Poznáte to aj vy. Nízkosacharidová diéta, nízkotučná diéta, paleo, oddelená strava, CKD, atkinsova, dukanova... Diét je najmenej toľko, koľko je tučných ľudí. A každý expert na výživu vám povie niečo celkom iné. Prečo je taký chaos?
Odpoveď je jednoduchá: pretože tuční chcú čítať o diétach. Chcú schudnúť. Ale často sa im do toho zas až tak nechce a tak hľadajú skratky. A preto je toľko rôznych rád.
Poďte sa chvíľu hrať, že ste šéfredaktorom časopisu, alebo veľkého knižného vydavateľstva.
Práve ste vydali knihu, (alebo článok) v ktorom známy autor napísal spoľahlivý postup na chudnutie. Je to klinicky overený postup. Funguje. Ale... ...ale budúci týždeň vo vašom časopise potrebujete v rubrike o chudnutí zase napísať nový článok. Prípadne budúci rok musíte vo vydavateľstve vydať ďalšiu knihu o chudnutí. A tu je ten háčik: nemôžete predsa znova vydať článok, či knihu, ktorá by inými slovami hovorila znova to isté. To vaši čitatelia už predsa videli. Chcú nový text.
- Našťastie nájdete ďalšieho odborníka, ktorý sa na vec díva trocha inak. Nemyslí si, že by overená klasika bola tou správnou cestou. Nazdáva sa, že problémom sú trebárs... Napríklad prílohy k jedlám. Postaví diétu a šup! Máme nový článok. Nový pohľad na veci.
- Lenže o týždeň je treba nový článok. Redakcia preto nájde ďalšieho odborníka, ktorý prisahá na to že stačí významne obmedziť tuk v strave. Hurá, máme článok!
- Ďalší týždeň rubriku píše tréner a ten povie, že jedlo nie je až tak dôležité, ako pohyb.
- Potom príde špecialista, ktorý prisahá na intermitentný pôst ako úplné a konečné riešenie všetkého.
- Tréner dostane priestor a objasní, že zničujúci tréning je to pravé orechové a potom môžete jesť aj orechovníky a makovníky a schudnete.
- Nasleduje diéta bez použitia pšenice. Pšenica je zlo a odkedy ju ľudstvo pozná tak viditeľne degeneruje a upadá.
- V ďalšom týždni je tu špecialista na kávu. Ak budete piť tú kávu, ktorú on práve (náhodou) predáva, schudnete tak, až vás ten tlak odhodí.
- Potom sa o slovo prihlási vegán, ktorý sa zaprisahá, že ak prestanete jesť nevinné zvieratká, zachránite planétu i svoju štíhlu líniu.
A takto postupne v časopise či v knižnom vydavateľstve pribúdajú nové a nové informácie o strave. Prakticky nikto v redakciách nevie, ktorý z prístupov je správny.
Medzi čitateľmi potom vznikajú tábory. Niektorí zaprisahane veria ryžovej diéte a iní zas pšenicu označia za koreň všetkého zla.
Vzniká tak informačný chaos a ten prerastá do apatie. Je pohodlnejšie neriešiť nič, "kým sa vedci nedohodnú, budeme jesť klobásy". Potom sa ľudia pri chudnutí dopúšťajú rôznych chýb. Boja sa príloh, niekedy dokonca aj normálnych porcií. Alebo sa príliš sústredia na to, čo robia iní. Tomu som sa venoval v článku nástrahy a pasce pri chudnutí.
Najhoršie asi je na tom nezúčastnený človek. Taký, ktorý by chcel schudnúť. Ten si často potom nedokáže vybrať. Komu veriť? Práve takto vzniká chaos v informáciách o výžive.
Ono je totiž jednoduché niektorému s tých trendov tak trocha "uveriť". Dohľadáte si pár podrobností a tie vám vec potvrdia. Potom už je ale ťažšie sa vrátiť nazad.
