Pod pojmom umelé sladidlo budeme rozumieť niečo, čo jedlo osladí, ale nie je to cukor. Tým sa dostávame k pomerne širokej palete rôznych prírodných, ale aj chemických výrobkov. Okolo tejto témy je nečakane veľa rozruchu. Odborníci na výživu sú zvyčajne proti dochucovaniu umelinami. Dôvodov je viacero a v tomto článku si to prejdeme.

Vopred však prezradím, že v menšom rozsahu považujem použitie niektorých umelých sladidiel za účelné. Najskôr si však poďme upratať v pojmoch. Pokiaľ chcete podrobné informácie o umelých sladidlch tak sú tu (anglicky)

Umelé sladidlo je látka, ktorá sa používa ako náhrada za bežný cukor. Pod pojmom cukor teraz, prosím, rozumejme všetky bežné a "prirodzené" druhy sladenia ako je med, trstinový cukor, javorový sirup, melasa a podobné. Všetky tieto osladzovátka majú jednu spoločnú vlastnosť - obsahujú glukózu a fruktózu.

• Fruktóza dáva sladkú chuť a v tele nerobí práve najlepšie služby. Ľahko sa mení na tukové zásoby.
• Glukóza zas má tú moc regulovať vyplavenie inzulínu a ten sa postará, aby prebytok energie bol napchaný do tukových buniek - u niekoho už navždy.

Práve preto, že jedenie sladkých jedál z nás robí tučných, zdalo sa, že chemická náhrada cukru by mohla problém riešiť. Maškrtník dostane svoju sladkosť a telo žiadnu zbytočnú energiu. Žiaľ, ukázalo sa, že takto to naozaj nefunguje. Prečo? Pretože sladká chuť má tú moc stimulovať v mozgu centrum odmeny. Pocítite pocit šťastia (odmena) a čoskoro budete chcieť ten zážitok znova. Tak môže vzniknúť závislosť na sladkej chuti.

Sladkosti (aj umelé) sú návykové

Pre pocit uspokojenia môže byť sladidlo aj umelé. Nevadí. Je to dobré a chceme viac. V iných článkoch sme už o závislosti písali, takže len telegraficky.

Tento bludný kruh sme už spomínali v článku o cvikoch. Podobný bludný kruh platí aj pre sladkosti, avšak do hry vstupuje ešte jeden nepríjemný faktor a to je tolerancia. Najskôr príklady z iného súdka:

• Vôjdete do miestnosti, kde je zápach. Čo už, musíte zostať. Za chvíľu už zápach necítite.
• Dáte si štipľavé jedlo. Najskôr sa vám zdá veľmi pálivé. No za chvíľu si možno pridáte čili. Telo si na pálenie zvykne a môže mu začať byť príjemné.
• Na koncerte sa vám zdá hudba veľmi hlasná. No zakrátko si zvyknete a začne to byť aj príjemné.

To sú príklady, ako si vieme zvyknúť na nejaké podnety. Podobné to je aj so sladkou chuťou. Vzniká tak bludný kruh.

1. Sladkosť vás ohromí svojou chuťou. V slovníku závislých je to oná "šleha".
2. Túžite zopakovať to.
3. Dáte si znova. Ale "šleha" je už o niečo slabšia - telo už si na sladkosť zvyklo.
4. Túžite si zopakovať tú prvú, silnú chuť. Ale ako?
5. Dáte si viac. Dlhšie trvajúci podit radosti. Alebo si to viac osladíte.
6. Pokračujte od bodu jedna.

Práve toto je problém, ktorý zo sladkostí a to aj umelo osladených robí zákernú vec pri chudnutí.

Toto sú hlavné problémy. Predtým, než navýšite sladkú chuť jedla cukrom, či sladidlom, mal by som tu pre vás jeden tip: neprisládzajte vôbec. Cukrom, medom, ani umelo. Čím výraznejšiu a lepšiu bude mať vaše jedlo chuť, tým viac budete v pokušení ho zjesť. A ste znova tam, kde ste byť nechceli. Dáte si jedlo s umelým cukrom a máte pocit, aké je „diétne“. Doprajete si viac? Priberiete.

A bude celkom jedno, či ste sladili cukrom, alebo umelo.

Rozdelenie umelých sladidiel

Ak je niečo umelým sladidlom, na potravine to zvyčajne nájdete uvedené. Ak nie v textovej podobe, tak sú uvedené "éčka". Éčka najznámejších umelých sladidiel mávajú často číslo okolo E950 a vyššie. (Nie je to podmienka.)

Zvýraznené sú tie sladidlá, ktoré sa u nás používajú častejšie.

