Miro Veselý, chudnutie-ako.sk

Obezita u detí

Píše Miro veselý od roku 2004. Kontakt...

Žijeme v šialenej dobe. Životný štýl, spoločenská klíma, reklama, skladba ponuky v hypermarketoch a hlavne teda ľudská ľahostajnosť spôsobuje epidémiu obezity predovšetkým v civilizovaných krajinách. Svet tučnie. Čo však je horšie, tučnejú aj deti. Detská obezita začína byť javom, ktorý už nie je výnimočný, ale bežný. A práve to je na tom nielen absurdné, ale desivé.

Ak je dieťa obézne, je pravdepodobné, že bude obézne po celý život.

Inými slovami to znamená, že čím staršie bude dieťa, tým bude tučnejšie a tým viac ochorení vinou obezity bude mať. Je to veľmi ťažká téma aj pre rodičov. Tým, že svoje dieťa vykrmujú, škodia mu. Vytvárajú v ňom návyk, že je normálne jesť viac, že chuť potravín ospravedlňuje jedenie nevhodných jedál.

Obezita v detskom veku teda znamená často celoživotné trápenie. Neraz to začína tým, že stará mama dáva dieťaťu tajne maškrty. Postupne sa vytvorí návyk a dieťa začne odmietať zleneninu a ovocie. S tým sa zníži aj pohyb. Tomu v detskom veku praje aj práca s mobilom či tabletom.

Výskyt detskej obezity

Čísla o vzostupe detskej obezity sú alarmujúce. Za posledných asi 30 rokov sa prudko zvyšujú a nezdá sa, že by sa chceli zastaviť. Ešte nedávno sme sa čudovali, že deti s nadváhou a obezitou už majú 10% zastúpenie. V súčasnosti už je odhad 5% obéznych detí plus 15% detí s nadváhou asi opatrný. Ak to zrátate, máte 20% detí, ktoré sú štatisticky skôr tučnejšie, než normálne. Keby sme však brali do úvahy aj miernu nadváhu u detí, čísla by boli ešte otrasnejšie. Možno by sme sa dopátrali k číslu, že polovica detí nemá celkom v poriadku svoj životný štýl.

Nepríjemné na tom je to, že obezita u detí je vlastne len špička ľadovca. Človek si hneď predstaví tučné dieťa. No čo – povie vám väčšina ľudí z rodiny. Z toho vyrastie, to vybehá. No v skutočnosti je obezita to menšie zlo. Deti, ktoré sú tučné však trpia.

  • Deti, ktoré sú tučné sú centrom posmeškov a diskriminácie. Ich obezita ich znevýhodňuje. Hneď sa zadýchajú, nevládzu to, čo ostatné detiť. A tak sa radšej “zašijú” niekam do ústrania, aby unikli.
  • Žiaľ tučné deti sa vinou zlej stravy vyvíjajú inak, ako by sa vyvíjali bez obezity. Nevhodná strava sa podpisuje na zhoršenej funkcii ich organizmu. Vyvoláva poruchy metabolizmu, zlé funkcie orgánov. Tučné deti sú častejšie choré.

Veľmi často pozorujeme niečo ako výskyt “rodinnej” obezity. Vetedy sú obézne všetky deti z rodiny a zvyčajne aj väčšina dospelých. Aj tu zvyčajne rozhodujúcu úlohu zohráva

  • kuchárka,
  • životný štýl,
  • a malou mierou možno dedičnosť,

či genetika. Je možné že v niektorých rodinách majú “smolu” a majú dedične pomalší metabolizmus. Ale s tým by sa dalo niečo spraviť. Jesť zdravo, viac cvičiť.

Dedičná je skôr kuchárska kniha a životný štýl. Nie “gény” pre obezitu. Aj keď má rodina geneticky dané ľahšie priberanie, dalo by sa s tým niečo robiť. No ak sa v domácnosti predháňajú 3 generácie kuchárok, ktorá lepšie navarí, tak je zle!

K tomu prirátajte, že disťa možno tajne bude chodiť zo školy na desiatu do blízkeho fastfoodu (veď tam chodia všetci) a je zle. Viac podrobností nájdete v článku prevencia detskej obezity.

