BMI kalkulačka
Kalorické tabuľky
Jedálniček na chudnutie

Tréning pevnej vôle

Veľa ľudí, ktorí chcú schudnúť sa sťažujú na nedostatok pevnej vôle. Alebo presnejšie na nedostatočne pevnú vôľu. Často zaznievajú výroky ako: "ja tým koláčikom proste nedokážem odolať", "kofolu proste musím nemám čo riešiť", "nevydržal som a zjedol aj to, čo som nemal", "vždy podľahnem pokušeniu", "mám chuť na sladké - tak čo mám robiť?"

Začnime tým, že túžba po dobrých maškrtách je celkom prirodzená. Človek - rovnako aj zviera - presne vie, čo mu chutí a potom to bude vyhľadávať. Včera mi známa hovorila o tom, že majú doma korytnačky. A že sú s nimi  problémy, pretože cteným korytnačkám sa neráči jesť len tak hocijakú potravu. Vyberajú si len tie najlepšie kúsky a ak nie sú spokojné, urazia sa (!) a idú trucovať. Podobné správanie zaznamenáva nejeden chovateľ psov, mačiek a aj môj papagáj odmietal vtáčí zob. Vedel, že sa mu neoplatí pchať do hrvoľa zrno, keď Veselý za chvíľu prikvitne s klobásou, koláčikom, alebo rezňom. Presne to mu chutilo viac... (Aj mne, vtedy som bol ešte tučný... To bolo krátko po roku 2000.)

Takže netreba sa čudovať tomu, že tieto túžby máme. Je však čas pridať dva nové slová. A tie sa asi niekomu nemusia celkom páčiť:

Rozmaznanosť a zvyk

Tieto dve veci spolu veľmi úzko súvisia. Jedenie vecí, ktoré sú nezdravé (ani jedenie v množstve, ktoré neprospieva) nie je nutnosť. Mnoho obéznych si myslí, že oni proste MUSIA zjesť kilovú zmrzlinu na posedenie. Že inak sa nedá, že ich vôľa by to nevydržala. Azda by praskla. Majú skúsenosť, že sa nedokážu ovládnuť. A podobné iné výhovorky.

V skutočnosti sú proste len rozmaznaní. Postupom času si zvykli, že ak si ich vôľa zaželá koláčik, je jej ihneď vyhovené. Ak si vôľa zaželá rezeň, dostane ho. Hneď.

Taký človek si postupom času navykne, že sa splní všetko, čo len chce.

  1. Obžerstvo a maškrtenie sa stáva štandardom.
  2. Štandard sa stáva návykom.
  3. Hody už nie sú udalosťou, ale bežným javom.
  4. Ako v tejto atmosfére chcete zvýšiť pôžitok?

Prečo spomínam rozmaznanosť? Pretože o nič iné vlastne nejde. Obézny človek je rozmaznaný. Možno ho rozmaznala matka, možno babička, možno manželka. Alebo sa rozmaznáva sám.

Rozmaznanosť je stav, kedy si zviera, či človek navyknú na "maznavé" (jemné, príjemné, ohľaduplné) zaobchádzanie. Potom ho už trvale vyžadujú.
  • Rozmaznané dieťa je napríklad zvyknuté, že ak chce koláčik, okamžite ho dostane. Ak nie, robí problémy a inak vydiera, kým sa jeho túžba nesplní.
  • Rozmaznaný pes je zvyknutý, že si môže v byte robiť čo chce. Ak mu nevyhoviete, repertoár je klasický - urazenie, trucovanie, depresia. Neraz pes ovláda celú domácnosť.

Rozmaznanosť teda je stavom, kedy si niekto postupne zvykne na niečo nadštandardné, ako na štandard. Potom to aj očakáva a vyžaduje.

Rozmaznaný človek nie je zvyknutý na odmietnutie - má znížený prah frustrácie. Ak bežnému človeku ukážete tortu a nedáte mu, dohromady nič sa nestane. Bežný človek si síce tortu dá rád, ale nie je to nutné, nemusí ju mať. Obézny človek, ktorý "je na sladkosti" však je zvyknutý na iný režim.

Ak uvidí, hneď chce. Ak chce, zje. V prípade, že nemôže, pociťuje to ako veľmi intenzívnu frustráciu.

Zažíva to, ako problém. Neuvedomí si, že jeho chcenie je neúmerne vysoké, že je navyknutý na blahobyt. Ale ak mu jeho blahobyt odoberiete, bude veľmi trpieť.

