začať tak, že pred vstupom do predajne sa riadne najete. Ak je človek vyhladnutý a ide nakupovať, mal by dostať zľavu, pretože nakúpi viac, než pôvodne chcel. Hladný človek, ktorý vidí rôzne dobroty, nakúpi ich do zásoby, pretože mu „jedia oči“. Keď však budete potraviny nakupovať najedení, nenaletíte na rôzne lákadlá.

Spravte si presný zoznam, čo chcete kúpiť a dodržte ho. Ak nekúpite nič na maškrtenie, budete bez maškŕt. Uisťujem vás, že to prospeje vášmu zdraviu.

Mne sa, napríklad, často žiada kúpiť sušené kozie mlieko. Hovorím si: „Keď si dám len lyžičku denne, nič sa nemôže stať“. Šup ho do košíka. Skutočnosť však neskôr vyzerá inak. Ak mám doma kozie mlieko, určite by ste ma našli postávať niekde v jeho blízkosti s dlhou lyžičkou v ruke, ako ho potichu vyjedám. „Už len jedna lyžička“ hovorím si, keď si sypem do úst piatu „poslednú“. Jasné, že nie poslednú. Neskôr s hrôzou zistím, že škatuľu mlieka som minul za štyri dni. Alebo menej. To už je poriadna porcia energie navyše.

Skúste si spomenúť, či aj vy nemáte nejaké obľúbené pokrmy, ktoré si kúpite a rýchlo zjete. Ak áno, lepšie, než sebaklam je takú potravinu si úplne odoprieť. Pozor aj na rôzne rafinované zámienky. Nekupujte tieto dobroty do zásoby „pre hostí“, „pre deti“.