Je to vlastne zaujímavý problém. Keby sme sa vec pozerali striktne logicky, všetko by bolo jasné: Čokoládky, bomboniéry, keksy, čipsy, klobásky, koža z grilovaného kuraťa. Prospievajú tieto potraviny zdraviu? Nie. No tak ich predsa, samozrejme, nejedzme. Asi tak znie logický záver. Ale človek nie je stroj. Veľa rozhodnutí robí len na základe emócií. Vie, že sú to niekedy priamo zlé rozhodnutia.

Čokoládky, bomboniéry, keksy, čipsy, klobásky, koža z grilovaného kuraťa sú predsa tak strašne dobré. Chcenie je silné. A už sa papá...

Je to však len zvyk, niečo ako rozmaznanosť. Ak ste zvyknutí pri pohľade na bomboniéru zobnúť si okamžite, tento zvyk sa zakaždým posilní. Zvyknete si na to, že ak chcem = okamžite dostanem. Tento postoj človeka postupne rozmaznáva. A na tento postoj je nastavená celá spoločnosť. Prídete niekam na návštevu a hneď ste ponúknutí.

• Deti čokoládkami a kolou.
• Dospelí kávou s mliekom, bomboniérou, alebo údeninami.

Cukor a kofeín (čokoláda má podobné účinky, ako káva) sa dajú v istom zmysle chápať, ako ľahké drogy. Zvykáme si na ne od detstva, vďaka prajným tetám a ujom, ktoré si kupujú cukríčkami našu lásku.

Dá sa to prirovnať k ľuďom, ktorí sa dokážu zadlžiť. Vidia reklamu, že nejaká firma dáva pôžičky bez otázok, bez ručiteľa. A už idú. Radi by mali doma lepší televízor, krajší nábytok, novšie auto. Požičajú si peniaze. Až potom zistia, že sa dostali (niekedy na mnoho desiatok rokov) do pasce. Veci, na ktoré si požičali, rýchlo zovšednejú. No zostáva nutnosť platiť splátky.

Kto chce schudnúť vie, že by sa mal vzdať jedenia koláčikov, či údenín. Ale nechce sa ich vzdať.

Tučný vidí koláčik a chce ho. Vie, že práve v tejto chvíli rozhoduje o svojej hmotnosti - možno na mnoho rokov dopredu. Vie, že by nemal, ale dá si. Pomyslí si sa na slabú vôľu, alebo si nájde inú výhovorku. Ale koláčik zje. Postupne sa tak utvrdzuje v postoji, že on inak nemôže, nedokáže. V skutočnosti tým len klame sám seba, aby mohol uspokojiť okamžité chcenie. A potom za to doživotne platí nadváhou.

Potom sa začne vyjednávanie.

• Dobre. Tak si nedám pred spaním zmrzlinu (celý téglik), ale len dva kopčeky. Môže byť?
• Nebudem jesť vôbec krémeše. Iba 2× za týždeň.

Podobné úvahy vlastne hovoria niečo takéto:

• Chcel by som schudnúť, ale "beztrestne".
• Chcem schudnúť, ale nechcem nič zmeniť.
• Chcem schudnúť, ale nemienim opustiť to, čo ma ku obezite doviedlo.

Iste tušíte, že takéto postoje v sebe už od začiatku skrývajú zárodok neúspechu. Kto chce schudnúť, mal by počítať s tým, že práve navždy končí etapu života v ktorej bol tučný, pretože jedol tieto dobroty. Nemal by si nechávať "zadné vrátka" s tým, že "ak by som začal chudnúť, môžem si potom dopriať viac". To je postoj, ktorý zaručene povedie k jojo efektu.

Ak chcete naozaj schudnúť natrvalo, musíte sa dokázať zmieriť s faktom, že isté potraviny už pre vás musia byť celkom nedostupné. Musíte si v duchu povedať, že ste chorí chorobou zvanou sklon k obezite. A to je choroba, ktorá sa dá riešiť len tým, že úplne vynecháte sladké a mnoho druhov tučných jedál.

Máte pocit, že ak si nedáte tortu tak sa zrúti celý vesmír? Že to je nejaké neskutočné utrpenie? Ale no tak!!!

