Na súčasnosť nie sme pripravení. Tisíce rokov dozadu bol náš život stále len bojom o prežitie. Nedostatok potravy sa striedal zo suchom. Ku celkom bežnému hladu si ešte prirátajte, že vás niekto každú chvíľu chcel zjesť. Asi tak sa žilo a na to sme nastavení. Hľadanie potravy, nedostatok, veľa pohybu.
Avšak medzi ľuďmi vždy bolo pár lenivcov. Neskôr sme im začali hovoriť inžinieri. Vymysleli, ako sa dá vyjsť na horu lanovkou, ako sa dá prať prádlo inak, než rukami v rieke. Ako sa dá mŕtve mäso uchovať v chladničke po celé leto a aj to, ako sa dá televízor ovládať pohybom jediného prsta.
Sme prispôsobení na nedostatok a strádanie. No ak sa nemusíme hýbať a máme veľa jedla, zdravie je akútne ohrozené.
To sa týka stravy, pohybu ale aj odpočinku.
Priveľké množstvo (akéhokoľvek) jedla vedie zákonite ku obezite, pretože telo si nedokáže energiu ukladať inak, ako vo forme tuku. Nuž a žiaľ, telo nemá systém, ktorý by vedel posúdiť, že "túto energiu už nepotrebujem, tak ju nepoužijem, ale vyhodím". Ak dodáte viac energie, ako treba, stučniete. A tučný človek už nie je zvyčajne celkom zdravý človek. Je pravda, že niektorí tuční ľudia nemajú dlho žiadne ťažkosti. To ale neznamená, že to je normálne, alebo zdravé.
Obezita mení fungovanie organizmu. Možno nejaký čas ešte má tučný človek pocit, že všetko je v poriadku. Ale choroby prídu - život nie je len dnes. Ťažké telo napríklad deformuje chrbticu a pohybový systém. Preťaženie sa môže prejaviť neskôr, nie hneď. Aj celková kvalita života obézneho človeka býva nižšia. Dá sa na to zvyknúť, ale tučné telo je problém.
Takže obezita sa určite dá relativizovať. Vždy sa nájdu dychtiví podrývači, ktorí radi spochybňujú inak celkom jasné veci. V posledných rokoch týto podrývači sú organizovaní zo zahraničia a cieľom je rozvrátiť našu časť civilizácie. Aj výživa je jedným z ich terčov - čím viac chaosu, tým lepšie. Ćím vias sa spochybnia autority, tým lepšie. Ćím menej dôvery, tým lepšie. Lepšie - pre nich. Sme pod útokom a málokto si to zatiaľ uvedomuje. Ale to je iná téma. Vráťme sa k výžive.
Avšak nedajte sa zmagoriť. Používajte zdravý rozum - ak nie ste dlho na nízkosacharidovej diéte, ešte ho máte.
Ďalším faktorom, ktorý môže viesť ku obezite je uprednostňovanie jedného typu potravy. Zájdem do extrémneho príkladu, ktorý sa bežne dá pozorovať. Niektorí mladí ľudia sa živia kokakolou, fastfoodom, hranolkami, čipsami a čokoládou. Iné potraviny jedia len zriedkavo. Taký jedálniček však nedodá všetky potrebné živiny. Iste, nejaký čas to mladý organizmus "vydrží". No po čase sa kompenzačné mechanizmy už nedokážu postarať o zdravie a môže nasledovať jeho postupné zhoršovanie.
Veľa tuku v strave vedie okrem iného ku intenzívnejšiemu vylučovaniu žlče a nadbytok žlče sa v črevách môže meniť na látky, ktoré môžu zvyšovať riziko rakoviny hrubého čreva. Obsah živočíšneho tuku v potrave tiež znamená riziko zhoršovania stavu ciev, riziko infarktu, či iných ťažkostí.
Určite neochoriete ani nepriberiete v ten deň, keď si dáte hamburger. Až o pár rokov, keď takto "blbnete" dostatočne dlho... Ostatne ani obezita neprichádza hneď. Lenže mať diabetes, alebo byť v 45-ke po infarkte nie je nič príjemné. Len si to mladý človek s burgerom v ruke nevie predstaviť.
No a najmä: nechcem vyvolať ilúziu, že hamburger je zlý, alebo zlá potravina. Ak ho zjete možno tak raz do roka popri prevažne zdravej strave, určite je to v poriadku. No ak jedávate hamburgre pravidelne a pred nimi hranolky a po nich kolu, tak to si riadne zakladáte na problém.
