Obilniny sú základnou zložkou našej stravy. Mali by ste ich mať pred sebou denne, neraz aj niekoľkokrát. Teda nie len pred sebou, ale aj v sebe. Prednostne také, ktoré sú čo najmenej priemyselne upravené. Doma pečený chlieb je veľmi dobrým nápadom.

• Vždy, keď to je možné, používajte radšej celozrnnú múku než bielu. (Aj knedle či nokerlíky sa dajú spraviť z dobrej celozrnnej múky a sú výborné!)
• Ak sa dá vyberať, ražná múka je lepšia ako pšeničná. (Radšej ražný ako pšeničný chlieb.)
• Čím menej je obilnina spracovaná, tým viac obsahuje prospešných látok. (Ideálne by bolo mlieť si múku doma zo zrna... Viem, to pre väčšinu z nás nie je celkom reálne.)
• Ovsené vločky sú výborná potravina, používajte ich aj denne.

Uprednostnite radšej jednoduchšie spracované potraviny. Ovsené vločky radšej, než špeciálnu a drahú zmes typu müsli. To fakt potrebujeme fabriku, kde zmiešajú vločky s pár orieškami? Doma si to zmiešate ihneď. V tej fabrike pridajú cukor a iné chémie, ktoré zlepšia chuť. Aby sa viac zjedlo a teda viac predalo. Pri chudnutí ale nechceme zjesť viac. Chceme zjesť primerane.

Mnohé z takých zmesí z fabriky na raňajky sú označené ako „zdravá výživa“, ale keď sa pozriete na zloženie zistíte že obsahujú bežne 18% tuku nie práve najlepšej kvality a pridaný cukor. To je pri chudnutí problém.

Sladkosti, tyčinky, dobošky, koláče

Asi tušíte, že tu už je reč o „zakázaných“ potravinách.

Niektoré potraviny sú "jasné", ako torty, bábovka či keksy. Tam asi každý vie že sú to sladkosti a často aj mastnosti. Ale výrobcovia pridávajú cukor aj do potravín, kde by ste ho nečakali. Napríklad do chleba, rôznych zmesí. Čítajte preto obaly na potravinách. Ak je cukru niekoľko málo gramov na 100 gramov potraviny tak sa to dá vydržať. Ale pri chudnutí platí že čím menej, tým lepšie.

Slané maškrty, krekry, tyčinky

Slanosti sú ako perpetuum mobile. Človek sa riadi podľa nasledovnej schémy.

• A: Dáte si malý kúsok a chcete ďalší.
• B: Dáte si teda ďalší a pokračujete podľa bodu A, kým máte čo jesť.

Veľmi často sú aj tieto dobroty bohato naplnené tukom, takže sú energeticky výdatné. Do organizmu však neprinášajú nič dôležité. Ani nič užitočné. Preto je lepšie sa ich vzdať.

Je jednoduchšie nedať si ich vôbec, ako málo.

Nepríjemný dôsledok jedenia slaností, alebo sladkostí je návyk na intenzívnu chuť. Ak ste zvyknutí silne soliť a sladiť, nechutia vám bežné veci. Ovocie, zelenina, málo ochutené potraviny. Jedlá s výraznou chuťou vyvolávajú niečo podobné, ako závislosť. Chcete hranolky, krekry, lupienky a nechcete zdravé potraviny. Z tejto závislosti sa dá uniknúť jedine formou pôstu.

Navyše do tela pašujú soľ. To sa nám nehodí. Najmä pri nadváhe je časté, že ľudia majú vyšší tlak krvi. Tam je drastické zníženie soli v potrave jedným z najúčinnejších spôsobov ako s tým začať bojovať. Najmä ak už beriete lieky na srdce.

Ale ani počas chudnutia nie je soľ vhodná. V tele totiž viaže vodu a tak vám zbytočne zvýši hmotnosť. Stačí pár slaných výnimiek a pri pohľade na váhu budete znechutení.

Pšenica je zlá alebo dobrá?

V poslednom čase zaznieva veľa hlasov proti pšenici. Je obviňovaná z nečakane veľa možno až smrteľných účinkov na ľudské telo. Osobne by som to tak nedramatizoval. Ľudstvo pšenicu používa pekných pár tisíc rokov. Keby bol nejaký problém, boli by si to všimli už naši predkovia. Tí sa naučili rozlíšiť čo je jedovaté a čo nie veľmi jednoducho. Ak prežili, nie je to jedovaté. Trebárs talianska strava je často označovaná za príklad vhodnej výživy. A čo ich cestoviny? Z pšeničnej múky. Takže žiaden strach a nečítať knihy, ktoré stavajú svoj úspech na nepodložených tvrdeniach.

Ak si niekto dá niekoľkokrát denne pšeničné jedlo a pridá k tomu aj tuk, asi mu to môže naozaj škodiť. Trebárs 4 biele rožky s niečím na raňajky, 3 biele žemle s tlačenkou na desiatu, guláš so 6. knedľami na obed a najlacnejšie rozvarené kolienka so šťavou a mäsom na večeru. To je príklad, kedy by aj iný druh múky škodil, lebo toho je jednoducho veľa. (Okrem toho, že aj glykemický index takých potravín je vysoký.)

Ak si však v rámci dňa doprajete napríklad ráno ovsené vločky, na obed celozrnné špagety (=pšenica) a na večeru trebárs šošovicu, alebo krúpy, vaša strava bude pestrejšia a primerané množstvo sacharidov aj z pšenice bude v poriadku.

Samozrejme, istá časť ľudí môže mať intorleranciu na lepok. Tí potom nemôžu jesť niektoré múčne jedlá. Nedá sa ale generalizovať že ak niekomu to škodí veľmi, iným môže menej a preto je lepšie vyškrtnúť všetko z pšeničnej múky z našich jedálničkov. Podobne predsa existujú ľudia, ktorí neznesú vajcia, ryby, orechy, či mlieko. Z toho pohľadu by bolo bezpečnejšie zakázať všetky potraviny nejak alergizujúce a ohrozujúce. Zostali by možno varené zemiaky a ryža, na tieto potraviny je málo alergií.

Dá sa, samozrejme, argumentovať tým, že pšeničný výrobok má zvyčajne vyšší glykemický index, ako výrobky z iných múk. Ale to sa dá rioešiť tak, že toho výrobku zjete menej a bude to len príloha k iným zložkám potravy, ktoré glykémiu dokážu udržať na uzde.

Ďaľšie informácie

• Whole grains: Hearty options for a healthy diet
• What are carbohydrates?
• Refined Carbs and Sugar: The Diet Saboteurs
• 4 Starches That Don’t Belong on Your Plate
• The Surprising Truth About Gluten-Free Food and Weight Loss
• Whole grains vs. regular grains: What's the difference?
• 7 'Bad' Foods You Should Be Eating (Op-Ed)
• Weight loss that works: A true story
• Oat products and their current status in the celiac diet
• A skeptical look at popular diets: Going gluten-free