• Predstavte si deti s celiakiou. Či sa im to páči, alebo nepáči, nikdy nesmú jesť potraviny obsahujúce glutén. Nikdy nesmú jesť výrobky z ražnej, pšeničnej múky, či ovsa. Teda bežný chlieb, koláče, rezance, rezne (lebo múka na obaľovanie), müsli. Proste nemôžu. Punktum. Nikto sa ich nepýta, či sa im to páči, alebo nepáči. Nikdy to nezanmená že občas.
• Mnoho ľudí trpí problémom s názvom laktózová intolerancia. Proste nemôžu väčšinu mliečnych výrobkov. Možno by si radi dali pohár mlieka, smotanu do kávy, alebo zmrzlinu. Nie, nedá sa! Koniec debaty.
• Predstavte si ľudí s cukrovkou. Ani ich sa choroba nepýta, či ich teší, že sa musia vyhýbať rôznym potravinám, pichať si inzulín. Prípadne ak si dovolia výnimky, ako riskujú vážne následky.
• No a obezita? Čím skôr a prísnejšie si dokážete zakázať to, čo vás tak doguľata vykŕmilo, tým skôr sa vám podarí schudnúť. A ak vám ten postoj vydrží pár rokov, zostanete chudí.

Viem, nepopulárna vec, úplne sa vzdať dobrôt. Preto mnohí ľudia hľadajú náhrady.

Vedia, že sviečková na smotane s knedľami je jedlo, ktorého energetická hodnota je pomerne vysoká. No tak začnú skúšať, ako by sa to dalo obabrať. Miesto smotany jogurt a podobné pokusy "nadstaviť" tučné niečím diétnym však nezvyknú dopadnúť najlepšie.

Rovnako sladenie kávy umelými sladidlami. Náhrady sú vždy citeľne menej chutné. Tuk a cukor sa nedajú chuťovo plnohodnotne nahradiť. A tak človek, ktorý pije umelo sladenú kávu vlastne stále jatrí ranu. "S cukrom by bola lepšia, so smotanou úžasná..."

Chuť je vec zvyku

Čím skôr a striktnejšie sa však budete vyhýbať týmto dobrotám, tým skôr sa odnaučíte po nich tak túžiť.

Zíde z očí, zíde z mysle. Asi tak sa dá formulovať návod, ako odstrániť chuť na sladkosti. Ak teda máte radi sladké, vzdajte sa tejto chuti. Počítajte s tým, že navždy. Nemasírujte si nervy umelými sladidlami.

Skúste úplne vysadiť všetko, čo je pri častej konzumácii nezdravé a "nesprávne". Čím striktnejšie to spravíte, tým rýchlejšie objavíte nové chute diétnejších pokrmov. Verte, funguje to. Navyše, ak sa dokážete naozaj zaprieť a úplne vzdať dobrôt, je to pre vás aj veľmi významný signál, že tento krát to chudnutie asi zvládnete až do konca.

A chudnúť do konca znamená, že ani po schudnutí sa už nebudete vracať k výživovému štýlu, ktorý vedie k obezite.

Samozrejme, žiadna "dobrota" nie je nezdravá, ak jej užijete len primeranú dávku a aj to len občas. S tým môžete pokojne kalkulovať a pracovať.

Ak si v rámci inak prísnej diéty raz za pár týždňov povolíte výnimku, nič sa nestane. A k týmto výnimkám vás priamo nabádam. Ak už máte zjesť niečo nezdravé, vyberte si kvalitu! Máte radi zákusky? Kúpte si tie najlepšie. Žiadne diétne náhrady. Užite si to. Takto výnimočne zjedené "nezdravé" potraviny vám hmotnosť vôbec neovplyvnia. Verte však, že ak sú výnimkou, bude to pre vás oveľa lepší a silnejší zážitok, ako keď ste sa predtým denne napchávali.

Viem, nie je ľahké vzdať sa dobrôt. Ale spravte to a za pár mesiacov zistíte, že sa vám menia chute. Zrazu zistíte, že medzi dobroty už začínate radiť úplne iné, diétnejšie, potraviny. (Napríklad tofu - pred časom som ho považoval za odporný blaf, z ktorého ma skoro až napínalo. Dnes ho považujem za pochúťku.)

Vzdajte sa toho, čo vám škodí

Ja si myslím, že človek by sa mal snažiť naučiť sa vzdať sa toho, čo škodí zdraviu. Ak mám chuť na sladké a sladké mi škodí, mal by som si túto chuť dokázať nechať zájsť. Obezita je totiž väčšinou len o nezdržanlivosti. A hľadanie náhrad sladkostí nie je nič iné, len snaha schudnúť "beztrestne", alebo "zadarmo".

Ak si dnes nedokážem odoprieť kúsok čokolády, prosím vás pekne, myslíte si, že si dokážem upierať dobroty zajtra, napozajtra a stále? Jasné, že nie! Jasné, že potom rýchlo priberiem.

Začnite hneď trénovať svoju vôľu. Nečakajte do zajtra.

Ten keksík, čo máte pripravený vo fijoku na horšie časy zoberte a niekomu darujte.