Stroj zvaný stacionárny bicykel je dnes asi najrozšírenejší spôsob, akým sa riešia mnohé zdravotné problémy. Aj chudnutie. V tomto článku sa pozrieme na to, či je to naozaj najlepší nápad. Samozrejme, stacionárny bicykel budeme posudzovať hlavne pre účely chudnutia. Komu sa nechce čítať, môžem prezradiť vopred: ja som skôr za rýchlu chôdzu ako bicyklovanie. Ak predsa len túžite o chlp navýšiť rýchlosť, potom si kúpte kolobežku. Kolobežka vám umožní rozhýbať celé telo pomerne efektívne.
Pod pojmom bicyklovanie rozumiem stacionárny bicykel aj klasický bicykel, ktorým sa dopravíte niekam z miesta na miesto. Technicky sú medzi nimi, samozrejme, rozdiely. Začnime hlavným rozdielom:
Asi každý, kto sa venuje cyklistike vám povie, že najlepšie je ísť do prírody a jazdiť „naživo“. Je to zaujímavejšie a zábavnejšie. Často je poruke viac vzduchu niekde na lúke, ako vo vydýchanej posilňovni. Aj viac ticha je v prírode, ako v činkárni, kde duní nezmyselné techno.
Žiaľ pre obézneho nemusí byť jazda na bicykli v teréne vždy ten najlepší nápad. Predstavte si muža okolo päťdesiatky, ktorý je obézny. Povie vám, že má 90 kíl, čiže v skutočnosti asi 120. Nikdy v živote sa nevenoval žiadnemu pohybu. Ak si sadne na bicykel a v lese z neho spadne, zranenie môže byť veľmi vážne. A pozor! Vážnejšie, než keby sa to isté stalo športovcovi.
Preto dáva zmysel, že tréneri obéznych ľudí radšej pekne posadia na stacionárny bicykel a nechajú krútiť pedálmi do zblbnutia. Pre trénera je to výhodné. Nemusí nič robiť, ani kontrolovať správnu techniku. Tempo si riadi každý sám a málokto spadne zo stacionárneho bicykla...
Ja samozrejme áno, ja som bývalé tučko, takže dokážem spadnúť z kolobežky v čase keď pri nej stojím. Ak sa potknem, tak často na rovnom chodníku. Preto mám za sebou už aj pád zo stacionárneho bicykla (v posilňovni bolo poškodené sedadlo a keď sa uvoľnilo, je jasné, kto na ňom práve sedel). Aj preto sa mi ľahko varuje pred možnými rizikami ľahšie, než trénerovi.
Prečo sa používa bicykel pri chudnutí? Pretože hlavnú záťaž sústreďuje do oblasti stehien a zadku. To sú najväčšie svaly v tele. Na prvý aj druhý pohľad to vyzerá ako najrýchlejšia a najlepšia cesta ku zdraviu.
Jednoducho ak cvičíte najväčší sval, dosiahnete najrýchlejšie to, čo pri chudnutí potrebujeme – zrýchlenie dýchania. Ak cvičíte v správnej záťaži, tak sa zrýchli dýchanie a to signalizuje, že potrebujete kyslík. Ten umožňuje, aby sa pri cvičení používal aj tuk ako energetický zdroj. Preto stačí krútiť pedálmi stacionárneho bicykla vlastne takmer aj bez záťaže. Za pár minút máte tú správnu tepovú frekvenciu. Pri tréningu na stacionárnom bicykli (alebo inom kardio cvičení) potom priebeh spotreby energie vyzerá asi takto:
Aby tento vzorec fungoval, používame na to športtester. Ten je často zabudovaný priamo v stacionárnom bicykli. Tepová frekvencia totiž zhruba ukazuje, ako intenzívne cvičíte.
Stanú sa tri veci:
Po slovensky teda pritvrdý tréning na stacionárnom bicykli znamená, že pálite menej tuku a po tréningu ste v stave hypoglykémie. To je zmenený stav vedomia, kedy sa budete správať rovnako, ako žralok. Trasú sa vám ruky a hneď chcete niečo zjesť. Najlepšie sladkosť.
Proti tomu kardiotréning v miernom zaťažení viete veľmi presne posúdiť – ak ste na stacionárnom bicykli krútili správnym tempom, tak aj po hodinovom tréningu NIE STE HLADNÍ! Netrasú sa vám ruky, žiadne závraty, žiadna výrazná únava. Len výborná nálada a možno pocit výčitiek svedomia, či ste nemali cvičiť viac a tvrdšie. (Nie, nemali!) Tak môžete cvičievať pravidelne a určite dosiahnete výsledky.