Snaha odstrániť cukor z potravy nie je len v oblasti chudnutia. Okrem obezity je obmedzenie sladenia výhodné aj pri:

• Cukrovka - diabetik musí kontrolovať množstvo glukózy. Neprekáža však fruktóza. Preto pri chudnutí pozor na potraviny pre diabetikov. Často sú osladené fruktózou a teda môžete z nich vy (aj diabetici!) utešene priberať.
• Prevencia zubného kazu - je známe, že sladkosti zvyšujú kazivosť zubov. Preto sa vyrábajú žuvačky bez cukru, sladené umelými sladidlami. Otázka potom znie, či v mene "ochrany" skloviny nepoškodíme niečo iné.

Inými slovami hovoríme toto:

Jednoducho ľudia sa nechcú vzdať niektorých svojich radostí.

Vplyv umelých sladidiel na naše telo

Umelé sladidlo môže napáchať viac škody, ako úžitku. Použijete ho párkrát za deň a stane sa z vás kráľ na tróne v kancelárii zvanej WC. Áno, umelé sladidlá môžu vo väčšom množstve preháňať. Už to by malo byť vážnym varovaním pri ich použití - niečo nie je v poriadku.

Ukazuje sa, že niektoré z týchto umelých látok môžu výrazne zmeniť prostredie v čreve. Keď sa zmení črevná mikrobiota, zmení sa veľa ďalších vecí. Písali sme o tom v článku o probiotikách, prípadne si pozrite aj článok o vzťahu probiotík a chudnutia.  a tiež odporúčam knihu doktora Bukovského Zachráňte svoje črevo. Tu je popísaných veľa súvislostí, ako môže zloženie črevnej mikrobioty ovplyvňovať našu náladu a dokonca regulovať aj pocit hladu.

Okrem toho sa pozrite aj do histórie. Po krátkom (niekoľkoročnom) období nadšeného používania nových sladidiel sa často začnú objavovať správy, že tá ktorá chemikália má na zdravie nežiadúci vplyv. Tak výrobcovia prídu s inou látkou. No a situácia sa zakrátko zopakuje.

Momentálne sa na trhu dajú kúpiť sladidlá, ktoré sa prevažne považujú za bezpečné. No nespoliehajte sa na to. Tieto látky nie sú v tele prirodzené a môže trvať desiatky rokov, kým sa zistí, či nemajú na zdravie vážny vplyv o ktorom sme nevedeli. Trebárs niektoré z týchto látok sú teraz podozrievané, že môžu zvyšovať riziko vzniku rakoviny močového mechúra. Telo totiž tú látku identifikuje ako odpad a tak ju vylúči napríklad do moču. Alebo do stolice. Tam je potom nejaký čas v kontakte so sliznicou a môže to mať negatívny vplyv.

Na konšpiračných a senzáciechtivých weboch sa dočítate, že

• Z umelých sladidiel sa priberá.
• Umelé sladidlá spôsobujú rakovinu.

Neverte tomu úplne. Tie, ktoré sú momentálne u nás v predaji by nemali mať takéto účinky. Aspoň nie v naozaj malom množstve. Na druhej strane istá opatrnosť určite je namieste. A ako na to?

Inými slovami:

• Neslaďte kávu, ani čaj umelo. Prečo? Pretože to pijete asi denne. Možno niekoľkokrát denne. Denné a pravidelné použitie chémie nie je nič, čo je pre vaše telo vhodné a zdravé. Je možné, že to neublíži, ale kto z nás za to dá ruku do ohňa? Alebo presnejšie močový mechúr naplní chemikáliou?
• Raz za čas ak si chcete osladiť jedlo - napríklad rezance s makom - tak sa vôbec neokúňajte použiť miernu dávku umelých sladidiel. Presne tam môžu perfektne splniť svoju úlohu.

Môžu umelé sladidlá oklamať mozog?

Ďalším argumentom, ktorý často počúvame je to, že umelými sladidlami vlastne klameme telo. Organizmus sa sladkého dožaduje často aj preto, že chce rýchly prísun energie. Ak si dáte umelo „sladký“ nápoj, telo tým zmätiete. V ústach dostane informáciu „sladká energia na ceste“. A nič. Žiadna energia neprichádza. Telo potom pýta ďalej, aby ste niečo (z)jedli.

Ak nemusíte, nebalamuťte svoje zmysly. Majú svoj význam, je to podobné, ako keby ste si vypli bolesť. Zakrátko by sa vaše telo pokrylo jazvami, pretože by ste si prestali dávať pozor.

Ja osobne si nemyslím, že by umelé sladidlá mali až tak negatívny vplyv na chudnutie, ako to vidíme v niektorých článkoch. Ale znova zdôrazňujem, že hovorím o občasnom a miernom použití stévie.