Tučné deti a ich dospelosť

Asi najhoršie je to, že obezitu si tučné deti zvyknú so sebou brať aj cez pomyslený prah dospelosti a potom sú ňou stigmatizovaní celý zvyšok života. Ak v dospelosti ďalej priberajú, v strednom veku začnú mať predčasne rôzne vážne zdravotné ťažkosti. Poznáte ich pod milo a mierne znejúcim kódovým označením civilizačné choroby.

Žiaľ, väčšina rodičov tučných detí sa o detskej obezite odmieta baviť.

Každý detský lekár vám povie, že povedať rodičom “vaše dieťa má nadváhu” je riskantné. Rodičia sa neraz hrubo osopia, ako si lekár môže niečo také dovoliť povedať. Rodičia často u svojich detí nevidia veľa problémov. Nie len obezitu. Aj deti, ktoré užívajú drogy dokážu túto skutočnosť utajiť najdlhšie práve pred rodičmi. Jednoducho čo vidíme stále, to nevidíme.

Detská obezita je nepríjemne vážny problém aj z toho dôvodu, že je to časovanou bombou do budúcnosti. Ak sú dnes tučné už deti, bude o 20 rokov tučná veľká časť populácie. Obezita bude drasticky zvyšovať nároky na zdravotné poistenie, jednoducho minie sa veľa peňazí na liečenie chorôb vyvolaných obezitou.

Tučné dieťa pritom už dnes nie je nič mimoriadne. Samozrejme, výraznú nadváhu má zatiaľ našťastie menej detí, ale mierna nadváha a hlavne hromadenie tuku na bruchu je dnes celkom bežná. Tento zásobný tuk je pre dieťa veľmi zlým prísľubom do budúcnosti, pretože ho ohrozuje mnohými problémami. Preto by ste nemali podceňovať, ak vaše dieťa vedie až natoľko zlú životosprávu, že sa to prejavuje zvýšenou tvorbou zásobného tuku.

Asi najhoršie je to, že starší ľudia majú zafixované to, že dieťa má byť bacuľaté.

Akýkoľvek náznak kritiky dieťaťa pred rodičmi je v našej spoločnosti absolútne tabu! Viete si predstaviť, že prídete s dieťaťom na návštevu a niekto vám, ako matke, povie “vy máte ale tučné dieťa”? Ale ak poviete že dieťa je prekrásne, bacuľaté, už je všetko v poriadku. Je však treba dôkladne zvážiť, či kompliment bacuľatosti detí nie je vlastne vážnym varovaním, že celý ďalší život dieťaťa je ohrozený obezitou a z nej vyplývajúcimi zdravotnými a spoločenskými ťažkosťami.

Detská obezita predstavuje problém hlavne pre tých, ktorých sa týka – pre obézne deti. Je na zodpovednosti rodičov, či povolia, aby ich deti boli tučné.

Tip: môžete si pozrieť web telocvikari.sk na ktorom je mnoho hier premenených na vhodný pohyb. Pre tučné dieťa môže hodina telesnej výchovy predstavovať 45 minút utrpenia bez možnosti úľavy. Nepohodlie a námaha sú úvod a prirátajte k tomu posmech z neúspešných pokusov.

Je obezita u detí dedičná?

Ľudia by radi počuli odpoveď áno. Potom si totiž môžu s úľavou vydýchnuť: “takže ak za to môžu gény, môžeme jesť čo chceme, veď je to jedno. Noste na stôl rezne, hranolky, torty a kolu!” Áno. Obezita je dedičná. Existuje gén, takzvaný ob gén, ktorý ak dieťa má, má väčšiu šancu, že bude trpieť nadváhou, alebo obezitou. Ale pozor. To, že je obezita dedičná ešte neznamená, že také dieťa je povinné byť obézne!

Detská obezita je zvyčajne spôsobená životným štýlom!