Ale proti rozmaznanosti sa nedá bojovať príjemne a pohodlne. To asi tušíte. Luxus musí skončiť.

Správanie a tréning

To, ako sa správame je podmienené mnohými vecami, okrem iného aj cvikom.

Tak, ako sa dá postupom času dostať do stavu, kedy človek "musí mať svoju dobošku", dá sa také správanie aj odtrénovať.

Bežná reakcia človeka na ohrozenie je útok, alebo útek. Trénovať však možno správanie, kedy človek bude v ohrození jednať celkom inak, ako by mu velili pudy. Napríklad hasič vojde do horiaceho domu, parašutista skočí z obrovskej výšky.

Vôľa, alebo presnejšie vôľové rozhodnutie je na začiatku každého správania sa. Ak človek chce niečo dosiahnuť a vie ako, môže zmeniť svoje správanie. Postupne si na nové správanie zvykne a po nejakom čase ho už možno ani neriadi vôľou - stalo sa bežným štandardom. Všetko, s čím začíname je ťažké. Neskôr, keď si na to zvykneme, už to ide ľahko.

Ak chcete začať bicyklovať, na prvý pokus sa unavíte už po pár minútach. Vaša jazda bude krivoľaká, možno spadnete. Po čase sa stanete skúseným jazdcom. Pôjdete rýchlo, rovno a vydržíte veľmi dlho.

Problém rozmaznanosti je v tom, že človek chce svoju dobrotu teraz. Hneď!

Je známe, že ľudia, ktorí nedokážu odložiť uspokojenie na neskôr mávajú v živote viac problémov a menej úspechu. Na tom je problémom to, že "teraz" je moment, ktorý trvá po celý náš život, až do smrti.

Schopnosť odložiť uspokojnenie to v knihe Emocionálna inteligencia Daniel Goleman. Ukazuje sa, že už v detskom veku niektorí ľudia dokážu "vydržať" a nedať si cukrík hneď, aby za odmenu neskôr dostali dva. Naopak niektoré deti to nevydržia a radšej si dajú cukrík ihneď. Neskôr v živote sú tí trpezlivejší zvyčajne úspešnejší. Ono sa to dá pochopiť - ak ste ochotní odložiť uspokojenie, znamená to, že ste ochotní teraz trpieť v mene neskoršej odmeny.

  • Študovať a potom vedieť.
  • Cvičiť a potom zvíťaziť.
  • Nejesť maškrty a byť štíhly.

Zniesť istú mieru "bolesti" je teda znakom úspechu. Práve to sa dá časom natrénovať. Ale vopred sa pripravte na to, že ak ste tí, čo majú radi odmenu hneď a zadarmo, budete to jednoducho mať ťažšie. Žiaľ. Tento vesmír nie je spravodlivý.

Ak teraz chcem koláčik a dám si ho, už za pár chvíľ môžem zas niečo chcieť - teraz. Obézny človek je navyknutý, že sa mu takmer okamžite plnia všetky krátkodobé priania. Nepríjemné na tom je to, že radosť (či úžitok) z krátkodobých prianí má veľmi krátku životnosť. Ak som si predvčerom dal celú čokoládu a "užil som si to", už dnes z toho nemám vôbec nič. Keby som nepísal článok, asi ani spomienku. Možno len pár gramov na váhe navyše. Na okamžitom plnení túžob teda je nevýhodné to, že vytvárajú bludný kruh. Človek si zvykne, že ak niečo chce, hneď sa to plní. O to ťažšie si dokáže odmietnuť o chvíľu.

Ja viem, je tam veľa zovšeobecnení a neplatí to pre každého.

Áno, ale nie hneď!

Ak teda chcete bojovať proti svojej obezite, mali by ste v prvom rade zaútočiť na to odporne rozmaznané decko, ktoré vo vás stále dranká zmrzlinu.

Povoľte si síce zmrzlinu, ale nie hneď. Začnite trénovať, čo dokážete vydržať.

Ak máte v chladničke dobošku (do čerta, čo tam hľadá?) a máte na ňu práve chuť - nedajte si ju. Vezmite ju do rúk, alebo sa na ňu pozrite a povedzte si: dokážem to vydržať aspoň 10 minút. A vydržte to.

Nezjedzte ju hneď. Berte to, ako tréning. Tréning vôle, pri ktorom určite občas zlyháte. Ale skúste, kam sa dá až ísť.