1. Ak niekto osladí rannú kašu kvapkami,
2. potom si dá niekoľko tabletiek sladidla párkrát za dopoludnie do kávy,
3. pritom pije umelo sladenú kolu,
4. na obed si uštedrí proteínovú tyčinku (s umelými sladidlami),
5. na olovrant to bude nízkoenergetický umelo sladený jogurt...

...tak to už určite nie je možné pomenovať ako zdravú stravu. Je možné, že sa nič nestane. Ale nikto vám to nezaručí.

V akých potravinách bývajú umelé sladidlá?

Možno vy si potravinu nikdy umelo nedosladíte. No neraz si človek ani neuvedomí, že tieto látky môžu byť prítomné v rôznych výrobkoch. Neraz sú uvedené v skrytej podobe vo výpise éčok.

• Bielkoviny pre kulturistov (uvádzam ich preto, že ich možno používate na výrobu domácich proteínových tyčiniek).
• Instantné kávy.
• Jogurty, ktoré uvádzajú že sú bez cukru, alebo light.
• Mnohé dezerty, najmä s označením light, alebo "pre diabetikov".
• Nealkoholické nápoje, koly, čaje, ochutené minerálky.
• Pudingová zmes pre diabetikov, alebo so zníženým obsahom cukru.
• Rôzne hotové zmesi čajov.
• Sladké cereálie označené že sú na chudnutie, alebo light, alebo "bez cukru".
• Sladké mliečne nápoje s deklarovaným nízkym obsahom cukru.
• Šumivé, cmúľacie multivitamíny, alebo iné výživové doplnky (napríklad BCAA).
• Zmrzliny light.
• Želatínové cukríky a sladkosti, najmä ak sú označené ako light.
• Žuvačky, ktoré deklarujú, že sú bez cukru.

A znova - občas si dajte ak vám niečo z toho ide na chuť. Avšak bolo by zlým nápadom denne používať niekoľko žuvačiek.

Ako sa dá nahradiť cukor?

Pamflet proti umelinám by nebol v poriadku, keby som vám nevedel odporúčať aspoň jedno riešenie.

Pohľad na rôzne umelé sladidlá na našom trhu. Stévia je v poriadku. Zmesi rôznych chemikálií už rozhodne používajte menej.

Ak hľadáte prírodnú náhradu, je tu stévia. Stévia je rastlina, ktorá sa používa ako prírodné umelé sladidlo. Je oveľa sladšia, ako cukor. Pre predaj v EÚ bola schválená až v novembri 2011 a tak sa už dá bežne kúpiť nielen v obchodoch s bio potravinami, ale aj v hypermarketoch.

Stévia sa dá použiť na sladenie v studenej aj teplej kuchyni, môžete ju variť a nestratí sladkosť. Môžete si ňou pokojne osladiť čo chcete. Nemusíte ju započítať do energetického príjmu a nepriberiete.

Samotná rastlinka stévia sa dá pestovať na balkóne, ale nepoužívajte ju na priame dosladzovanie. Ešte nie je potvrdené, či také použitie je bezpečné.

Na trhu dostať aj umelé sladidlá, ako acesulfám, sacharín, cyklamát a iné. Okolo ich použitia je stále nejasno, viac či menej sú podozrivé, že pri častejšom použití môžu niektoré z nich zvyšovať riziko vzniku rakoviny. Preto je dobré nepoužívať ich, alebo ak, tak v čo najmenších dávkach.

Tip z praxe - ako znížiť pachuť

Asi všetky druhy umelých sladidiel majú síce veľmi vysokú sladivosť, ale zároveň aj pachuť. To znamená, že ak chcete osladiť na silne sladkú chuť, začne byť cítiť horkú, alebo umelú pachuť. Každé sladidlo ju má trocha inú.

Mne sa osvedčilo sladiť stéviou. Sladím však o niečo menej, ako by sa mi žiadalo. Ten chuťový "koniec" sa dá dotiahnuť niečím iným. Niekedy stačí dať trocha medu (pozor, pri chudnutí radšej takto neslaďte). Alebo veľmi malé množstvo niektorého zmeskového umelého sladidla. Tým sa dá vytiahnuť sladká chuť dosť vysoko a pachuť nebude až tak výrazná.

Avšak lepšie je jedlám s tak vysokou sladkosťou sa radšej vyhnúť. Lepšie je prevažne jesť chuťovo menej výrazné jedlá. Vaše ústa si na to časom začnú zvykať. Je to presne to, čo sme si povedali v úvode - prah tolerancie sa mení. Ak dlhodobo budete sladiť málo, zvyknete si na to.

Nič zlé sa nestane, ak najsladšie, čo občas zjete bude zrelý banán, alebo pomaranč.