Choroba sa nemusí prejaviť hneď tak, aby človek skončil v nemocnici. Môže ísť o prejavy, ktoré si človek vôbec nemusí spojiť s výživou. Únava, bolesti hlavy, otrávenosť, depresie... To všetko sa predsa hravo dá pripísať včerajšiemu večierku, alebo stresujúcemu profesorovi, ktorý "na mne sedí". Či zlej atmosfére na pracovisku. Určite nie obľúbeným hranolkám, alebo čipsom.
Aj ľudia čo chudnú často majú tendenciu opakovať stále to isté. Potom je ich strava nevyvážená. Objavia nízkotučný jogurt, ktorý im chutí. Nájdu ako tak chutné tofu. Robia si šaláty. Neraz objavia proteínové tyčinky. Overenú kombináciu potom rotujú každý deň. Práve pri chudnutí by ste mali dbať o čo najväčšiu pestrosť potravín.
Vypuklým sa problém nevyváženosti stravy stáva v okamihu, ak sa niekto rozhodne dobrovoľne a cielene stravu "kontrolovať". Rôzne výživové štýly "zakazujú" niektoré potraviny. Vegetariánstvo, vegánstvo, makrobiotika. Keď takto chcete zmeniť svoju stravu, nespravte to len naslepo. Venuje sa svojej strave primerane odborne, aby ste si dokázali zložiť taký jedálny lístok, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny. Ale siahnuť po takýchto výživových štýloch bez znalostí už môže byť nebezpečné.
Najhoršie je, ak niekto nevyvážený výživový štýl použije ako diétu. Rôzne diéty typu "ryžová diéta", "jogurtová diéta", čiastočne aj "delená strava" a iné rýchlo- a hlavne pseudo- riešenia problému obezita v konečnom dôsledku prakticky vždy spôsobia viac škody, ako úžitku. Obezita je zakrátko nazad v ešte hrozivejšej podobe. Fascinujúce akurát je, ako sa vynárajú stále noví zástancovia týchto diét. Posledne tu napríklad zúril ošiaľ atkinsovej a dukanovej diéty. Teraz mienka verejnosti presedlala na ilúziu paleo stravovania.
Zrejme je možné zhrnúť, že tučný človek si nechce dať radiť a všetky chyby rád spraví sám. Nechce sa učiť na chybách iných, ani využiť cudzie skúsenosti.
Potrava sa za posledné desiatky rokov prudko zmenila. Za to isté obdobie sa dá zaznamenať aj prudký nárast ochorení - obezita, srdcocievne choroby, alergie, rakovina... Priama súvislosť práve so zmenami v potrave.
Človek, ktorý sa dnes stravuje "podľa svojej chuti" spravidla zje veľmi málo vlákniny, ovocia a zeleniny. Naopak, konzumuje veľa tuku, bielkovín, veľa cukru a soli.
Ďalším problémom, ktorý nemožno ignorovať sú rôzne chemikálie v potravinách. Výrobcovia a predajcovia sú zákazníkmi tlačení ku sledovaniu jediného parametra a tým je cena. To znamená, že zákonite klesá kvalita. V mnohých potravinách sa nachádzajú rôzne dochucovacie, farbiace či zahusťujúce látky, ktoré pri častej konzumácii zdraviu skôr škodia ako prospievajú.
Ani ovocie a zelenina nie sú vždy v ideálnom stave. Často sa dá vidieť v predaji ovocie, ktoré je na hranici hniloby. A keďže cena je kvôli tomu lepšia, zvyčajne vidíte, ako to aj ľudia kupujú. Hnilobné látky aj plesne na potravinách môžu mať rakovinotvorné účinky.
Niektorí ľudia však plesne a hnilobu ignorujú - bolo to drahé, tak zjeme... V prípade sáčkových polievok, údenín, či "light" malinoviek do seba nakladáme chémiu dokonca s chuťou.
Cukor v nadbytočnom množstve tiež spôsobuje viac zla, ako úžitku. Lepšie je nejesť ho, nesladiť.
Ak sa stravujete správne (pestro, na základe znalostí), organizmus sa dokáže ľahšie vyrovnať aj so škodlivinami a znižuje sa aj riziko vzniku rôznych chorôb.