Ak si o 10 minút na dobošku spomeniete, položte si otázku: "Musím ju naozaj zjesť teraz? Som fakt tak hladný? Nevydržím bez tej dobošky ešte chvíľu?". Je možné, že týmto systémom sa vám podarí začať odkladať realizáciu svojich túžob na neskôr. Čím dlhšie dokážete odolávať, tým lepšie pre vás. A čím dlhšie budete odolávať, tým bežnejšie pre vás začne byť, že doboška sa síce v chladničke nachádza, ale už to nie je "príkaz" na zjedenie.

https://www.youtube.com/watch?v=lAWueQE_7V4

Ako sa dá pevná vôľa zlepšiť? Motiváciou a ďalšími trikmi. Pozrite si toto video.

Nacvičujte si odmietnutie dobrôt. Trénujte svoju vôľu odolať. Dajte si namiesto dobošky pohár vody. Niekedy to pekne zaplní žalúdok a zabudnete, že ste niečo chceli.

Oceňte sa, prejavte uznanie sami sebe

Vždy, keď sa vám to podarí, nezabudnite sa v duchu oceniť. Nešetrite myšlienkami uznania, ktoré adresujete sami sebe vždy, keď prekonáte svoju túžbu zjesť niečo nevhodné.

  • Dokázal som odolať.
  • Som fakt dobrý, zlepšuje sa mi výdrž.
  • Ešte pred mesiacom by som bol zlyhal a teraz už 2 dni odolávam.
  • Áno, tu a tam ešte nevydržím, ale je to podstatne lepšie.
  • Svoj obľúbený koláčik som dokázal rozdať kolegom v práci a nedal som si ani jeden kúsok. Som na seba hrdý.
  • Teším sa na to, aký budem ľahký. A budem, lebo odolávam ťažkým jedlám :-)

A podobne. Slová, vlastne myšlienky uznania si formulujte vždy, keď niečo dokážete. Pomôžu vám budovať si sebavedomie. To potrebujete. Mnoho obéznych totiž má pocit, že to nikdy nedokážu - odolať. A z takej porazeneckej pózy (ktorá môže byť len výhovorkou) sa naozaj zle štartuje. Ak teda odoláte a nedáte si niečo, čo ste chceli, zažite si pocit uznania, víťazstva a zadosťučinenia. Viem, pre neobéznych sú to banality, nedať si niečo. Ale bol som tučný a viem, aké ťažké je bojovať sám so sebou.

Je to boj dvoch chcení proti sebe.

  1. Chcem koláčik. (Okamžitý cieľ.)
  2. Chcem schudnúť. (Dlhodobý cieľ.)

Chcete bojovať s obezitou? Nuž pripravte sa aj na to, že to bude nepohodlné, namáhavé. Tak ako pri cvičení v telocvični treba investovať námahu, musíte sa namáhať aj pri chudnutí. Cvičte si vôľu.

Ako to robím ja? Trebárs ak chcem čokoládu, tak ju zjem. Ale neraz na to čakám aj niekoľko dní. Vždy si poviem "áno veľmi chcem tú čokoládu, ale musí to byť okamžite teraz?". A odpoveď je spravidla "nie, nemusí to byť hneď". To, že som si nedal čokoládu je síce sklamanie, ale je to pomerne malé sklamanie. Dá sa vydržať. Má však krátku životnosť. Čo na tom, že ma predvčerom zamrzelo, že som si nedal čokoládu? Niečo vydržím, neubudne zo mňa... vlastne UBUDNE! A verte, že čím dlhšie cvičím vôľu, tým ľahšie to už zvládam.

Obezita je často len o nezdržanlivosti. Povedzte si nie. Je to ťažké, viem. Ale ani 100 kilovú činku nezdvihnete na prvý pokus jednou rukou.

Napísal
Miro Veselý 
3. decembra 2018
O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Nemôžem však zaručiť výsledky každému. Pred chudnutím je preto vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Miro Veselý
Tajomstvo chudnutia sa skrýva vo vašej chladničke!

©  Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.

Do roku 2003 som bol tučný. V roku 2004 som schudol 35 kíl a napísal o tom web chudnutie-ako.sk. Neskôr aj knihu, ktorú už 15 rokov pri každom vydaní vylepšujem o nové poznatky a skúsenosti z praxe. Volá sa Jedálniček na chudnutie. Ak radi pozeráte videá, navštívte Youtube kanál Miro Veselý.