Nie je nič ľahšie, ako dať si záväzok "od zajtra sa stravujem racionálne". Možno si ešte večer v posteli poviete, že to určite dodržíte, vydržíte. A spokojne zaspíte. Ale zajtra príde zajtra...
"Raňajky. Už meškám do práce. Mal by som si dať niečo ľahké... Do pekla, nemám zeleninu. Ani celozrnný chlieb. OK, dám teda obyčajný rožok. Čo naň? Hmm. Tak teda ešte raz maslo, výnimočne." Asi takýto vnútorný monológ sprevádza nejedného ašpiranta na chudnutie. V ľadničke a špajzi sú veľké zásoby nezdravých vecí a inak nič, čo by sa dalo zjesť a víťazoslávne sa tým chvastať pred nejakým výživárom. :-)
Lenže cez deň to je samý stres a zhon. Ani nezbadáte a za deň sa niekoľkokrát
- buď nenajete (lebo nie je čoho),
- alebo zjete niečo nevhodné (lebo nie je poruke nič iné).
Večer prídete domov a až vtedy si uvedomíte, že nie je veľmi čo zdravé zjesť. Tak výnimočne, posledná večera nie najvhodnejšieho typu. No a ráno? To som už písal. V tom zhone ste si nenakúpili zdravé jedlo na zajtra.
Je to ľudské, že človek v takej situácii improvizuje. Ani si neuvedomíte, že na desiatu ste vinou pracovných povinností zabudli. Potom o pol dvanástej si spomeniete možno aspoň na pitný režim a tak si dáte prvý pohár vody nalačno. Na obed si uvedomíte, že máte len to, čo dá jedáleň, čiže parené buchty, alebo nič. No ďakujem, ale chudnúť začnem až zajtra...
Takto sa, samozrejme, chudnúť nedá. Preto potrebujete:
Scenár
Na svoje jedenie si musíte pred chudnutím pripraviť scenár. Natvrdo - ako keby ste plánovali filmovačku, alebo nejakú akciu. Potrebujete plán. Časy jedál a aj ich názvy + potrebné suroviny. Nestačí však vedieť o koľkej bude olovrant. V scenári musíte mať jasne určené:
- Čo budete jesť,
- kde to budete jesť,
- čím to budete jesť,
- či sa tam dané jedlo dá doniesť,
- kedy a kto kúpi suroviny na jedlo,
- kedy a kto to jedlo pripraví,
- či jedlo máte kde skladovať,
- či jedlo treba prenášať v niečom špeciálnom.
Ide o to, že ak si na olovrant chcete dať vajce na tvrdo s dvoma paradajkami a kúskom chleba, musíte mať toto jedlo dostupné v čase olovrantu.
- Ak ste doma, je to asi ľahšie.
- Ak ešte v práci, ordinujte si také jedlá, ktoré sa za deň neskazia (ak v práci nemáte chladničku). Paradajky sa zas nehodia, ak beháte po meste s aktovkou... Popučili by sa.
- Pokiaľ šoférujete, alebo "vybehávate" zákazníkov býva to ešte o niečo komplikovanejšie.
Ak máte denne zjesť pol kila zeleniny, mali by ste aspoň raz za dva dni byť v obchode a odísť s ťažkou taškou... Inak to nebude fungovať - nebudete mať čo zjesť. A hladný človek stojaci pred chladničkou volí vždy menej zdravé jedlo, ako cestu do potravín pre zdravšie suroviny.
Pneumatika v kufri
A myslite aj na rezervu. Nie, nemyslím bírbauch ani to veľké brucho. Hovorím o rezerve.
Akokoľvek sa pripravíte, môže sa stať, že nebudete môcť z nejakých príčin dodržať zamýšľaný scenár. Potom je dobré mať poruke jedlá, ktoré sa dajú voliť v núdzi. Optimálne je, ak sú to menej "kazivé" potraviny. Mne sa v núdzi osvedčilo mať poruke orechy, sójové vločky, proteínové tyčinky a podobné veci, ktoré zasýtia v malom množstve, stačí zapiť vodou. Nie je to síce "dokonalé menu" ale je to menšie zlo.
Trebárs vás pracovné povinnosti zbavia obeda. Čo teraz? Môžete si kúpiť ľanové semienka a zjesť ich pár desiatok gramov. Dlho sa hryzú, takže budete mať pocit zasýtenia nielen preto, že sú plné vlákniny. Na to pohár vody a garantujem vám, že budete veľmi najedení a spokojní. Rozhodne lepšie riešenie, ako kúpiť si na benzínke Milky Way, alebo Big Mac, či v reštike vyprážaané čokoľvek s čímkoľvek na čomkoľvek.
To mám stále myslieť na jedlo?
Áno. Jedlo je pre obézneho človeka zvyčajne v nejakom zmysle problém. Musíte sa s týmto problémom vyrovnať tak, že si osvojíte celkom nové návyky. A kým sa návyk vytvorí, žiada si nejaký čas praxe. A tú si vytvoríte len tak, že budete systematicky a cieľavedome na sebe pracovať.
Nenechávajte svoje zdravie na náhodu, čo chladnička dá. Hladný človek vyberá neuvážene. Vyberajte si preto deň vopred po zrelej úvahe. Verte, funguje to.
Nakoniec tip: ako rezervné jedlo sa zvyčajne osvedčili proteínové tyčinky. Dobre sa skladujú a niektoré majú aj celkom dobré zloženie. To však najmä začiatočníkov v chudnutí zvádza, že sa začnú živiť len tyčinkami.
Je to skôr núdzové riešenie. Uistite sa, že takéto náhrady nejedávate častejšie, než raz za týždeň. Radšej ešte zriedkavejšie.
Predsa len - ide o pomletý koncentrát a tam sú v hre podobné problémy, ako v prípade smoothies.
- Ide o potravinu s rýchlo dostupnými živinami. Inými slovami: rýchlo budete hladní.
- Nedáva zmysel, aby ste sa živili špeciálnymi bielkovinami, keď nemusíte.
- Veľa priemyselných proteínových tyčiniek sú v skutočnosti plné cukru - neraz niekoľko lyžičiek cukru na trocha sójovej múky. Pozrite si zloženie.
- Proteínky sú doplnkom stravy. Nie jej náhradou.
Preto neskĺznite do tohto stereotypu. Ak si spravíte domáce tyčinky, je to asi lepšia verzia - viete čo v nich je. Ale stále to nie je celkom ideálna strava.
Videl som to neraz. Na začiatku chudnutia sú samé záväzky a pravidelné jedenie. Ako plynú týždne, začnú sa diať prvé výnimky. "Nestihol/nestihla som sa najseť, dal/dala som si tyčinku". Jednorazovo je to veta na veľkú pochvalu. Ak ju ale počujeme párkrát do týždňa, táto veta už nadobudne nový význam:
Chudnúci človek už má iné priority, než chudnutie. Ak nestíha myslieť na jedlo, stíha niečo iné.
- Ešte možno nepriberá. Ale už uberá v prísnosti režimu.
- Ešte neje hlúposti, ale už musí siahať k náhradným riešeniam.
Je pohodlnejšie dať si tyčinku, ako jedlo. Ak niekto jedáva tyčinky častejšie, je to signál, že pohodlie mu je prednejšie, než dosiahnutie cieľov.
Preto tak naliehavo odporúčam: spravte si scenár, čo budete jesť. Keď prídete do reálnej situácie, pomôže vám to vyhnúť sa provizórnym variantám.