V absolútnej väčšine prípadov sa v životnom štýle tučných detí nachádza nevhodná strava, nedostatok pohybu a často aj príklad v rodine. Tuční rodičia možno naozaj odovzdávajú svojmu dieťaťu “gén na obezitu”. No odovzdávajú mu aj niečo oveľa horšie! Príklad.

  • Obézni rodičia sa stravujú zle.
  • Spravidla necvičia.
  • Nedbajú o svoje telo.
  • Žijú v strese.

A deti sa na ne pozerajú. Učia sa od svojich rodičov – preberajú postoje k jedlu, skladbu potravín, životný štýl. A práve tento dennodenný príklad spôsobuje na deťoch viac škody, ako ich genetická pripravenosť byť tučnými. Práve deti s genetickou výbavou ku obezite sú často obklopené prajnými tetami a babkami, ktoré prinášajú koláčiky, čokoládky. Rodičia nie sú proti (sami si zobnú). Celá rodina pomaly tučnie.

Pokiaľ chcete spraviť niečo pre zdravie svojich detí, skúste vy – rodičia – prejsť na zdravší životný štýl. Skúste to trebárs len na mesiac. Mesiac sa viac hýbte, jedzte vhodné potraviny a sledujte, čo to s vami spraví. Ak máte nadváhu, schudnete. Ak budete cvičiť, spevniste. Budete vitálnejší. Skúste si to. Vedzte, že vaše deti vás pri tom budú pozorne sledovať. Po nejakom čase sa tiež začnú zaujímať o stravu, ktorú jedávate. Ste príklad. Je to ako domino. Ak sa v rodine nedbá na obezitu, zvyčajne to spôsobí, že aj deti tam budú tučnučké.

Ak vytvoríte svojim deťom príklad ako sa má viesť zdravý životný štýl, je šanca, že ho v dospelosti budú aj oni viesť. Nie je to isté – lákadlá dnešnej doby sú príliš lepkavé. Reklama, pestrá ponuka, povrchnosť, príklad okolia… Ale aspoň to skúste.

Obezita a vývoj dieťaťa

Nadmerná výživa, nadváha a obezita sa podpisujú na zdraví detí. Deti s nadmerným príjmom potravy sa vyvíjajú rýchlejšie.

  • Dievčatá s miernou nadváhou majú menštruáciu skôr. Veľmi tučné dievčatá zas neskôr.
  • U chlapcov sa obezita prejavuje v puberte zníženou produkciou testosterónu. To má okrem iného za následok, že sa im tuk môže ukladať aj na miestach ktoré sú typické skôr u dievčat. Viete si asi predstaviť, čo spraví s psychikou chlapca, ak má veľký zadok a stehná a žiadne svaly.

Nadváha a obezita už v detskom veku prináša aj skorší príchod ochorení z obezity. Cukrovka, žlčníkové ťažkosti, srdcovocievne ochorenia a rakovina. To sú dôzledky obezity a životného štýlu. Ešte donedávna to boli choroby starších ľudí. Dnes nimi často trpia mladí ľudia. U obéznych detí je bežný vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol. Už v detstve si obézne deti poškodzujú kĺby. Častejšie majú ploché nohy

Najhoršie je, že ak už dieťa je obézne, zvyká si na to, že život znamená ťažkosti, diskrimináciu (obézne deti sú diskriminované, spolužiaci sa im posmievajú). Aké očakávania do života budú tieto deti mať? Že život je pes? To všetko je dôsledkom pohodlia, nevhodnej potravy a nedisciplíny.

Vyrastú deti z obezity?

Veľa ľudí obezitu bagatelizuje nielen u seba, ale aj u detí. Hlavne starší ľudia si ešte pamätajú časy, kedy sa (v polovici 20. storočia) považovala obezita za ochranný faktor proti niektorým chorobám, napríklad proti tuberkulóze. A tak považovali peknučké, tučnučké detičky za zdravé. Žiaľ, ukazuje sa, že to bol nesprávny pohľad. Tučné deti nie sú zdravé ani v detstve, ani v dospelosti. No aj mladší ľudia obezitu u detí bagatelizujú. Však čo, dieťa to vybehá. Kým vyrastie, bude štíhle. Hlavne, keď mu chutí. Sú aj iné mýty. Ľudia si myslia, že ak dieťa veľa je, viac vyrastie.