Tým óda na stacionárny bicykel končí a odteraz vás asi obrazne povedané oblejem vedrom ľadovej vody.
Znova pripomínam – predpokladám, že tento článok číta obézny občan, alebo občianka. Nikdy ste necvičili. Asi máte vysoký tlak krvi, možno začínajúce problémy so srdcom. Ktovie, aj diabetes. To všetko sa totiž objavuje spolu ak máte metabolický syndróm. Potom sa na vás vzťahujú celkom iné pravidlá hry, než platia pre ľudí čo sú zdraví a od mladosti športovali.
Radšej choďte rýchlo a peši. Rýchla chôdza - merajte si to - je optimálna pri chudnutí!
Stacionárny bicykel je totiž pomerne široký pojem.
Dostať dokonca lehátkové stacionáre, ktoré môžu riešiť viaceré problémy, ale nudu nezaženú. Ak cvičenie nie je aspoň trocha radosť, tak s ním skôr či neskôr prestanete. Nehovorím, že námaha pri cvičení je radosť. Skôr nie. Ale ak má byť námaha spojená s nudou, je to zlá kombinácia emócií normálny človek preto zvyčajne bočí od tréningu na stacionári. Je to horká a trpká tabletka, ktorú sa nám nechce zhltnúť. A ani nemusíme. Takže ďalej:
Ak si predstavíte niekoho ako sedí na bicykli a krúti pedálmi, čo sa deje s hornou časťou tela? Nič. Vôbec nič. Ako by povedal Bond. James Bond. A to môže byť problém!
Ruky si dáte na operadlá niekam pred seba a ste vlastne tak trocha zhrbení v predklone. Chrbtové svaly sú natiahnuté, prsné svaly skrátené. Je to podobné, ako keby ste hrudný kôš dali do zveráku. Je mierne stlačený a prakticky vôbec sa nehýbe.
Z týchto dôvodov by som preto odporúčal, aby ste stacionárny bicykel používali len zriedkavo. Aj bicyklovanie v teréne je rizikové, aspoň nie do času, kedy budete štíhli a mrštní.
Pokiaľ vás však cvičenie na stacionárnych bicykloch láka a volá, potom je dobré, aby ste pred a po každom tréningu venovali dostatok času strečingovým cvičeniam. To je radovánka, ktorú asi nikto z tučných nemá rád. Žerie to čas, nie veľmi, ale trocha to môže aj bolieť (pocit ťahu v svale) a je pritom nuda. Každopádne po bicyklovaní si natiahnite prinajmenej tie svaly, ktoré ste zťažili. Každý asi 20 sekúnd a aspoň raz. Nechajte trénera, nech vás to naučí.
Ak máte bolesti chrbtice, tak tieto cvičenia musíte robiť obzvlášť opatrne, ale môžu vám v krátkom čase pomôcť výrazne uľaviť od bolestí.
Najlepší spôsob akým by ste mohli chudnúť je chôdza. Odporúčam aj tu konzultovať trénera. Tak ako všetko aj chôdza sa dá vykonávať zle a potom môže škodiť chrbtici a neprospeje srdcu tak, ako keď pôjdete správnou technikou. Ale to už je téma na iný článok...
Výhody bicyklovania sú jasné a asi aj široko známe:
Nevýhody sú však nezanedbateľné. Viem, kto má bicyklovanie rád, ten ich bude bagatelizovať.
Jednoducho toto sú dôvody, prečo odporúčam uprednostniť pri chudnutí chôdzu pred inými druhmi záťaže. S minimálnou investíciou rozvíjate celotelový pohyb. Chôdza je pomerne bezpečná, málo namáhavá a ak idete aspoň trocha správnou technikou, môže byť aj liečivá napríklad na problémy s chrbticou.
Ďalším námetom na pohyb môže byť aj kolobežka. Nie, samozrejme nie elektrická. Ale to je téma na samostatný článok niekedy nabudúce. Ak sa chcete pridať na výlet, zriedil som na to skupinku na Facebooku. Kolobežka síce oproti chôdzi nie je rovnako bezpečná, ale robíte na nej trocha iný pohyb ako pri chôdzi a to sa občas môže hodiť. Nie je to riešenie NAMIESTO chôdze. Ale dať si to občas ako zmenu môže byť dobrým nápadom.
Ďalšie námety na doplnkové štúdium:
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.