Tento článok by sa dal nazvať aj "sladíme pri chudnutí". Reč bude o Stévii. Je to rastlina, ktorá má sladkú chuť. Názov pre botanikov je Stévia Rebaudiana Bertoni, my ostatní používame skôr jej krycie mená Stévia cukrová, poťažmo Stévia sladká. Ale priznám sa, tieto názvy sa bežne nepoužívajú. Skôr sa stretnete s preklepmi, alebo chybne napísaným názvom, napríklad stivia, stevja, steviea či stewia.
Stévia Rebaudiana Bertoni - Akvarel Ľubica Balentová
Extrakt z tejto rastlinky je v Európskej únii schválený ako prírodné náhradné sladidlo. Inými slovami teda na sladenie nemusíte použiť cukor, ani umelé sladidlá. Môžete použiť tento extrakt.
Pri chudnutí je pre nás stévia asi ideálnym sladidlom. Plne nahradí cukor, med, sirupy a iné počas chudnutia prísne a striktne zakázané mňamky. Ostatne neodporúčajú sa používať ani diabetické sladidlá, tie totiž obsahujú fruktózu. Tá sa v tele nemení na nič užitočné, takže ju nepoužívame. Stévia teda poslúži rovnako ako cukor. Môžete s ňou pracovať aj v teplej kuchyni, je termostabilná. Môžete počítať s tým, že zhruba do 200 stupňov teploty by mala vydržať.
Samozrejme, v niektorých receptoch sa cukor používa nielen na chuť, ale má aj svoju funkciu ako objem. Typicky sa jedná o zákusky. Tie však počas chudnutia nesmiete, takže táto výhrada sa nás netýka. Rovnako stéviu nemôžete využiť v receptoch, kde úlohou cukru bude karamelizácia. No v praxi sa mi osvedčila aj v šalátoch, aj veľmi malé množstvo do šťavy k mäsu, ak potrebujem, aby v nej zaznelo trocha sladkej chuti. Varil som s ňou bežne dusenú kapustu.
Je to trvalka, ktorú môžete pestovať na obloku, alebo v záhradke. Skôr než začnete hľadať priesady, mali by ste vedieť, že samotná rastlinka by sa nemala používať na konzumáciu. Ja viem, niektorí namietnu, že rastlinka je predsa prírodná látka a nemôže nikomu ublížiť. Ale čiste prírodná je aj muchotrávka zelená. Jednoducho robiť si zo stévie čaj, alebo sladiť ňou môžete, ale len na vlastné nebezpečenstvo.
Stévia Rebaudiana Bertoni, akvarel Ľubica Balentová
Stévia má sladivosť asi 200 až 300 krát vyššiu, než cukor. Znamená to, že z jednej 30 až 50 centimetrovej rastlinky sa dá „vyťažiť“ toľko chuti, ako by ste dosiahli použitím niekoľkých kíl cukru.
Dlhodobými testami bezpečnosti používania zatiaľ prešiel len extrakt zo stévie. Nepoužívajte preto priamo listy stévie na sladenie.
Sladivé účinky stévie sú známe už asi 100 rokov. Intenzívnejšie sa však začala používať až v druhej polovici minulého storočia. Obľúbená je najmä v Japonsku. Po tých rokoch sa zdá byť byť stéviový extrakt bezpečný. Aspoň v porovnaní s umelými sladidlami, ktoré sa často po pár rokoch používania často ukážu v niečom problémové a potom sa zas hľadajú iné druhy.
Extrakt zo stévie nedávno (2010) povolili používať aj v rámci Európskej únie, ako bezpečné náhradné sladidlo. Vďaka tomu ju môžeme bežne kúpiť už nielen v rôznych BIO obchodoch, ale bežne aj v hypermarketoch.
Za bezpečnú dávku sa považuje príjem zodpovedajúci ekvivalentu steviolu v dávke 4 mg na kilo telesnej hmotnosti a deň. Pre 70 kilového človeka by to teda bolo okolo 280 miligramov. Táto skvelá informácia vám však asi nebude nanič, pretože na mnohých výrobkoch zo stévie sa aj tak neuvádza zloženie ani obsah.
Tak ako pri každej novote, aj pri stévii sa mnohí pýtajú, či jej použitie je vôbec bezpečné. Asi veľmi jednoduchá odpoveď bude tak trocha šalamúnska.
Tu sa pristavím. Nechcem cukor démonizovať, ani označiť za jed. Ale vieme, že pri chudnutí nám výrobky s cukrom jednoducho neprospievajú.
Cukor je látka, ktorá nám chutí a ak niečo chutí, chceme toho viac. Aj stévia z tohto pohľadu môže zvýšiť atraktívnosť potraviny. Ale aspoň nenapácha toľko škôd, ako jedenie sladkostí.
Tento fakt vieme využiť pri mnohých vážnych ochoreniach. Hodí sa to obzvlášť pri:
Preto sa určite v časopiseckých článkoch stretnete aj s názormi, že stévia je vlastne liečivá rastlina. Tieto názory však radšej berte s veľkou rezervou.
Netreba idealizovať, že by samotné použitie stévie bolo liečivé. Ak ale stéviou nahradíte cukor, v diéte spravíte pár rozumných opatrení, tak môžete pomerne rýchlo optimalizovať niektoré z uvedených zdravotných ťažkostí.
Zdravotné účinky stévie sú skôr sporné. Navyše niektorí predajcovia stévie píšu aj úplné hlúposti. Internetové magazíny to potom pohodlne kopírujú v nádeji, že ide o overené dáta. Nakoniec príde čitateľ, ktorý sa s dôverou dočíta, že použitie stévie mu pomaly zachráni život. Takže naozaj treba čítať s rozvahou.