Žiaľ, štatisticky sa ukazuje, že deti, ktoré majú nadváhu tento stav nevybehajú, ani sa ho nestrasú. Naopak. Nadváha vzniká v príjemnom životnom štýle – v pohodlí a pri maškrtení. Čo príjemnejšie môže byť, ako pokračovať v tom, čo je príjemné? A tak tučné deti nemajú záujem o šport, ani o zdravšie potraviny. A tieto skúsenosti si zafixujú a prenesú do dospelosti.

V puberte možno nakrátko schudnú nejakou drastickou diétou (hlavne dievčatá). Ale už čoskoro sa im kilá vrátia nazad. Pozrite si ďalšie námety k tejto téme v článku diéta pri detskej obezite.

  • Podľa dieťaťa najlepšie sú čokolády, tyčinky, sladké koly a slané „rýchle jedlá“. To celé posypať zemiakovými lupienkami, praženou kukuricou a slanými orieškami. K tomu zmrzlina, predtým kakao, potom cukríky a torty.
  • Najlepšie podľa racionálnej výživy je málo všetkého s prevahou jedál, ktoré deťom vôbec nechutia.

Mnoho rodičov podľahne rôznym grimasám svojich ratolestí nad špenátom a zeleninou, (aj ja som ich strúhal, dodnes z toho mám vykrivenú tvár), a pre pokoj v dome im dá radšej to menej zdravé. Veď keď im to tak chutí… Tento prístup je pochopiteľný, no pre neskorší život dieťaťa môže byť nebezpečný. Ak si človek v detstve navykne jesť veľa dobrôt, asi s tým len tak ľahko neprestane. Nadváha v puberte sa sama od seba v dospelosti nestratí. Myslite na to, keď budete v potravinách nabudúce vkladať zemiakové lupienky do košíka. Možno si poviete – veď len výnimočne. Ale ako často umožníte vášmu dieťaťu výnimku? Ak raz za dlhý čas, je to fajn, ale ak denne, môžete tak vybudovať u vášho dieťaťa sklon k nadváhe a neskoršiu obezitu. Dobrotami mu vlastne kúpite mnoho problémov a skoršiu smrť. Skúste na to myslieť a skúste deťom vysvetliť (čo asi nie je možné), že život nekončí v puberte, dokonca sa tam ani len nezastaví.

Alebo chcete mať zo svojho syna v štyridsiatke vypaseného brava, ktorý sa zadýcha aj cestou na záchod? V päťdesiatke môže mať problémy s cukrovkou a v šesťdesiatke môžete stáť nad jeho hrobom a hádzať na rakvu kvety. Myslite na to, keď mu nabudúce hodíte na posteľ zemiakové lupienky.

Keď na túto tému hovorievame so známymi, často padne názor, že sa mi dobre hovorí, ale ich ratolesť je iná. Ak chce čokoládu, musí ju mať a vytrucuje si ju. Nejesť pár hodín z trucu je ľahké, ale vydržať dlhšie už je problémom. Rozumne zvolená stratégia vykrmovania môže byť pomalá. Netreba hneď všetko zmeniť, lepšie, ak na zmeny prejdete pomaly. Veďte si evidenciu, čo sa jedlo a plánujte. Pomalým prechodom na racionálnejšiu stravu zmeníte stav vecí bez “boja”. Plánujte na ploche mesiacov, nie tak, že od zajtra žiadne čokoládky…

 

 