Ak zjete pol kila zeleniny a jeden kus ovocia denne, dostávate do tela dôležité ochranné faktory vo forme vitamínov a minerálov. Tiež vlákninu. Tá vytvorí dobrú pôdu v črevách pre probiotiká. Probiotiká zaistia lepšie spracovanie zvyškov potravy, nevznikajú rakovinotvorné hnilobné látky. Dostatok zeleniny sa stará o to, že nemáte tak veľký hlad - zjete menej, takže nehrozí obezita... Podobne by sa dalo pokračovať. Človek funguje ako laboratórium, jednotlivé procesy nemožno od seba oddeliť.
Je však dobré myslieť na to, že človek sa skladá z potravy, ktorú jedol celý život. Ak je potrava mizerná, môže sa to prejaviť priamo na nás. Na našej nálade, na funkciách orgánov, celkovej kondícii. Nemusí ísť hneď o najhrozivejšie a smrteľné choroby. Môže ísť "iba" o roky zhoršenej kvality života, ktorej dôvody si nemusíte spojiť práve so stravou.
Nestačí však splniť jednu z požiadaviek zdravej výživy a ignorovať inú. Ak sa kŕmite vyprážanými rezňami, málo vám pomôže pchať do seba probiotiká, vlákninu a vitamíny vo forme tabletiek...
Mnohé diétne opatrenia fungujú až "spolu". Vyvážená strava v rozumnom množstve je - napríklad - najúčinnejšia, ak nie je jediným krokom ku zdraviu. Dobré je doplniť ju pohybom, relaxáciou... Uniknite z pasce médií, ktorá vám diktuje, ktoré čokoládové tyčinky sú najlepšie a že život bez vášho pohybu je ten najlepší.
Je prirodzené, že práve dieťa sa najľahšie učí. Učenie prebieha formou opakovania. Ak sa nejaká situácia opakuje, dieťa si ju zafixuje a neskôr ju samo zopakuje - pokúsi sa ju napodobniť. Napodobňovanie je normálnym javom - dieťa sa stotožní s hodnotami, ktoré sú mu sympatické. Hrá sa na to, čo sa mu páči. Práve to využíva reklamný priemysel, ktorý pôsobí na vaše deti.
Pustíte im rozprávky z televízora a skôr, než sa rozpozerajú, už beží reklama. Krásne zábery na vzrušujúce chvíle dovolenky a zdravých ľudí surfujúcich na mori. Kto by nechcel byť surfistom? Aj ja chcem byť surfista! Čo robia surfisti? Pijú kofeínové nápoje s cukrom a kyselinami, milé deti. Viete? Také krííídelká vám z nich narastú. (Nie tie na vložkách!) Len si dajte chrumky. Aj tyčinky. Sú vynikajúce. Fakt! Plné cukru a soli. Vraj je v nich aj láska, nečítal som obal.
Po týchto úžasných pochúťkach vám bezpečne nebude chutiť taká sprostosť, ako mrkva!
Otvorte detský časopis a narazíte na ďalšie lákadlá. Tu zmrzlina, tam logo mekdonalda, inde súťaž o čokoládu. Všade kopy sladkých a chutných tyčiniek. Keby tak každý deň bol výnimkou! Poďme sa odfotiť s klaunom do mekáča.
Jasné. Reklama je za peniaze. Peniaze majú veľké firmy. Vyrábajú lacné, ale dobré pokrmy, samozrejme, že prosperujú, ak to podporia aj masívnou reklamou.
Tridsaťsekundový reklamný spot v televízii stojí podľa času a relácie bežne okolo 2 tisíc eur za jedno odvysielanie. Aby mal účinnosť, treba ho odvysielať mnohokrát. Je jasné, že zaplatiť desaťtisíce korún za reklamu si nemôže dovoliť len tak hocikto. Napríklad nejaké občianske združenie za zdravý život.
Márne budú naše úvahy o zdravej výžive, ak na deti pôsobí zo všetkých strán lákadlo tých najchutnejších dobrôt. Rýchlo zistia, čo im chutí a reklama sa už len postará o to, aby si to náhodou nezabudli každú chvíľu pýtať. A keby zabudli, pred pokladňou sú často pulty, kde vo výške detských očí nájdete posledný pokus obchodníkov o predaj sladkostí a malinoviek. Už od detstva sú dnešné deti formované korporáciami na obraz tej správnej značky. Firmy zaplatili nemalé čiastky za to, aby sa deti s nimi stotožnili.
Doštudovať si to môžete tu, tu, alebo tu.
Keby to bola chrípka, pomaly by sme uvažovali o chrípkových prázdninách. Novinári by šaleli a nepísali o ničom inom len o tom, že tretina ľudí má chrípku. Ale ide len o epidémiu obezity. Nič súrne. Je to len celoživotné ochorenie.
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.