Prejdime si aspoň niekoľko takých zravotných vyhlásení o priaznivých či liečivých účinkoch stévie prejsť. Dovolím si ich doplniť pár slovami, ktoré vec uvedú na realistickejšiu mieru:
Podobných výkrikov o prospešnosti stévie nájdete úmerne výške ceny za kvapky či bobule, ktoré sú tým textom predávané. Vždy je lepšie brať takéto veci s veľkou rezervou a neveriť všetkému.
Nie raz som zaznamenal sťažnosti ľudí, že cena za extrakty zo stévie je dosť vysoká. Predsa len, ak kilo cukru stojí okolo eura tak ekvivalent stévie s podobnou sladivosťou vyjde zhruba na 7 aj 12 eur. (2017) Preto sa nedá čudovať tomu, že niektorí v nádeji, že usporia začínajú si pestovať vlastnú stéviu. Existujú recepty ako sa z rastlinky Stévia Rebaudiana Bertoni podomácky dá vyrobiť extrakt.
Preto je lepšie spoľahnúť sa na profesionálnu výrobu extraktu, aj keď to znamená, že si proste niečo priplatíte. Na druhej strane počas chudnutia nemáte prečo jesť tak, aby ste veľa sladili. Inými slovami ten stéviový extrakt za 7 až 12 eur by vám mal vydržať poriadne dlho.
Neporovnávajte spotrebu cukru s obdobím, kým ste nechudli! Vtedy ste možno piekli – do bábovky ide štvrť kila cukru. Ani sa raz poriadne neotočíte okolo sporáka a môžete ísť kúpiť ďalšie kilo. To pri sladení stéviou počas chudnutia nehrozí.
Tak! A v tejto chvíli by som článok najradšej ukončil. Cica, kúp si stéviu! A mal by som pokoj. Ešte lepšie by bolo končiť článok výkrikom: ...a všetci si ju choďte kúpiť SEM. A mal by som províziu. To by sa mi páčilo ešte viac. Ale ostaňme bez provízií. Donedávna stéviu bolo dostať len v BIO predajniach. Extrakt bol pomerne koncentrovaný. Pracovalo sa s ním ako so soľou – stačila štipka. Ak ste to prehnali, jedlo bolo horké. O milimeter menej a jedlo bolo málo osladené. Čo horšie – každá šarža mala trocha inú chuť. Niektoré som musel vyhodiť – boli len horké a málo sladili.
Osvedčil sa mi prášok, ktorý sa dá kúpiť bežne v hypermarketoch a skoro vo všetkých drogériách DM.
Je to prášok, kde ako nosič je použitý maltodextrin. Nebojte sa toho, do jedla dáte niekoľko málo gramov. Energetickú hodnotu to ovplyvní len zanedbateľne. Maltodextrin sa v športe používa ako cukor, ktorý dodá energiu, ale „nekýva s glukózou“. Inými slovami teda je to „pomalý cukor“
Dostať aj tekuté verzie tohto náhradného sladidla. Skúsil som ich viacero a neosvedčili sa mi. Niektoré veci sa ale práškovou stéviou akú odporúčam kúpiť osladiť nedajú. Jogurt, alebo tvaroh sú typický príklad, kde sa lepšie využije tekutá forma sladidla.
Stévia, akokoľvek to je prírodné sladidlo má aj svoje éčkové označenie. Je to E960. Ostáva teraz teda otázka, či použiť radšej stéviu, alebo umelé sladidlá.
Stévia vás donúti, aby ste jej nesypali priveľa. Ak to s ňou preženiete, jedlo bude mať horkastú chuť. Veľmi radi si nabudúce dáte menej...
Ak potrebujete dosiahnuť intenzívnu sladkú chuť, dá sa siahnuť po menej zdravej stratégii. Kašu môžete ochutiť trochou stévie a trochou iného umelého sladidla. Vyženie to sladkú chuť na podobnú úroveň, ako keby ste použili cukor. Ale tým sa vlastne dostávate nazad do kolobehu "toto mi chutí, chcem toho viac a častejšie". A samotné sladenie náhradnými sladidlami vás pred obezitou nemusí potom vôbec ochrániť.
Nakoniec som si nechal poslednú úvahu. V súvislosti so sladením náhradnými sladidlami počas chudnutia často zaznieva nasledovné varovanie: Ak sladíte umelo, človek pri jedení dostáva z receptorov signál, že do tela vstupuje energia vo forme cukru. Tento zmyslový vnem však je falošný, pretože ide o umelo vyvolanú ilúziu. Mozog tak môže vydať pokyny, aby sa telo pripravilo na strávenie sladkej energie. Tá však neprichádza.
Je potom možné, že vďaka tomu môže byť viac vystupňovaná túžba dať si viac jedla. Alebo možno vznikne chaos v tele. Neviem, túto skutočnosť ťažko nejako potvrdiť, alebo vyvrátiť. Asi je to individuálne. Niekoho sa tento jav týkať môže, iného nie. Ja som s tým problémy nemal.
Za oveľa horší nežiadúci účinok umelého sladenia však považujem bagatelizáciu. Niektorí ľudia môžu nadobudnúť mylný pocit: je to sladené stéviou = môžem toho zjesť dvojnásobné množstvo. To práve nie je pravda!
Odporúčam: vyskúšajte si to na sebe. Oslaďte si stéviou svoje bežné jedlá, ktoré potrebujú prisladiť. A pozorujte. Ak sa nestane nič zlé, nič čudné, je všetko v poriadku. Ak nemáte po zjedení takého jedla žiadne ťažkosti (túžbu jesť viac) potom je asi stévia pre vás to správne sladidlo a veľký spojenec pri chudnutí!
Aké máte skúsenosti s náhradnými sladidlami vy? Ktoré sa vám osvedčili?
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.