Komentáre k článku: Obezita u detí

  1. Dagmar 9. apríla 2006

    Ja som sa celých 40 rokov stravovala tak, ako každý na Slovensku. A samozrejme, že aj rodine som dávala jest to isté. Až mi dorazila rakovinka:) Toto mnou otriaslo. Začala som študovať knihy, na základe ktorých som kompletne zmenila životosprávu (aj rodine). Už po krátkom čase od zmenenia stravy mi lekárka oznámila, že som negatívna. V prvom rade som vylúčila 3 biele jedy:
    múka (používam len celozrnnú), cukor, soľ (používam len morskú, malé množstvá). Žiadne konzervy – majú veľký obsah potravinárskej soli a iných škodných prísad. Mäso – len 2-3x do mesiaca. Žiadne minerálky (zvlášť nie s bublinkami), len pramenité vody (Naruta…z Kauflandu). Jem: ovocie, zeleninu (surovú aj varenú), strukoviny, obiloviny (v obchodoch ich je vela), syry, jogurty biele, kyslé mlieko, orechy, med – ako sladidlo do prívarkov, koláčov, sušené ovocie-je tam veľa prírodného cukru.
    Vďaka strave som sa zbavila rakoviny.

  2. karina 25. augusta 2006

    Problém nastáva ešte s milujúcimi babičkami, ktoré tak s láskou vykrmujú svoje milované vnúčatká tým najlepším z najlepšieho. Po 2-týždennom prázdninovom pobyte u starých rodičov si deti takmer nepoznávam. A môžem začať stravovaciu prevýchovu.

  3. Lenka 24. októbra 2006

    Obcas ma chyti strasna zlost, ked vidim nezodpovednych rodicov, ako svojim otrasnym osobnym prikladom kazia zivot svojim detom. Minule sme s muzom cakajuc v rade na autoumyvarku rodinku v aute pred nami, ktora fakt stala za to. Rodicia v aute fajcili, decka – teenageri- si sli kupit na pumpu nieco pod zub – t.j. chipsy a redbull. Pocas cakania jedno z deti – chlapec s lahkou obezitou vypil redbull a ako siel vyhodit plechovku do kosa -(uctyhodne, ze ju nevyhodil z okna) – si dvakrat schuti odplul, pritom sa usmial na rodicov a ukazala mierne skazene zuby. Nieco tak odporne som uz dlho nevidela.
    Take deti mi je strasne luto, ze kvoli nezodpovednym rodicom skoncia s problemami vsetkeho mozneho druhu.

  4. sanus 26. apríla 2009

    prosím,poradíte mi niekto ako na babku??skúšala som rôzne rozhovory typu nemôžete ho takto prepchať,ale nič nepomáha..mám 7 ročného syna a pomaly začína vyzerať ako malé prasiatko..doma sa stravujeme zdravo, síce si sem-tam doprajeme sladkosť, ale je to v norme.žiaľ ani jeho tato ho moc nepodporuje, pretože “ON” má chuť večer na pukance a prečo by nemohol aj malý,veď to neškodí ako chipsy.Ale neviem čo s tou babkou,pretože pracujem do deviatej večer tak nám zatiaľ iné neostáva ako nechať ho v jej opatere,ale mám už veľklý strach ako začína môj syn vyzerať, dávam ho aj na šport,ale očividne je to málo..prosíím poradíta ako na babku???

  5. jana k. 5. júna 2014

    so starymi rodicmi je to fakt tazke…ked boli deti v skolskom veku, chodili na prazdniny k mojej mame a ta ich fakt vykrmovala, na tanieri boli porcie ako pre dospelych, a co bolo najhorsie, museli to dojest, doslova ich nutila, na co sa mi stazovali…
    pochopitelne, neboli na to zvyknuti, lebo ja som ich nikdy nenutila dojedat, ak boli syti, prestali jest a radsej som zvysky vyhodila, ako by im malo byt zle
    co sa tyka stravy, varila som zdravo, ale ako vsetky deti, lubili kolu, ja som dovolila iba 1 flasu na vikend pre oboch, ja sama som pila cistu vodu alebo lucku
    neskor, ked boli starsi, pili radsej ovocne stavy, voda im nechutila
    teraz piju aj cistu vodu, no a pivo;)
    ja pijem stale iba vodu
    nie je to jednoduche, s tymi ratolestami, ale treba ist aj osobnym prikladom a napr. moje deti milovali spenat (ale iba co som uvarila ja), a v chladnicke bolo stale vela zeleniny a ovocie na stole

Pridajte komentár:

Napíšte vašu otázku, alebo komentár k článku...

Vyplňte ešte: